Technika a organizácia chovu mliekového hovädzieho dobytka
Hovädzí dobytok počas života prechádza rôznymi štádiami vývoja. Normálny fyziologický vývoj v každom štádiu života zvierat si vyžaduje iné ustajňovacie podmienky. Menia sa nároky zvierat na ustajňovaciu plochu, vybavenie ustajňovacieho priestoru, výživu, parametre mikroklímy a stupeň starostlivosti, mení sa celé chovateľské prostredie.
Základné rozdelenie stáda hovädzieho dobytka sa robí podľa vekových kategórií, reprodukčného cyklu, potrieb výživy a ustajňovacieho priestoru. Delí sa na kravy, teľatá, odchov mladého dobytka (jalovice), výkrmový dobytok. Je samozrejmé, že v stáde je potrebné základné vekové kategórie deliť na menšie jednotky, zohľadňujúce požiadavky výživy a ustajňovacieho priestoru. Preto sa jednotlivé vekové kategórie delia na menšie jednotky (napr. teľatá v mliečnej a rastlinnej výžive, jalovice pred pripustením, pripustené, kravy v laktácii, suché a v období pôrodu a pod.).
Štruktúra stáda mliekového dobytka
Priemerný stav jednotlivých vekových kategórií dobytka dáva štruktúru stáda, ktorá je závislá od doby pobytu zvierat v danej vekovej kategórii, t.j. od intenzity rastu. Je pochopiteľné, že čím dlhšie sa budú jalovice odchovávať, alebo býky vykrmovať, tým bude ich podiel v stáde vyšší. V tabuľke uvádzame štruktúru stáda pri telení jalovíc vo veku 27 mesiacov, zaradené medzi vysokoteľné jalovice od 7. mesiaca teľnosti, a pri prírastku vo výkrme 0,9 kg do hmotnosti 550 kg.
|
Štruktúra stáda dobytka pri uzatvorenom obrate a štandardnej intenzite výroby v %
|
|||||||
|
Stav dobytka
|
Kravy
|
Teľatá
|
Jalovice
|
Vysokoteľné jalovice
|
Výkrm
|
||
|
do 3 mes.
|
3-6 mes.
|
do prip.
|
po prip.
|
||||
|
100
|
37,1
|
8,6
|
8,4
|
14,8
|
10,0
|
1,9
|
19,2
|
|
|
100
|
23,2
|
22,7
|
39,9
|
26,8
|
5,1
|
51,7
|
Technika a organizácia chovu mliekových kráv
Základná tvorba skupín kráv je podľa reprodukčného cyklu, ktoré sa musí urobiť v každom stáde. Sú to:
- kravy produkčné,
- kravy v období státia na sucho,
- kravy v období telenia,
- špecifickou skupinou sú vysokoteľné jalovice, pri ktorých sú požiadavky na ustajňovacie priestory a výživu rovnaké ako u kráv stojacích na sucho.
Podiel týchto skupín z počtu kráv je závislý od intenzity reprodukčného cyklu (dĺžka medziobdobia), času zasušenia, doby pobytu v pôrodnici a doby teľnosti pri zaradení vysokoteľných jalovíc medzi kravy stojace na sucho. Pri medziobdobí 400 dní, 30 %-nom vyraďovaní, zasušení 60 dní pred plánovaným otelením, pobyte kráv v pôrodnici 14 dní (7 dní pred a 7 dní po otelení) a pobytom vysokoteľných jalovíc medzi kravami od 7. mesiaca teľnosti, je štruktúra stáda kráv následovná:
Štruktúra stáda kráv v %
|
Stav kráv
|
Produkčné (dojené)
|
V období státia na sucho
|
V období telenia (pôrodnica)
|
Vysokoteľné jalovice (medzi suchými kravami)
|
|
100
|
83,2
|
13,3
|
3,5
|
5,1
|
Z tabuľky vyplýva, že na 100 kráv sa musí pripraviť minimálne 105 ustajňovacích miest, ak majú byť vysokoteľné jalovice 3 mesiace ustajnené spolu so suchými kravami.
