Prof. MVDr. Gabriel Kováč, DrSc., Dip. ECBHM; Doc. MVDr. František Zigo, PhD.; MVDr. Martin Kováč; MVDr. Šimon Halás; MVDr. Tibor Vozár | [email protected]

Choroby ústnej dutiny

• Zápal dutiny ústnej (Stomatitis): katarálny, pľuzgierový, flegmonózny, vredový, snetivý, nekrotický

Stomatitídy sú zápaly dutiny ústnej a zahrňujú: glositídu (zápal sliznice jazyka), palatitídu (zápal sliznice podnebia) a gingivitídu (zápal sliznice ďasien). Klinicky sú charakterizované čiastočnou alebo úplnou stratou chute do žrania, olizovaním mulca a silnou produkciou slín (slintaním).Zápaly sliznice dutiny ústnej sa vyskytujú ako samostatné ochorenia, alebo sú sprievodným príznakom rozličných celkových ochorení, či už infekčných, toxických alebo nutričných nedostatkov. Katarálny zápal je veľmi častou formou zápalu dutiny ústnej ako následok mechanicko-traumatického (hrubé a pichľavé krmivo : bodliaky, ostré trávy, plevy, ostrý a nepravidelný chrup, ostré cudzie predmety, neodborné zaobchádzanie pri otváraní dutiny ústnej), termického (horúce nápoje, lieky, inhalácia parou), a chemicko-toxického podráždenia (poleptanie chemickými látkami, ktoré zvieratá olizujú (priemyselné hnojivá, ortuťové, arzénové, meďnaté a iné prípravky proti živočíšnym a rastlinným škodcom, skrmovanie jedovatých rastlín: repka, horčica. Ďalej infekčné ochorenia, najmä v počiatočných štádiách (hlavnička, slizničná choroba, slintačka). Pľuzgierový zápal je charakterizovaný tvorbou pľuzgierov podobne ako pri slintačke. Príčinou je obyčajne nekvalitné krmivo: plesnivé, vyklíčené zemiaky, pasenie na strniskách, nie je vylúčený infekčný pôvod. Flegmonózny zápal najčastejšie po poranení sliznice (cudzími predmetmi, hrubým krmivom, poleptaním anorganickými látkami a uplatnením sa streptokokovej infekcie alebo plesní. Tiež je pozorovaný pri prerezávaní a výmene zubov, diftérie, aktinobacilóze, hlavničke a sneti slezinovej. s postihnutím aj podkožia, svalstva a korešpondujúce lymfatické uzliny. Vredový zápal sa vyskytuje následkom bakteriálnej infekcii, otrave meďou, olovom, ortuťou, fosforom, pri avitaminózach a urémii. Tento zápal môže byť sprievodným znakom infekčných ochorení ako sú aktinobacilóza, hlavnička, leptospiróza. Snetivý zápal je charakterizovaný rozsiahlymi nekrózami a gangrenóznym rozpadom tkaniva v dôsledku infekcie spirochétami, fuziformnými baktériami, prípadne hemolytickými streptokokami. Nekrotický zápal býva pri nekrobacilóze spôsobenej Fusobacterium necrophorum po zranení sliznice. Diagnózu stomatitíd stanovíme na základe klinických príznakov, bakteriologického a histologického nálezu. Prevencia a terapia stomatitíd spočíva v zabezpečení vhodnej zoohygieny, krmiva, v obmedzení prístupu zvierat k anorganickým jedovatým látkam. Pri výskyte je odporúčaná dezinfekcia dutiny ústnej prístupnými antiseptickými roztokmi (1 % peroxid vodíka, 0,1 % kálium permanganát, 0,5 % kamenec, odvar rumančeka, 0,5 % octová voda, 2-3 % kyselina borová, chlórhexidín, pri súčasnom podávaní mäkkého nedráždivého krmiva.

Choroby pažeráka

• Zápal (Oesophagitis)
• Spazmus a ochrnutie (Oesophagismus et paralysis oesophagi)
• Rozšírenie pažeráka (Dilatatio oesophagi)
• Upchatie (Obturatio oesophagi)

Zápal pažeráka sa najčastejšie vyskytuje v súvislosti so špecifickými ochoreniami, ktoré vyvolávajú stomatitídy. Kŕč pažeráka je spôsobený trvalými spastickými kontrakciami jeho muskulatúry, najčastejšie ako sprievodný znak, hlavne pri obturácii pažeráka. Rozšírenie pažeráka je ochorenie, pri ktorom dochádza k rozšíreniu jeho vnútorného priemeru v jednom smere, vo forme vydutiny, alebo v celom jeho priemere. Predilekčným miestom sú časti pažeráka nad miestom zúženia, čiastočnej alebo úplnej nepriechodnosti, kedy nahromadené krmivo svojim tlakom dilatuje pažerák. Zúženie pažeráka sa vyskytuje v súvislosti s chorobnými procesmi (následok prebehnutého zápalu, zjazvenia steny) vo vnútri pažeráka (po poranení steny), alebo trvalým tlakom zvonka na pažerákovu stenu (novotvary, abscesy, zväčšené lymfatické uzliny, papilómy, granulómy pri aktinobacilóze jazyka a hltana, ako aj paraflebitídy po nesprávnej aplikácii dráždivých liečiv do vena jugularis. Upchatie pažeráka patrí medzi najčastejšie a ekonomicky najzávažnejšie ochorenia pažeráka, vyskytuje sa najčastejšie na pastve v jesennom období pri spásaní sadov a zemiakovísk. U stajneného dobytka v priebehu celého roka, a to po skrmovaní, rezkov z cukrovej repy, kŕmnej repy, zemiakov alebo ovocia. Prevencia týchto ochorení spočíva v predchádzaní príčin. Terapia je zameraná na odstránenie vyššie uvedených predmetov z pažeráka (sondou atď.).

Choroby predžalúdkov

• Dysfunkcia predžalúdkov

  

  Obr. 1: Vonkajšie a vnútorné faktory ovplyvňujúce trávenie a utilizáciu zložiek krmiva

  • Jednoduchá bachorová dysfunkcia (Indigestio simplex)
  • Acidóza bachorového obsahu (Acidosis ingestae ruminis, Acidosi metabolica )

  

  Obr. 2: Príčiny a vývoj metabolickej acidózy

  

  Obr. 3: Vývoj akútnej bachorovej acidózy

  • Alkalóza bachorového obsahu (Alcalosis ingestae ruminis, Alcalosis metabolica )

  

  Obr. 4: Príčiny a vývoj alkalózy bachorového obsahu

  • Hniloba bachorového obsahu (Putrefactio ingastae ruminis)

  Jednoduchá bachorová dysfunkcia bachora je ochorenie, ktoré vzniká na základe kvalitatívnych alebo kvantitatívnych dietetických chýb s následkom obmedzenia biochemických procesov v organizme. Acidóza bachorového obsahu označovaná aj ako metabolická acidóza vzniká zmnožením vodíkových iónov a poklesom koncentrácie bikarbonátov v extracelulárnej tekutine. Patrí medzi najčastejšie poruchy metabolizmu najmä v zimných a jarných mesiacoch, s akútnym (nadmerný prívod ľahkostráviteľných sacharidov: melasa, kŕmna a cukrová repa, repné skrojky, listy, rezky, zemiaky, kukurica v mliečnej zrelosti, obilniny, jablká, hrozno, chlieb atď.) alebo chronickým priebehom (siláže s vysokým obsahom kyseliny maslovej a octovej). Najčastejšie ide náhly prechod na uvedené krmivá, bez primeraného .zastúpenia suchého, hrubého krmiva (seno, slama) a minerálnych látok. Alkalóza bachorového obsahu je charakterizovaná zmnožením zásad alebo úbytkom kyselín. Vzniká po zvýšenom príjme dusíkatých látok, buď proteínovej povahy alebo ako dusíkaté nebielkovinové látky (močovina, soli amoniaku) používané ako umelé hnojivá alebo ako prídavok do krmiva. Hniloba bachorového obsahu je charakterizovaná hnilobným rozkladom obsahu, pri ktorom normálna bachorová mikroflóra je nahradená baktériami typu E. coli a Proteus . Ochorenie vzniká nadmerným skrmovaním dusíkatých látok pri nedostatku sacharidov. Vzniká bachorová alkalóza s pomnožením vyššie uvedených baktérií (po skrmovaní nekvalitnej siláže, ktorá je v rozklade a jej pH je okolo 7.0, skrmovaním skazeného, premoknutého a čiastočne rozloženého krmiva z povrchu balíkov, nahnitých repných skrojkov, zemiakov, repy, atď.

• Preplnenie bachora krmivom (Dilatatio ruminis ab alimentis)

Preplnenie bachora krmivom je akútne ochorenie, v dôsledku prijatia veľkého množstva krmiva, pri náhodnom prístupe zvierat do skladov objemového krmiva alebo koncentrátov.

Obr. 5: Zmena obrysu brucha zozadu po preplnení bachora krmivom

• Akútne zdutie (Tympania ruminis acuta, Meteorismus acutus ruminantium, Dilatatio ruminis ab aere)

Akútne zdutie je charakterizované nadmerným roztiahnutím bachora a čepca tlakom plynov, peny a krmiva. podieľajú sa na ňom tri príčiny: biochemické poruchy obsahu bachora, nedostatočná motorická činnosť a dysfunkcie pri uvoľňovaní plynov. Choroba môže prebiehať v dvoch formách ako plynová tympánia (dochádza k rýchlemu rozšíreniu hlavne dorzálnej časti bachora v dôsledku nahromadenia plynov, čo môže byť spôsobené mechanicky – pri poruche eruktácie (grgania), pri upchatí pažeráka alebo pri zníženej motorike bachora (reticuloperitonitis traumatica, pri poškodení funkcie nervu vagu pod.) a pri zvýšenej tvorbe plynov následkom nadmernej bachorovej fermentácie.. Druhá je penová tympánia charakterizovaná tvorbou drobných plynových bubliniek v bachorovom obsahu, ktoré nepraskajú a postupne vypĺňajú celý priestor bachora a čepca. Príčinou býva náhle prijatie väčšieho množstva leguminóz (bohatých na listy, vodu, ale chudobných na vlákninu, čo podmieňuje nedostatočnú produkciu slín s následkom tvorby peny).

Obr. 6: Zmena obrysov brucha zozadu opri akútnom zdutí

• Chronické zdúvanie (Tympania ruminis chronica)

Chronická tympánia sa vyznačuje nahromadením veľkého množstva plynov v bachore a vyklenutím, ľavej hladovej jamy. Chyby vo výžive vyvolávajú zmeny bachorovej flóry a fauny v prospech abnormálnych baktérií, so zníženou tráviacou schopnosťou a zvýšenou tvorbou plynov napr. pri skrmovaní čerstvej trávy, ťažko stráviteľného krmiva s vysokým obsahom hrubej vlákniny, patologické procesy. Vyskytuje sa častokrát opakovane za niekoľko hodín po nakŕmení, ďalej sú to patologické procesy znižujúce motorickú činnosť bachora a spomaľujúce mechanizmus eruktácie. Takéto stavy sú pozorované pri hyperkeratóze bachora, pri chronickej hyperplastickej rumenitíde, pri chronickej indigescii, pri traumatickej retikuloperitonitíde, mykotických, bakteriálnych ochoreniach a pri nahromadení nestráviteľných častíc ako je piesok, zemina v bachore. Príčinou môžu byť aj ochorenia pažeráka popísané vyššie.