Rozdelenie produkčných kráv na menšie skupiny vychádza potom z ustajňovacích možností (veľkosti a počtu sekcií) a doby pobytu v danej skupine. Rozdeľujú sa podľa reprodukčného cyklu alebo dojivosti. Napr. pri dvoch skupinách a rozdelení podľa reprodukčného cyklu môžu byť rozdelené na skupinu do zistenia teľnosti a po zistení teľnosti.. Pri troch skupinách na skupinu do pripustenia, do zistenia teľnosti a teľné. Samozrejme, že je množstvo modifikácií rozdelenia produkčných kráv na skupiny. Treba použiť tú, ktorá pre dané možnosti najlepšie vyhovuje. Ďalšie rozdelenie produkčných kráv môže byť podľa dojivosti. Z hľadiska výživy kráv vyhovuje lepšie, ale je náročnejšie na organizáciu reprodukcie. Pri každej prestavbe skupiny by sa mal minimalizovať stres pri zaradení nových kráv do skupiny a prestavby skupín treba minimalizovať.
Kravy stojace na sucho by sa mali pre zachovanie kontinuity ustajňovacích podmienok ustajňovať v rovnakom systéme ustajnenia ako produkčné kravy. V menších stádach je možné ustajňovať vysokoteľné jalovice spolu so suchostojacimi kravami. Je však vhodnejšie ich ustajniť v samostatnej skupine, čo je možné len vo väčších stádach.
Kravy sa v období telenia ustajňujú v oddelenom priestore. Do obdobia pobytu v pôrodnici sa započítava obdobie prípravy na telenie a po otelení, mledzivové obdobie i čas potrebný na prípravu na produkčné obdobie. Po otelení dosahujú kravy vysokú dojivosť a preto je potrebné na príjem vysokých dávok kŕmnej zmesi dojnice dôkladne pripraviť.
V pôrodnici sú kravy pri telení ustajnené individuálne alebo v menších skupinách po 3-4 ks. Pri individuálnom telení sa približne 1-3 dni pred predpokladaným otelením presúvajú kravy zo skupinového koterca do individuálneho pôrodného koterca, kde sa telia. Po otelení sa vracajú do skupinového koterca, kde sa pripravia na produkčné obdobie.
Pri skupinovom telení sa kravy chovajú počas celého pôrodného obdobia v jednej skupine.
Pri individuálnom telení je potrebný menší priestor, ale organizácia chovu je náročnejšia ako pri skupinovom telení. V kapacite ustajňovacieho priestoru pre kravy v období telenia je treba počítať aj s nárazovým telením, resp. sezónnym telením kráv.
Obdobie státia nasucho
Zasušenie a obdobie státia na sucho predstavuje veľmi dôležitú fázu organizácie chovu kráv. Je potrebná individuálna starostlivosť, najmä pri vysokoúžitkových kravách. Upravuje sa kŕmna dávka. Organizačne treba zvládnuť začlenenie kráv do tejto skupiny v nadväznosti na kapacitné možnosti farmy a časový harmonogram organizácie chovu v celom stáde. Pri zasúšaní sú veľké individuálne rozdiely medzi jednotlivými zvieratami a preto nie je možné postup pri zasúšaní všeobecne definovať. Môže sa iba odporučiť postupné zníženie výdatnosti kŕmnej dávky a napájania. Pri niektorých zvieratách je možné uvedené zníženie vykonať naraz so súčasným ukončením dojenia. V tomto období sa preventívne ošetruje mliečna žľaza.
V období státia na sucho je treba venovať osobitnú pozornosť zloženiu kŕmnej dávky a jej dietetickým účinkom. V kŕmnej dávke musí byť zabezpečený dostatočný prísun makroprvkov, mikroprvkov, vitamínov A, E, D a ostatných živín. Pri stanovení kŕmnej dávky v období státia na sucho je však potrebné si uvedomiť, že vysoký podiel energie a ostatných živín a z toho vyplývajúca pretučnenosť má za následok ťažšie telenie, časté zadržanie lôžka, oneskorenú involúciu maternice a aj výskyt metabolických porúch. Častokrát teľatá uliahnuté pri takýchto podmienkach majú zníženú životaschopnosť.