• Traumatické ochorenia predžalúdkov
  • Traumatický zápal čepca (Reticulitis traumatica)
  • Traumatický zápal bachora (Ruminitis traumatica)
  • Akútny traumatický ohraničený zápal čepca a pobrušnice (Reticulitis et peritonitis traumatica circuscripta acuta)
  • Chronický traumatický ohraničený zápal čepca a pobrušnice (Reticulitis et peritonitis traumatica circumscripta chronica)
  • Akútny difúzny traumatický zápal pobrušnice (Peritonitis traumatica acuta diffusa )
  • Zranenie iných orgánov (rebrá, hrudná kosť, atď.) a vycestovani cudzieho predmetu navonok
  • Náhla smrť po vnútornom zranení cudzím predmetom

Do tejto skupiny ochorení zaraďujeme zranenia čepca, pobrušnice, prípadne iných orgánov po prehltnutí cudzích ostrých , najmä kovových predmetov. Ochorenie sa vyskytuje u všetkých druhov prežúvavcov, ale najčastejšie u hovädzieho dobytka (u jalovíc v pokročilom štádiu gravidity a pri pôrode, ako aj u starších zvierat. Traumatický zápal čepca je dôsledok zachytávania sa cudzích ostrých predmetov v čepci, odkiaľ vychádzajú vnútorné traumatické zápalové procesy aj do okolia. Má za následok po zabodnutí cudzieho predmetu do steny čepca výskyt náhlych pre traumatický zápal čepca typických tráviacich porúch: zastavenie prijímania krmiva, spomalené a skrátené ruminácie, spomalenú peristaltiku čriev, miernu zápchu, niekedy mierne prejavy koliky, pritom nezisťujeme chyby v diéte. Traumatický zápal bachora sa vyskytuje len zriedka. Akútny traumatický ohraničený zápal čepca a pobrušnice vzniká buď priamym prebodnutím čepca a poranením príslušnej časti pobrušnice cudzím predmetom alebo zápal v stene čepca sa rozšíri kontaktom na peritoneum. Zviera náhle a nezávisle na kvalite krmiva prestane prijímať krmivo a prežúvať. Motorická činnosť predžalúdkov je spomalená, s nepravidelným rytmom. Peristaltika čriev sa spomaľuje, vzniká zápcha. Nastupuje tympánia. Zvieratá sú nepokojné, niekedy zisťujeme kolikové bolesti (kopanie pod brucho, stonanie, bučanie, prešľapovanie, líhanie, vstávanie). Brušné steny sú pri palpácii silne napnuté, na tlak a poklep bolestivé. Medzi mečovitou chrupkou a pupkom, niekedy až vemenom, na ventrálnej časti brucha prevažne vľavo od mediálnej línie zisťujeme škatuľový poklepový zvuk. Taktiež sú ovplyvnené triasové ukazovatele (teplota, frekvencia dychu a pulzu). Chronický traumatický ohraničený zápal čepca a pobrušnice sa vyvíja z akútnej formy zápalu, ktorý sa zhojí adhéziami, prípadne od začiatku zranenia čepca a pobrušnice sa vyvíja pomaly. Akútny difúzny traumatický zápal pobrušnice vzniká z ohraničenej peritonitídy, po rozšírení zápalového procesu na pobrušnicu alebo exacerbáciou chronickej ohraničenej peritonitídy. V tomto prípade je silne ovplyvnená teplota (40,0 – 41 ^oC), pulz (90 – 140/min.), dych (40 -50/min.) Negatívne sú ovplyvnené ruminácie, bachorové rotácie a peristaltika čriev. Defekácia je zriedkavá, výkaly sú tuhšie, tmavé. Len pred úhynom niekedy nastáva hnačka, pričom výkaly odporne zapáchajú a sú premiešané hlienom. Pri pohľade na zviera zo strany je brucho vysúkané. Brušné steny sú napnuté, veľmi bolestivé na tlak: Pri balotáži niekedy počuť špľachotavé šelesty (dôsledok väčšieho množstva exsudátu).Všetky pomocné skúšky na traumatické ochorenia predžalúdkov (tlakové rukami, tyčou) sú pozitívne, spojené s výrazným stonaním. Výskyt zranenia iných orgánov a vycestovanie cudzieho predmetu navonok je zriedkavý, tak ako aj náhla smrť po vnútornom zranení cudzím predmetom kedy dochádza k zraneniu veľkých ciev alebo srdca. Liečba vyššie uvedených ochorení je buď radikálna (odstránenie cudzích predmetov pri operatívnom zákroku – rumenotómii: otvorenie bachora a vybratie cudzích predmetov. Ďalej prichádza do úvahykonzervatívna terapiazabezpečenie pokoja pre zviera, ordinácia diéty, zvýšenie prednej časti stojiska, aplikácia antibiotík, podanie feritového magnetu, sondáž magnetovou sondou po predchádzajúcej aplikácii magnetu. Prevencia vnútorných traumatických ochorení predžalúdkov pozostáva z opatrení ako sú: organizačno-osvetové (odporúčania venovania zvýšenej pozornosti pre poriadok a čistotu v maštaliach, žľaboch, prípravovňach krmív, výbehoch, na pastvinách), technických (zistenie, fixácia a odstránenie feromagnetických cudzích telies z krmiva pomocou silných magnetov namontovanými na poľnohospodárske stroje ako sú rezačky, prehadzovače krmiva, kombajny, transportéry, vyfukovače, šrotovníky, mlyny, miešače kŕmnych komponentov a pod.). Veterinárne opatrenia sledujú zneškodnenie cudzích predmetov v predžalúdkoch orálnou aplikáciou feritových magnetov do predžalúdkov.

Obr. 7: Cudzie predmety vybrané z čepca

Obr. 8: Možné následky traumatickej perforácie steny čepca

Obr. 9: Akútny difúzny traumatický zápal pobrušnice – vykasané brucho

• Premiestnenie čepca do hrudníkovej dutiny

Lokalizáciačepca, prípadne ostatných vnútrobrušných orgánov do hrudnej dutiny je úzko viazaná na ruptúru bránice. Pri vrodených alebo získaných defektoch bránice následkom zvýšeného intraabdominálneho tlaku dochádza k čiastočnému alebo úplnému prestupu vnútro-brušných orgánov (čepiec, kniha, slez, pečeň, črevá atď.) do dutiny hrudnej. Rozsiahly presun čepca, prípadne ostatných orgánov do dutiny hrudnej vedie k úhynu zvieraťa, čiastočný k poklesu úžitkovosti a vyradeniu zvieraťa z chovu. Premiestnenie podmieňujú primárne vrodené defekty bránice. Získané defekty bránice vznikajú pri silných vonkajších inzultoch (silné nárazy), počas gravidity, záťaže v záprahu, pri silnej tympánii bachora a preplnení predžalúdkov potravou. Medzi sekundárne príčiny ruptúry bránice a následného presunu čepca patria poranenia bránice pri traumatických ochoreniach predžalúdkov a pri prestupe zápalového procesu z abscesu po jeho opuzdrení.

Obr. 10: Lokalizácia čepca po ruptúre bránice v ľavej polovici dutiny hrudnej

Obr. 11: Adhézia dislokovaného čepca (z dutiny brušnej do dutiny hrudnej) s pľúcnym lalokom

Obr. 12: Vypreparovaná bránica s väzivovo zhrubnutým okrajom ruptúry

• Funkčné poruchy priechodnosti predžalúdkov a slezu

  

  Obr. 13: Schématické znázornenie predžalúdkov a slezu

  • Bachorová distenzie s hypermobilitou (funkčná stenóza čepcovo knihového otvoru

    

    Obr. 14: Bachorová dystenzia s hypermobilitou - obrysy brucha pri pohľade zozadu

  • Bachorová dystenzia s atóniou (funkčná stenóza kardie a čepcovo knihového otvoru)

    

    Obr. 15: Bachorová distenzia s atóniou - Obrysy brucha pri pohľade zozadu

  • Pylorická obštrukcia a slezová impakcia (funkčná stenóza pyloru)

Jedná sa o čiastočné alebo úplné stenózy (poruchy priechodnosti) kardie, čepcovo-knihového otvoru a pyrolu, označované tiež ako Hoflundov syndróm alebo indigescia (nechutenstvo) z poruchy nervu vagu. V podstate ide o poruchy inervácie blúdivým nervom v dôsledku lézií v jeho anatomickom priebehu až k predžalúdkom a slezu. Tieto poruchy zapríčiňujú rôzne stupne paralýzy zložitého žalúdka s následnými príznakmi spomalenej až vymiznutej pasáže zažitiny, spomalenej až vymiznutej defekácie, dilatácie brucha, anorexie (nechutenstva), postupnému úbytku na hmotnosti a smrť. Najčastejšou príčinou býva zanedbávanie prevencie traumatických ochorení, dôsledku čoho dochádza k poraneniu nervu vagu (dorzálny kmeň inervujúci najmä bachor, ventrálny kmeň inervujúci najmä čepiec, knihu a slez) následkom vnútorných traumatických ochorení, nádorov leukózneho pôvodu, aktinobacilózy bachora a čepca, abscesov po predchádzajúcej rumenitíde (zápal bachora), s lokalizáciou v blízkosti priebehu tohto nervu.

• Premiestnenie slezu (Dislocatio abomasi)

Ochorenie sa prejavuje zmenami apetítu, acidózou bachorového prostredia, obmedzením až zastavením pasáže zažitiny, alkalózou krvi a v pokročilom štádiu paradoxnou acidúriou. Premiestnenie je najčastejšie ľavostranné, môže byť aj pravostranné, prípadne komplikované torziou (otočením sa okolo svojej osi) slezu. Vyskytuje sa u prvorodičiek v pokročilom štádiu gravidity a po pôrode, v priebehu 1 mesiaca za sprievodných znakov ketózy. mastitídy, pôrodnej parézy, zadržania lôžka, metritídy, ochorení končatín, slezových vredov a pod. Výskyt je najčastejší u dojníc vo veku 4-6 rokov. Primárnou príčinou ochorenia je atónia slezu so zvýšenou produkciou plynu a následnou dilatáciou (rozšírením objemu). Je to zvyčajne následok skrmovania koncentrátov so zníženým množstvom objemového krmiva (najmä pri poklese hrubej vlákniny pod 17 % v sušine kŕmnej dávky, alebo pod 1 % ž.hm. zvieraťa) hypokalcémii (v pôrodnom a popôrodnom období) a sezónneho kolísania acidobázickej rovnováhy. Terapia spočíva v chirurgickej korekcii lokalizácie slezu ( za normálnych okolností slez leží na spodine dutiny brušnej, fundom sa ťahá dozadu a doľava, čiastočne pod bachor a čepiec, obchádza knihu a pylorom smeruje dohora k pravému rebrovému oblúku. Terapia spočíva v chirurgickej korekcii lokalizácie slezu, prevencia sa opiera o zabezpečenie vhodnej kŕmnej dávky pred a v popôrodnom období.