V období pred telením je treba v kŕmnej dávke obmedziť podiel šťavnatých krmív, najmä pri predčasnej sekrécii mledziva, a vylúčiť chladné a namrznuté krmivá, ktoré môžu vyvolávať reflektorické sťahy svaloviny maternice, s následným potratom alebo predčasným telením. Zvýšenú pozornosť je treba venovať zdravotnému stavu mliečnej žľazy dojníc.
Dôležitá je príprava kráv na vysoký príjem kŕmnej zmesi po otelení.
Technika a organizácia chovu teliat
Chov teliat rozdeľujeme na základe potrieb výživy. Pri klasickej kategorizácii do veku 6 mesiacov sa skupiny teliat rozdeľujú na:
- profylaktické obdobie,
- mliečnu výživu,
- rastlinnú výživu.
Už po narodení sa vytvárajú predpoklady pre fyziologický vývoj a dosahovanie vysokej úžitkovosti v dospelom veku. Preto je potrebné venovať odchovu teliat primeranú pozornosť.
Obdobie mledzivovej výživy teliat trvá najmenej do veku 3 dní, kedy matka produkuje mledzivo. Teľatá prijímajú mledzivo bohaté na bielkoviny, minerálne látky, vitamíny a hlavne imunoglobulíny. Koncentrácia imunoglobulínov v mledzive po pôrode kráv rýchlo klesá. Rýchlo klesá aj ich vstrebávanie v tenkom čreve teliat. Preto je dôležité podať mledzivo teľatám čo najskôr. Keď sa teľatá po narodení chovajú pri matkách, obvykle pije 90 % teliat do 1,5 hodiny po narodení. Chovateľ musí príjem mledziva teľatami sledovať. V prípade, že sa do troch hodín po narodení teľatá mledziva nenapijú, je potrebné im ho podať. Počas mledzivovej výživy by teľatá mali priberať minimálne 500 g denne.
Obdobie mliečnej výživy začína po ukončení produkcie mledziva matkou. Zdrojom živín a energie pre teľatá je v tomto období mlieko matky, neskôr aj kŕmna zmes a kvalitné seno. V stádach s produkciou mlieka sa nahrádza natívne mlieko mliečnou kŕmnou zmesou, ktorá sa podáva teľatám individuálne. Príprava mliečného nápoja sa musí robiť podľa návodu, v opačnom prípade sa nedosahujú adekvátne prírastky a vznikajú zažívacie problémy. Niekoľko dní pred odstavom sa začína teľatám podávať aj kvalitná siláž. Je nevyhnutné, aby teľatá aj počas mliečnej výživy mali k dispozícií dostatok pitnej vody. Prechod na rastlinnú výživu a odstav treba realizovať tak, aby teľatá vo veku 8 týždňov boli navyknuté na príjem rastlinných krmív a mohli byť ustajnené v koterci so skupinovým kŕmením. Denné prírastky teliat v tomto období by mali byť približne 900 g, pričom živá hmotnosť pri odstave by mala byť 85-90 kg.
Po odstave je dobré teľatá ponechať 7-10 dní v ustajňovacom priestore, v ktorom boli chované. Zabráni sa tak dvojitému stresu pri odstave spojenom s presunom. Pri odchove teliat v individuálnych vonkajších búdach a odstave vo veku 8 týždňov to nie je možné, pretože teľatá sa môžu individuálne chovať iba do tohto veku. V takomto prípade odporúčame teľatá na niekoľko dní ustajniť v skupinách po 4-6 ks. Takto malé skupiny sa dajú vytvoriť z vekovo a hmotnostne vyrovnaných zvierat. V malej a vyrovnanej skupine sa teľatá ľahko adaptujú na skupinový chov a sociálne kontakty medzi nimi. Adaptované na skupinový chov sa presúvajú do väčšej a menej vyrovnanej skupiny.
Systém odchovu teliat by mal nadväzovať na chov starších kategórií dobytka. To znamená, že keď sú jalovice i kravy chované v nezateplených maštaliach, aj odchov teliat by mal byť v rovnakých podmienkach a opačne. To zanemená, že keď sú teľatá počas mliečnej výživy odchovávané v búdach, nemôžu byť presunuté na rastlinnú výživu do slabo vetranej maštale, kde nie je potrubie zabezpečené proti zamrznutiu.