Obr. 16: Uloženie vnútrobrušných orgánov z pravej strany: 1. dorzálny bachorový vak, 2. ventrálny bachorový vak, 3. bachorová brázda z pravej strany, 4. čepiec, 5. kniha, 6. slez, 7. okraj pečene

Obr. 17: Vývoj biochemických zmien pri dislokácii slezu

• Slezové vredy (Ulcus abomasi)

Vredy spôsobujú akútne krvácanie s nechutenstvom, nálezom tmavého trusu (po rozložení krvi v tráviacom aparáte) a niekedy aj perforácie steny slezu s následnou bolestivou akútnou lokálnou peritonitídou alebo difúznou peritonitídou a náhlu smrť. Zvyčajne je to následok nerovnováhy medzi obrannými mechanizmami žalúdkovej sliznice, vrátane lokálneho prietoku krvi, povrchu sliznice, odolnosti slizničných buniek a duodenálneho (tenkého čreva) vplyvu na sekréciu žalúdkovej kyseliny a agresívnych faktorov podmieňujúcich ulcerácie, vrátane pepsínového prebytku; traumy (v dôsledku formovania a lokalizácie trichobezoárov v sleze, skrmovania hrubého nekvalitného sena, slamy, kukuričnej siláže; hyperacidity, hormonálnych faktorov a stresu). Terapiu a prevenciu slezových vredov realizujeme na základe komplexnej analýzy zdravotných a chovateľských podmienok.

Ochorenia čriev

• Nepriechodnosť čriev
  • Mechanický ileus
  • Strangulačný ileus: Vsunutie čreva (Invaginatio intestini, intussusceptio), Privretie čreva (Incarceratio intestini), Zaškrtenie čreva (Strangulatio intestini), Zakrútenie čreva (Torsio intestini), Otočenie čreva (volvulus intestini)
  • Obturačný ileus (Obturatio intestini)

Ileus je dobre zdokumentovaný na nasledujúcej schéme:

Obr. 18: Nepriechodnosť čriev - Ileus

• Kolikový syndróm u HD
  • Pravé koliky z tráviaceho aparátu (skutočné)
  • Pravé koliky z iných orgánov (klamné)
  • Zdanlivé koliky

Kolikou v úzkom zmysle slova rozumieme vlastnú kŕčovitú bolesť čreva, v širšom zmysle slova bolestivé stiahnutie dutých orgánov. Rozdelenie kolík, ich klinické príznaky, príčiny prezentujú nasledovné tabuľky a schéma:

Obr. 19: Rozdelenie kolík u HD

Infekčné choroby

• Slintačka a krívačka (Aphtae epizooticae)

Je vírusová, extrémne kontagiózna choroba párnokopytníkov (hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a voľne žijúce prežúvavce), prejavujúca sa aftami a eróziami na sliznici tráviaceho systému, na končatinách, v oblasti mliečnej žľazy, niekedy myokarditídami (zápalom srdcového svalu). Infekcia sa môže vyskytnúť aj u človeka. Špecifická terapia sa nevykonáva. Prevencia smeruje k ochrane štátu pred zavlečením vírusu zo zahraničia; k ochrane chovov vo vnútri krajiny (zavedenie prísneho veterinárno-hygienického režimu pre pracovníkov živočíšnej výroby); Vypracovanie pohotovostných plánov; tlmenie nákazy (pri vzniku nákazy rýchla likvidácia ohniska, odstránenie všetkých prameňov nákazy a prerušenie šírenia pôvodcu).

Obr. 20: SLAK – afty v ústnej dutine

• Zhubná atarálna horúčka (Hlavnička, Coryza gangrenosa bovum)

Je sporadické infekčné ochorenie hovädzieho dobytka. Vyznačuje sa extrémne vysokou morbiditou (chorobnosťou). Prejavuje sa vysokou horúčkou, lymfadenopátiou (postihnutím lymfatického systému), erozívnymi zmenami tráviaceho a hornej časti dýchacieho aparátu, keratokonjuktivitídou (postihnutie očí), encefalitídou a kožným exantémom. Špecifická terapia neexistuje, Z preventívneho hľadiska k najúčinnejším opatreniam patrí separácia citlivých zvierat od prameńa infekcie, t.j, pakoní a oviec.

Obr. 21: Hlavnička – erózie na mulci, zákal rohovky, slzenie

• Aktinobacilóza (Actinobacillosis bovum, Drevený jazyk)

Ochorenie prejavujúce sa zápalom jazyka, zriedkavo zápalom pažerákového žľabu a faryngeálnych lymfatických uzlín. Infekcia prebieha v akútnej forme charakterizovanou nadmernou saliváciou a odmietaním krmiva. Jazyk je opuchnutý, tvrdý, pri prežúvaní bolestivý. Často vyčnieva z dutiny ústnej (tzv. drevený jazyk). Na dorzálnej strane jazyka sa nachádzajú typické aktinobacilózne ložiská (granulómy), resp. abscesy, ktoré postupne praskajú a vyteká z nich žltý riedky hnis. Zároveň pozorujeme zväčšenie submaxilárnych a parotidálnych lymfatických uzlín. Pôvodcom ochorenia je Actinobacillus lignieresii Terapia spočíva v aplikácii vysokých dávok antibiotík. V prevencii je potrebné sa zamerať na predchádzanie vzniku rôznych poranení sliznice dutiny ústnej, jazyka a kože. Poranenie kože je potrebné včas ošetriť.

• Aktinomykóza (Actinomycosis)

Je ochorenie charakterizované vznikom bolestivých opuchov, špecifických hnisavých granulómov (aktinomykotických ložísk) a osteomyelitídy (zápalu kosti) spojenej s rednutím kostí hlavy, zvlášť hornej a dolnej čeľuste. Pôvodcom ochorenia je baktéria Actinomyces bovis, ktorá sa bežne vyskytuje v dutine ústnej a v ostatných častiach tráviaceho aparátu. K infekcii dochádza po traumatizácii bukálnej sliznice ostrými kúskami krmiva, alebo cudzími predmetmi, prípadne prechodom pôvodcu cez dentálne alveoly, alebo pri prerezávaní sa zubov. Opuchy sú veľmi tvrdé, nepohyblivé a v pokročilých štádiách bolestivé na dotyk. Tieto obvykle sa prevalia cez kožu a cez jeden alebo viacej otvorov vyteká hnis. Terapia spočíva v podávaní antibiotík. Prevencia je zameraná na predchádzanie vzniku poranení.

Obr. 22: Aktinomykóza – bolestivý opuch na dolnej a hornej čelusti

• Syndróm chronickej hnačky

Je aktuálnym zdravotným problémom v chovoch hovädzieho dobytka. Jeho príčiny majú pôvod v podceňovaní základných podmienok hygieny chovu, v nekontrolovaných nákupoch a presunoch zvierat bez karantény, v neadekvátnej výžive zvierat a častokrát ako následok nerešpektovania základných diagnostických, terapeutických a preventívnych postupov. Medzi príčiny syndrómu patria:

1. Parazitózy – invázie parazitmi čeľade Trichostrongylidae, a Fasciolidae Klinické príznaky zahrňujú slabosť, stratu na hmotnosti, anémiu, hnačku a v ťažkých prípadoch následný hydremický podkožný edém.
2. Paratuberkulóza často po strese z pôrodu, transporte atď. Infikovaný dobytok dobre prijíma krmivo, ale stráca na hmotnosti. Konzistencia trusu je hnačkovitá alebo neskôr v klinickom priebehu vodnatá.
3. Salmonelóza sa klinicky vyskytuje ako akútne so stresom spojené prepuknutie hnačky u viacerých zvierat v stáde. Typický klinický priebeh je akútny, s výskytom silne zapáchajúcimi vodnatými výkalmi s prímesou hlienu, zvieratá sú dehydratované a môžu náhle uhynúť.
4. Vírusová hnačka hovädzieho dobytka. Akútna forma ochorenia často prebieha za príznakov miernej až inaparentnej infekcie – teplota, hnačka, zrýchlený dych, inapetencia, depresia lymfopénoa a trombocytopénia.
5. Nekróza abdominálneho tuku sa vyskytuje sporadicky alebo ako stádový problém. Ochorenie je spájané s pasením zvierat na kostravových porastoch, kde boli na pasienky aplikované vysoko dusíkaté hnojivá. Klinické príznaky odzrkadľujú rozmery a lokalizáciu nekrotizovaného tuku a zahrňujú gastrointestinálne obštrukcie, zápchu, hnačku a stratu na živej hmotnosti.
6. Trombóza vena cava caudalis: srdcová porucha a ascites (popísané ochorenie vyššie).
7. Renálna amyloidóza je ochorenie zvyčajne spojené s predchádzajúcimi alebo spolupôsobiacimi zápalovými procesmi. Amyloid produkovaný ako výsledok chronickej antigénovej stimulácie je ukladaný v rôznych tkanivách, najmä v obličkách, pečeni, nadobličkách a črevách. Silná proteinúria má za následok ťažkú hypoproteinémiu, ktorá znižuje osmotický tlak plazmy a zapríčiňuje hnačku Kombinácia ťažkej proteinúrie a silnej hypoproteinémie s profúznou, chronickou a nepoddajnou hnačkou je takmer patognomická pre renálnu amyloidózu.
8. Deficiencia medi (primárna z jej nedostatku v krmive, sekundárna pri jej narušenej utilizácii) sa prejavuje riedkym osrstením, s výraznou depigmentáciou v okolí očí, bledými sliznicami a samotnou hnačkou.
9. Ďalšie príčiny chronickej hnačky zahrňujú chronické peritonitídy, ruptúru maternice, kontamináciu pri chirurgickom zákroku, po punkcii dutiny brušnej, abdominálnu neopláziu, mykotoxikózy.

• Slizničná choroba

Ochorenie je výsledkom superinfekcie perzistentnej infekcie zvierat nep.BVDV (necytopatogénným Bovine viral diarrhoe virus) a antigénne homológnym cpBVDV (cytopatogénnym Bovine viral diarrhe virus). Podmienkou vzniku slizničnej choroby je synergizmus medzi obidvoma biotypmi vírusu. CpBVDV sa vyznačuje tropizmom k bunkám lymfoidného tkaniva asociovaného na črevo.. Tvorba lézií vedie k deštrukcii lymfoidného tkaniva v Payerových plakoch s následným kolapsom intestinálnej mukózy. Tento syndróm pozorujeme u mladého dobytka vo veku od 8 – 18 mesiacov. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, depresiou. Objavujú sa povrchové erózie sliznice dutiny ústnej, výtok z nosových otvorov a očí, môže vzniknúť aj zákal rohovky. Hnačka sa objavuje v prvom týždni choroby. Zo začiatku sú výkaly vodnaté, s prímesou krvi, neskôr zisťujeme takmer len krv a hlien. V tomto štádiu až do uhynutia je príznakom časté nutkanie na stolicu (tenezmu).Na sliznici tráviaceho systému zisťujeme erózie, vredy, krvácaniny, edémy a hyperemické zápalové procesy.