Teľatá počas mliečnej výživy môžu byť ustajnené individuálne alebo skupinovo. Nesmú byť priviazané. Môžu byť fixované iba 1 hodinu pri napájaní. V skupine by nemalo byť ustajnených viac ako 10 teliat.
Chovateľské podmienky pri odchove teliat po odstave (od veku 8 týždňov do 6 mesiacov) by mali umožniť optimálny rast a vývoj. Dôležitý je voľný pohyb zvierat. Preto sa teľatá počas rastlinnej výživy chovajú v skupinových kotercoch s voľným ustajnením. Koterce by mali mať aj výbehy. V skupinovom koterci by malo byť ustajnených maximálne 20 teliat. Teľatá musia mať neobmedzený prístup ku krmivu a každé teľa musí mať vymedzený priestor pri žľabe. Musia mať prístup k pitnej vode, v zimných mesiacoch vyhrievanej.
Technika a organizácia odchovu jalovíc
Klasické účtovné rozdelenie jalovíc do skupín je jalovice do jedného roka a jalovice od roka do dvoch rokov a nad 24 mesiacov. Z hľadiska fyziologického považujeme za lepšie rozdelenie do pripúšťania, teľné a vysokoteľné.
Jalovice pre vývoj a rast potrebujú voľný pohyb. Odchov mladého dobytka sa realizuje výlučne vo voľnom ustajnení s nadväznosťou na výbehy. Odporúča sa mať výbehy pri ustajňovacom priestore aj pri pastevnom chove. Rastúcim jaloviciam je potrebné zabezpečiť dostatočný pohyb aj mimo pastevnej sezóny.
Cieľom odchovu jalovíc je vyprodukovať zdravé, konštitučne silné, vysoko produktívne a dlhoveké kravy. Z fyziologického hľadiska je pri odchove rozhodujúci vek a živá hmotnosť pri pripúšťaní. Z ekonomického hľadiska je potrebné jalovice pripúšťať čo najskôr, aby sa skrátilo neproduktívne obdobie. Jalovice pohlavne dospievajú už vo veku 12 mesiacov. Prvé pripustenie sa však môže realizovať až po dosiahnutí telesnej dospelosti, keď zviera dosahuje 2/3 dospelej živej hmotnosti. Napríklad jalovice mliekového úžitkového typu, šľachtené holštajnským plemenom, by sa mali pripúšťať pri živej hmotnosti okolo 420 kg. Ak chceme aby z jalovice vyrástla vysokoproduktívna kravy nesmieme ju pripustiť pod živú hmotnosť 400 kg.
Ak sa majú pri odchove jalovíc zohľadniť okrem veku a živej hmotnosti pri pripustení aj vývojové fázy mliečnej žľazy, je potrebné prispôsobiť k tomu ich výživu a organizáciu odchovu. Pri mliekových plemenách dobytka väčšieho telesného rámca nastupuje puberta vo veku 9 až 11 mesiacov, niekedy aj neskôr. Do tohto veku stále rastie tukové tkanivo mliečnej žľazy. Preto kŕmna dávka pre jalovice do veku 12 mesiacov by mala zabezpečiť denný prírastok do 700 g. Pri vyššom prírastku môže nadmerne rásť tukové tkanivo vo vemene. Vo veku 12 mesiacov by mali jalovice dosahovať živú hmotnosť okolo 300 kg.
V období po puberte, až do gravidity, je rast mliečnej žľazy pomerne obmedzený a nie je ovplyvnený prírastkami. Limitujúcim faktorom pre výšku prírastkov v tomto období je živá hmotnosť a vek, v ktorom chceme jalovice pripúšťať. Všeobecne sa udáva vhodný termín pripúšťania vo veku 17 mesiacov. Na to, aby sa v tomto veku dosiahla požadovaná živá hmotnosť jalovíc (420 kg) je potrebný denný prírastok živej hmotnosti 750 g. V tomto období rastu sa môžu jalovice kŕmiť aj na vyšší prírastok, čím sa skráti doba odchovu. Pri prírastku 900 g je to o 1 mesiac.
Po pripustení, na začiatku gravidity rastie jaloviciam vo vemene predovšetkým vývodný systém. Alveolárny systém, ktorý neskôr tvorí mlieko sa intenzívne vyvíja až v strednom období gravidity. V skupinách jalovíc po pripustení do zistenia teľnosti postačuje denný prírastok 700 g. Takýto prírastok je možné dosiahnuť pri kŕmení len objemovými krmivami. Tým sa jaloviciam prispôsobuje tráviaci trakt na vysoký príjem objemových krmív v dospelom veku. Po zistení teľnosti sa vo vemene jalovice intenzívne tvorí sekrečný systém. Denný prírastok by mal byť 750 g. Po zaradení vysokoteľných jalovíc medzi suchostojace kravy, kde je kŕmna dávka postavená na produkciu 8-10 l mlieka, sa jaloviciam prírastok zvýši. Pri otelení by mali dosiahnuť živú hmotnosť nad 620 kg.
Jalovice chované v skupine by mali byť vývojove vyrovnané, preto treba veľkosť skupiny tomuto prispôsobiť. Je pochopiteľné, že v malých stádach je to ťažšie dodržať a skupiny budú menšie ako vo veľkých.. Pri zmiešanej kŕmnej dávke a ad libitnom kŕmení môže byť pomer kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat 1:1,5.
Pripúšťané jalovice do zistenia teľnosti je vhodné ustajniť v samostatnej skupine. Zjednoduší to vyhľadávanie ruje, inseminácia a zisťovanie teľnosti. Pri zákrokoch je vyrušovaná iba jedna skupina. Koterec pre tieto jalovice je vhodné vybaviť fixačným zariadením na pripúšťanie a zisťovanie teľnosti.
Jalovice teľné sa ustajňujú v samostatnej skupine, kde môže byť pri ad libitnom kŕmení a zmiešanej kŕmnej dávke zúžený pomer kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat 1:1,5. Dva mesiace pred plánovaným otelením, približne vo veku 2 roky, sa môžu jalovice ustajniť spolu so suchostojacími kravami. Vo väčších stádach vysokoteľné jalovice tvoria samostatnú skupinu.
Technika a organizácia výkrmu dobytka
Efektívnosť výkrmu dobytka ovplyvňuje spôsob výživy a ustajnenia. Pri výkrme by sa mali dokonale využiť rastové schopnosti dobytka. Pri maštaľnom výkrme je cieľom, za čo najkratšiu dobu dosiahnuť jatočnú hmotnosť zvierat. Preto by mal byť priemerný prírastok nad 1000 g denne.
Najvhodnejšie je dobytok vykrmovať vo voľnom ustajnení. Tento systém chovu poskytuje zvieratám vhodné podmienky na odpočinok, primeraný pohyb a sociálne kontakty. Ustajnenie s priväzovaním neposkytuje rastúcim zvieratám adekvátne podmienky pre zdravý vývoj.
Pri intenzívnom raste zvierat vo výkrme sa požiadavky na ustajňovacie podmienky a výživu veľmi rýchlo menia. Pre rôzne hmotnostné kategórie sú rôzne požiadavky na ustajnenie. Rozdiel živej hmotnosti medzi zvieratami v skupine by mal byť čo najmenší. Skupina býkov sa tvorí naraz po turnusoch. Skupina sa môže tvoriť postupne, iba do veku 6 mesiacov. Odporúčaný maximálny počet zvierat v skupine je 30 ks. Približne pri hmotnosti 350 kg začína silná pohlavná aktivita. Vtedy je vhodné skupinu rozdeliť na dve. Vytvorené skupiny by sa nemali doplňovať inými zvieratami, alebo zvieratá v skupinách počas výkrmu miešať.
Ak sa zvieratá chovajú počas celého výkrmu v jednom koterci, je potrebné koterec dimenzovať podľa predpokladanej jatočnej hmotnosti býkov. Z hľadiska využívania ustajňovacieho objektu je ekonomickejšie vytvoriť koterce pre zvieratá rôznej živej hmotnosti a počas výkrmu ich presúvať. Pri kŕmení dvakrát denne je treba v kotercoch zabezpečiť miesto pri žľabe pre každé zviera. To znamená, že pomer kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat by mal byť 1:1. Iba pri ad libitnom kŕmení miešanou kŕmnou dávkou a prihrňovaní krmiva k požľabnici je možné uvažovať so zúženým pomerom kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat, maximálne však 1:1,5.