Obr. 23: Slizničná choroba – erózie na jazyku

Obr. 24: Slizničná choroba – krvácaniny a erózie v konečníku

• Salmonelóza hovädzieho dobytka (Salmonelosis bovum)

Ide prevažne o sporadicky sa vyskytujúce akútne ochorenie, charakterizované hnačkou a abortami, príležitostne vo forme chronickej enteritídy, spôsobené Salmonelou typhjimurium a S. dublin, prípadne S.enteritidis a s. newport a ďalšími. Závažnosť nákazy spočíva nielen v stratách úhynom, finančnými nákladmi na jej terapiu, prevenciu a tĺmenie, ale aj v ohrození zdravia ľudí.. Často prebieha v subklinickej a latentnej forme sprevádzanej stavom bacilonosičstva. Ochorenie sa prejavuje hnačkou (rôznej intenzity, vodnatej konzistencie s prímesou krvi a hlienu) a horúčkou. Diagnóza a terapia vychádzajú z potvrdenia pôvodcu v truse, v prevencii prichádza do úvahy aj vakcinácia.

• Paratuberkulóza

Paratuberkulóza (Johnova choroba) je chronicky prebiehajúca nákaza prežúvavcov spôsobená Mycobacterium paratuberculosis. Je povinná úradnému hláseniu. Vzhľadom na doteraz neobjasnenú možnosť prenosu na človeka, u ktorého sa vyskytuje takmer identická choroba známa ako Cronova choroba, je pri výskyte paratuberkulózy potrebné postupovať, ako keby bola zoonóza. Nákaza je charakterizovaná hypertrofickým zápalom čriev, dlhotrvajúcou profúznou hnačkou, postupným chudnutím a následným úhynom zvierat, pokiaľ nie sú z chovu vyradené na vynútené zabitie. Diagnóza sa opiera o klinické príznaky, izoláciu a identifikáciu pôvodcu mikroskopicky, kultivačne, DNA sondami. V terapii úspech nie je zaručený, v prevencii dominuje veterinárne osvedčenie o negativite zvieraťa na ochorenie pri jeho kúpe, presune, dovoze zo zahraničia atď.

Obr. 25: Paratuberkulóza – viacnásobné zhrubnutie sliznice čreva vytvárajúce riasy

Obr. 26: Paratuberkulóza – výrazná vychudnutosť, dehydratácia organizmu

Obr. 27: Paratuberkulóza – predilekčným miestom výskytu makroskopických zmien je ileocekálna chlopňa, ktorá je zároveň najvhodnejším miestom vyšetrenia zoškrabov črevnej sliznice

• Kampylobakterióza

Pôvodcom ochorenia je baktéria Campylobacter jejuni. Spôsobuje hnačku vo veľmi miernej, so slabými príznakmi (trus je s prímesou hlienu, niekedy s vločkami krvi); až ťažkej forme ( silná hnačka, horúčka, dehydratácia, nechutenstvo) u rôznych druhov zvierat, ale aj u ľudí, u ktorých je jednou z hlavných príčin enterokolitíd. V diagnostike je dôležitá kultivácia pôvodcu z výkalov. V terapii sú vhodné antibiotiká na základe stanovenia citlivosti, Zvieratá a živočíšne produkty (nepasterizované mlieko, nedostatočne tepelne upravené mäso) sú označované ako príčina enterokolitíd ľudí. Pozitívna diagnóza enterokolitídy spôsobenej uvedeným pôvodcom má význam vo vzťahu k ochrane zdravia ľudskej populácie.

• Sneť slezinová (Anthrax, Febris carbunculosa)

Je prevažne akútne až perakútne prebiehajúce infekčné ochorenie, ktoré má väčšinou sporadický, zriedkavo enzootický charakter, spôsobený pôvodcom Bacillus anthracis. Infekcia končí spravidla úhynom zvieraťa a vyznačuje sa najmä hemoragickými infiltráciami podkožného a subserózneho tkaniva, krvavými výtokmi z prirodzených telových otvorov (z pysku, nosa, konečníka a pošvy) a hemoragickým edémom sleziny. Diagnóza sa opiera o klinické príznaky, laboratórne vyšetrenie venóznej krvi V začiatočnom štádiu ochorenia je odporúčané podávanie vysokých dávok penicilínu v kombinácii s hyperimúnnym sérom. K dlhodobej špecifickej ochrane v dištriktoch a ohniskách nákazy sa využíva vakcinácia 1x ročne pred vyhnaním na pastvu.

Obr. 28: Krvácanie z konečníka

Obr. 29: Zväčšená slezina (hemoragický edém) a nález na reze

Parazitárne choroby

• Kokcidióza (Coccidiosis)

Ochorenie je charakterizované hemoragickou a ulceróznou kolitídou. Postihuje hlavne zvieratá vo veku ½ až 2 roky. Jej výskyt je viazaný na vlhké prostredie, karencie vo výžive a nevyhovujúcu zoohygienu v maštaliach. Takisto náhly prechod zo šťavnatého na suché kŕmenie napomáha vzplanutiu ochorenia. Prevalencia môže dosahovať až 80 %. V našich podmienkach má ochorenie sezónny charakter a objavuje sa na jar (apríl – jún) a v jeseni (október, november). Chorobu vyvolávajú v našich podmienkach Eimeria zuerni, bovis, ellipsoidalis a auburnensis.. Eimerióza prebieha v akútnej (horúčka, hnačka s obsahom hlienu a krvavých zrazenín vo fekáliách), subakútnej (s tými istými znakmi, ale menej výraznými, bez krvavej hnačky) a v chronickej forme (táto je najčastejšia ako opakujúce sa vodnaté hnačky, s prímesou hlienu a krvavých zrazenín, neskôr dochádza k striedaniu hnačiek a zápch). Diagnóza sa opiera o klinické príznaky, hlavne krvavé hnačky a mikroskopický nález vyšetrenia fekálií/oocysty. Terapia pozostáva z podávania amprólia, sulfonamidov. Prevencia zahrňuje zdravú pastvu, správne plnohodnotné krmivo, nezávadná pitná voda, dezinfekcia podláh atď. Preventívne sa môžu podávať preparáty na báze amprólia.

Obr. 30: Mikroskopický nález oocysty Eimeria sp.

• Trichostrongylidózy (Trichostrongylidosis)

Jedná sa o helmintózy charakterizované katarálnou až hemoragickou abomazitídou (zápalom slezu) a entritídou (zápalom čriev). Konkrétne v sleze parazitujú: Ostertagia ostertagi, Haemonchus contortus,, placei a similis. V tenkom čreve: Trichostrongylus colubriformis, Cooperia oncophore, punctata, pectinata; Nematodirus helvetianus, battus a spathiger. Diagnózu možno stanoviť na základe klinických príznakov, sezóny, vyšetrenia trusu a pitevného nálezu. Terapia prevencia spočíva v aplikácii benzimidazolov (Aldifal, Vermitan, Panacur, Fenbion, Helmigal), avermektínov (Ivermektín, Moxidektín, Doramektín). V našich chovoch sa odporúča robiť profylaktickú dehelmintizáciu na jar, pred vyhnaním na pastvu, potom opakovane 2-3x až do júla.

Obr. 31: Vajíčka čelade Trichostrongylidae a Trichuris sp.

• Cysticerkóza (Cysticercosis herbivorum)

Je cestodóza charakterizovaná zápalom pečene a seróz, s tvorbou cysticerkov. Larvocysta sa lokalizuje na serózach vnútorných orgánov. Dospelá pásomnica Taenia hydatigena parazituje v tenkom čreve psa. Klinické príznaky závisia od množstva cysticerkov.. Dochádza k zvýšeným hodnotám triasu (teplota, dych, pulz), slabosti a tráviacim poruchám. Pri palpácii zisťujeme zvýšenú citlivosť pečene a pobrušnice. Terapia sa nerobí, prevencia zahrňuje dehelmintizáciu psov.

Obr. 32: Cysticercus tenuicolis

• Fasciolóza (Fasciolosis)

Ochorenie je spôsobené motolicou Fasciola hepatica, ktorá spôsobuje hepatitídu (zápal pečene) a cholangitídu (zápal žlčovodov). Motolica má nepriamy vývoj cez medzihostiteľa vodného slimáka. Z vajíčka F. hepatica sa vo vlhkom prostredí vyvinú miracídie, ktoré aktívne prenikajú do slimáka, v ktorom sa vyvíjajú cez sporocystu a rédie na cerkárie. Tieto opúšťajú slimáka a encystujú sa vo vonkajšom prostredí, čím vznikajú adoleskárie, ktorými sa nakazia zvieratá. Ich obal sa v tráviacom trakte uvoľní a mladé motoličky aktívne prenikajú cez stenu črevnú do brušnej dutiny. Odtiaľ sa cez obal pečene dostávajú do jej parenchýmu. V pečeni mladé fascioly migrujú cez parenchým do žlčovodov. Presné stanovenie diagnózy vyžaduje komplexné klinické (postupné chudnutie, úbytok na hmotnosti. V neskorších štádiách vzniká anémia, hydremické opuchy mihalníc, podsaničia. Pečeň je bolestivá, zväčšená), vyšetrenie trusu (nález typických vajíčok pri chronickom priebehu) a patologicko-anatomické vyšetrenie (pri akútnom priebehu: zápal povrchu pečene s fibrinóznymi nálepmi, adhezívna peritonitída, traumatizácia púzdra pečene a parenchýmu pečene. Pečeň je zväčšená a prekrvená, Pri chronickom priebehu: pečeň je na pohľad svetlá a tvrdá, s najvýznamnejšími zmenami na ventrálnom laloku vo forme zápalu žlčovodov, parenchymatóznej a intersticiálnej hepatitídy a cirhózy).. Terapia sa zameriava na klinicky choré zvieratá a na ozdravenie stáda formou profylaktickej dehelmintizácie (tiklabendazol, rafoxamid – Rafendazol; oxyklozanid – Helmisan; Ivomec Super atď.). Prevencia predstavuje komplex opatrení zameraných na ničenie dospelých parazitov, vývinových štádií a medzihostiteľov, tiež prostredníctvom likvidácie prírodných ohnísk nákazy-

Obr. 33: Fasciola hepatica – dospelé parazity

Obr. 34: Zmeny na pečeni pri chronickej fasciolóze

Obr. 35: Vajíčko Fasciola hepatica

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti