Odchov teliat včera, dnes a zajtra
V marcovom vydaní časopisu Slovenský chov sme sľúbili pripraviť článok z prednášky Joachima Holma z nemeckej firmy Holm & Laue, ktorú predniesol počas osláv 30. výročia firmy Agromont Nitra. Vzhľadom na aktuálne dianie sme jej publikovanie posunuli.
| Obr. 1: Prednášku Joachima Holma tlmočila Mgr. Alžbeta Beňová Snímka: autor a archív firmy Agromont Nitra |
Poučiť sa z chýb minulosti
V minulosti nebol odchov teliat podľa Joachima Holma témou, ktorou sa farmári radi zaoberali. Teľatá boli totiž brané ako niečo, čo neprináša zisk v danom čase, často chorľavie a preto boli často vnímané skôr ako príťaž. Pomerne dlho prevládal trend skorého odstavu teliat, ktorý sme prebrali (ako mnoho iných vecí) z USA. Nie, že by sme nemali čerpať inšpiráciu spoza „veľkej mláky“, treba však všetko veľmi dôkladne zvažovať, pretože ani tamojší farmári nemali vždy šťastnú ruku pri voľbe svojich stratégií. Skorý odstav teliat bol spojený s trendom čím skoršieho podávania štartéra. Pozitívnym trendom bolo využívanie kŕmnych automatov na odchov teliat v období mliečnej výživy. Minimálne pre chovateľov, ktorí už dlhší čas pociťovali nedostatok pracovnej sily. Tento trend dokonca predbehol podľa slov pána Holma automatizáciu v procese dojenia. Nie je to tak dávno, čo úmrtnosť teliat v odchove dosahovala vo väčšine krajín 10-20 %. Mnoho chýb sme v minulosti robili pri kŕmení mledzivom, čo mohlo na niektorých farmách „vygumovať“ pozitíva používania kŕmnych automatov. Za neúspechom týchto zariadení na niektorých farmách bolo možné vidieť tiež „nasadzovanie“ nevhodných mliečnych kŕmnych zmesí a používanie nesprávnej koncentrácie a postupu pri ich príprave. V neposlednom rade sa za vysokou mierou úhynov počas odchovu dali nájsť aj nedostatky, resp. absencia vakcinačných programov.
Zlom prišiel po roku 2000
Vtedy sa výskumy v oblasti odchovu teliat začali zameriavať viac na metabolické programovanie, výživu a kŕmenie teliat. Výskumníci prišli na to, že správny kŕmny manažment mledziva má vplyv nielen na zdravie a úspešnosť odchovu teliat, ale aj na ich úžitkovosť v dospelosti. Výskumy tiež ukázali, že teória skorého odstavu má svoje trhliny a že mantra nízkej spotreby mlieka nie je celkom korektná. Naopak, žiaduca je vyššia spotreba mlieka v období prvých 4-6 týždňov života. Aj tento trend, zvaný metabolické programovanie, má priamo úmerný vplyv na tvorbu epitelových buniek mliekotvorného parenchýmu mliečnej žľazy a budúcu produkciu mlieka. Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov sa odporúča vo fáze maximálnej spotreby napájať až 12-litrovou dávkou mlieka denne. Musí to však byť vysoko kvalitné mlieko (je jedno či ide o mliečnu náhradku alebo pasterizované natívne mlieko). V čase, keď máme k dispozícii takéto výsledky štúdií vieme lepšie využiť aj potenciál kŕmnych automatov „CalfExpert“. Umožňujú nám okrem už spomínanej úspory práce aj lepšie dodržiavať zásady metabolického programovania a maximalizovať „zisk“ z tohto prístupu v podobe vyššieho denného prírastku ž.hm. Dodržiavanie zásad metabolického programovania je možné aj pri používaní tzv. mobilných zariadení pre kŕmenie teliat „MilkTaxi“. Tieto sú vhodné skôr pri individuálnom ustajnení teliat. Mliečne taxíky boli tiež pôvodne určené hlavne na uľahčenie ťažkej práce. Oba spomínané systémy umožňujú dodržiavať zásady konzistentného a hygienického kŕmenia. Vyšší hygienický štandard predstavuje aj používanie pastérov v prípade skrmovania natívneho mlieka na farme. Zásadným prínosom používania všetkých spomínaných technologických zariadení je možnosť skrmovať vyššie dávky mlieka, čo je podstatou metabolického programovania. Najlepším nástrojom na dodržiavanie odporúčaných pracovných operácií vo všetkých fázach odchovu sú štandardizované pracovné postupy. Toto manažérske opatrenie sa osvedčilo aj pri skrmovaní mledziva. Na to, aby sme dostali do teľaťa pri prvom napojení 150 g imunoglobulínov, potrebujeme pri schopnosti teľaťa prijať 3-4 l mledziva pri jeho prvom napojení vysoko kvalitné mledzivo s minimálnym obsahom imunoglobulínov 50 g/l. Sú k dispozícii systémy ako „ColoQuick“, ktoré umožňujú zmerať množstvo imunoglobulínov v mledzive refraktometrom a to najlepšie následne uskladniť do zásoby mrazením. Pre prvé kŕmenie teliat mledzivom je kedykoľvek k dispozícii do 20 minút po jeho vybratí z mrazničky. Keďže pri mledzive neexistuje druhá šanca, kvalitné mledzivo treba považovať za tekuté zlato. Početné štúdie sa tiež venovali aj kvalite mliečnych náhradiek.
| Obr. 2: MilkTaxi s pastérom pre konzistentné kŕmenie teliat v individuálnych búdach Snímka: autor a archív firmy Agromont Nitra |
Na trhu je dostatočne široká ponuka mliečnych náhradiek, treba si však dať pozor, aby si chovateľ vybral náhradku vhodnú pre konkrétne obdobie odchovu. Napríklad mliečne náhradky na báze srvátky nie sú vhodné pre intenzívny odchov teliat do 40. dňa veku. Rastie aj popularita skrmovania plnotučného natívneho mlieka. Vo svetle týchto trendov je dobré zamerať sa na skvalitnenie zaobchádzania s touto cennou surovinou od jej nadojenia, cez skladovanie až po skrmovanie teľatám. Ak chce chovateľ vsadiť na istotu a štandardizovať kvalitu skrmovaného mlieka počas celého roka, mal by sa spoľahnúť na pasterizáciu natívneho mlieka.
S rozvojom technologického zázemia chovov je možné lepšie uchovávať a využívať dôležité informácie o teľatách. Veľká časť spomínaných moderných systémov kŕmenia dokáže tieto informácie aj účelne využívať. Kŕmne automaty „CalfExpert“ dokážu tieto informácie aj zberať. Vďaka nim vieme, koľko ktoré teľa denne vypilo, či nebol jeho príjem mlieka pomalší alebo menší ako inokedy, aký denný prírastok ž.hm. zaznamenalo, a i. Pri „MilkTaxi“ sa musíme spoľahnúť na poctivosť jeho obsluhy, ktorá má možnosť zapisovať tieto fakty pomocou prenosných inteligentných zariadení (tablety, smartfóny). Prepojenie s týmito zariadeniami umožňuje, samozrejme, aj kŕmny automat „CalfExpert“. Prirodzenou alternatívou je zdieľanie a správa týchto informácií aj s PC s operačným systémom Windows. Pre jednoduchšie manažovanie skupiny teliat je možné, aby systém zasielal na prenosné inteligentné zariadenia upozornenia o jedincoch, ktoré je nutné z nejakého dôvodu sledovať.
| Obr. 3: Kŕmny automat CalfExpert s vážením teliat na stojiskách Snímka: autor a archív firmy Agromont Nitra |
Quod futurum est, propius quam putas
Do budúcnosti je možné očakávať v odchove vyššiu mieru automatizácie získavania jednotlivých údajov a jednoduchší prístup k nim. Tento fakt je dôležitý najmä pre prehlbujúci sa trend poklesu počtu ľudí, ktorí budú chcieť pracovať v živočíšnej výrobe. Rýchla „obrátkovosť“ zamestnancov na farme totiž redukuje možnosti ich adekvátneho zaškolenia na ich profesné zaradenie. V tejto súvislosti zrejme stúpne aj nutnosť využívať štandardizované pracovné protokoly.
Do budúcnosti je dôležité zadefinovať si naše ciele. Ak budeme vedieť, čo chceme dosiahnuť, dokážeme lepšie nájsť nielen spôsob ako sa k nemu dostať, ale aj ľudí, ktorí nám ho pomôžu dosiahnuť. V rámci tímu bude dobré mať k dispozícii aj špecialistov na určité oblasti (napr. kŕmiči teliat). Využívanie možností moderných technológií stúpne na maximálnu možnú mieru, najmä pokiaľ ide o opakujúce sa pracovné operácie. Napríklad aj pri takej pracovnej operácii akou je presun teliat je možné ich automaticky vážiť. Jednoduchá evidencia nestačí, lepšie je evidovať a spracovať tieto údaje v automatizovanom režime pre vyhodnotenie intenzity rastu zvierat v odchove. Ideálne je na to využívať mobilné váhy „WeightControl“, ktoré sú koncipované aj ako prepravníky teliat a umožňujú aj fixáciu teliat, čo je výhodné pri aplikácii ušných známok, resp. iných zootechnických či veterinárnych úkonoch. Samozrejmosťou je pri týchto váhach automatická identifikácia teliat a evidencia ich živej hmotnosti a bezdrôtový prenos údajov do „materského“ počítača na farme. Následné denné váženie zvierat je možné aj pri kŕmnych automatoch „CalfExpert“ na kŕmnych stojiskách s váhami.
| Obr. 4: Mobilné váhy WeightControl Snímka: autor a archív firmy Agromont Nitra |
Ako vie chovateľ využiť údaje o prírastkoch živej hmotnosti?
Na skorú selekciu, ktorá šetrí náklady na odchov jedincov menej vhodných na ďalší chov. Nie je potrebné čakať až do obdobia prvej inseminácie, resp. teľnosti. Poviete si, že rozdiel v intenzite rastu zistíte aj bez váženia teliat. Pri väčšej diferencii medzi teľatami (10 a viac kg) to možno dokážete, pri menších rozdieloch (4-5 kg) je však objektívne rozhodovanie oveľa zložitejšie. Pod objektivitou treba rozumieť aj možnosť zahrnúť do hodnotenia náklady na kilogram prírastku živej hmotnosti (cez zohľadnenie spotreby mliečnej náhradky za dané obdobie). Intenzita rastu je nielen odrazom ich genetického pozadia, ale aj zdravotného stavu v tomto období. Pri absencii ochorení dokáže aj geneticky slabšie teľa dosiahnuť lepšie výsledky ako geneticky cenný jedinec, ktorý v počas odchovu ochorel. Z takejto jalovičky už zrejme nikdy nebude dobrá krava. Preto je lepšie ju vyradiť. Čo si však počať s vyradenými jedincami? Buď ich predáme iným farmárom, alebo ich zaradíme do výkrmu. Je to isto určite lacnejšie ako ich chovať do prvého otelenia. V Nemecku sú náklady na odchov jalovice 1 800-2 000 €, nákupná cena vysokoteľnej jalovice je len 1 400 €. Takže odchovom menej kvalitných jalovíc farmár generuje stratu, avšak odchov špičkových jedincov zvyšuje jeho budúce zisky.
Ako sme už spomenuli, skrmovanie natívneho mlieka v odchove je čoraz populárnejšie. Farmy je v tomto prípade dobré vybaviť vlastným prietokovým pastérom „CalfStar“. Sofistikované zariadenia je možné použiť aj v režime rekuperácie, keď už zahriate mlieko (s teplotu 72 °C) predhrieva ďalšie mlieko, ktoré je privádzané do pastéra. Tiež je možné takýto pastér napojiť na systém uskladnenia a chladenia pasterizovaného mlieka s dvoma zásobníkmi „DoubleJug“, čo umožňuje kontinuálnu prevádzku. Kým v jednom zo zásobníkov práve „dôjde“ mlieko, „CalfExpert“ začne kŕmiť teľatá z druhého zásobníka a vo vyprázdnenom zásobníku sa automaticky spustí proces čistenia. Takýmto systémom prebieha kŕmenie teliat prakticky v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu práve vďaka automatizácii tejto pracovnej operácie. Takéto zariadenia sú svojou veľkosťou a zložitosťou vhodné pre väčšie farmy (1 000 a viac dojníc).
Antibiotiká sú iba pre ľudí
Postupne dochádza k znižovaniu počtu skutočne účinných humánnych antibiotík (najmä pre zvyšujúcu sa rezistenciu baktérií voči nim). Joachim Holm skonštatoval, že je prakticky zastavený vývoj nových humánnych antibiotík. Tento fakt, ale aj tlak zvonka na znižovanie využívania antibiotík v chove HZ celkovo, by nás mal viesť k vyššiemu dôrazu na predchádzanie zdravotným problémom a k využívaniu alternatívnych metód ochrany zdravia (pro- a prebiotiká, rastlinné výťažky, ...). V tomto svetle bude čoraz dôležitejší manažment používania mledziva, zvyšovanie hygienického štandardu počas odchovu (zníženie infekčného tlaku na farmách). Pozitívnou správou je, že znižovanie spotreby antibiotík prispeje k vyššej trhovosti produkovaného mlieka, resp. k jeho väčšej ponuke pre kŕmenie teliat. Otázka znižovania spotreby antibiotík vôbec nie je bezpredmetná, v Nemecku už prebieha intenzívna diskusia o zavedení kvót na spotrebu antibiotík na farmách s chovom HZ.
Tlak verejnosti bude zrejme rásť aj v súvislosti s oddeľovaním teliat od matiek ihneď po narodení. Tomu bude možné úspešne čeliť preferovaním skupinového ustajnenia teliat už v skoršom veku, ako je to v súčasnosti zvykom. Nemusíte sa báť negatívneho vplyvu veľkých skupín teliat na ich zdravie, za skupinu sa totiž dá považovať aj dvojica teliat. V Nemecku je už legislatívne dané, že teľatá na ekologických farmách musia byť ustajnené minimálne vo dvojiciach. Tento prístup sa stane zrejme štandardom v blízkej budúcnosti aj v konvenčných chovoch. Takto sa dá nielen naplniť litera zákona, ale aj výhrady širokej laickej verejnosti. Systém má výhodu aj pre ďalší život teliat, pretože početné vedecké štúdie tiež ukázali, že socializácia teliat odchovávaných od narodenia vo dvojiciach prebieha ľahšie, ako pri jednotlivo odchovávaných teľatách.
Po tlakom verejnosti bude zrejme do budúcnosti aj zákonný limit podlahovej plochy pre teľa. Namiesto niekdajších 1,5-1,8 m2 na teľa bude zrejme nutné počítať s plochou 3-4 m2/teľa.
Výzvy do budúcnosti
Trendom budúcnosti je spojenie dostupných informácií o zdraví a prírastkoch ž.hm. teliat s riadiacim softvérom materského stáda dojníc, aby sme vedeli adekvátne rýchlo reagovať na aktuálny vývoj nielen v chove dojníc, ale aj v odchove teliat.
Z ekonomického uhla pohľadu treba skrátiť odchov jalovíc na minimum a dosiahnuť predĺženie produkčného veku dojníc v stáde. To je však možné len pri zabezpečení odchovu zdravých jalovíc. Nie je dobré, ak nevhodným odchovom pokazíme úsilie, ktoré sme venovali „vytvoreniu“ nového jedinca samičieho pohlavia cielenou kombináciou genofondu oboch rodičov. Masívnejšie využívanie geneticky cenných sexovaných inseminačných dávok umožní využívať vo väčšej miere geneticky menej cenné jedince na produkciu úžitkových krížencov s polovičným dedičným podielom mäsových plemien. Ak sa farmárovi podarí zvládnuť všetky procesy počas odchovu, výsledkom bude šťastné teľa – šťastná krava a nakoniec aj šťastný farmár. Pán Holm uviedol príklad nemeckého farmára, ktorý zmenil prístup k odchovu teliat. Jeho pôvodný systém odchovu spočíval v skrmovaní bežnej mliečnej náhradky v dávke 6-7 l denne pri odstave vo veku 70 dní. Dosahoval denný prírastok ž.hm. okolo 700 g. Nový režim kŕmenia rozdelil na dve fázy: Do 30. dňa veku kŕmil natívne mlieko, po tomto dni začína postupne nahrádzať natívne mlieko mliečnou náhradkou (prechod trvá 7 dní). Mlieko je skrmované pomocou kŕmneho automatu „CalfExpert“. Pre kontrolu rastu používa váhy zabudované v kŕmnych stojiskách. Maximálna dávka mliečnej náhradky má 12 l a pri odstave vo veku 70 dní dosahuje priemerný denný prírastok ž.hm. 1 000 g. O 20 % klesla na jeho farme spotreba liekov pre teľatá, výskyt respiračných ochorení klesol takmer na nulu aj vďaka dobrému odvetraniu novej maštale. Pri porovnaní prvej „várky“ takto odchovaných teliat bol evidentné zlepšenie intenzity rastu, keď odstavené teľatá mali o 10 cm väčšiu kohútikovú výšku ako ich 1 mesiac staršie sestry odchované ešte v staršej maštali.
Hlavnou výzvou v odchove teliat v najbližšej budúcnosti je podľa Joachima Holma naplnenie genetického potenciálu skrmovaním vyšších dávok mlieka. Obavy z vyššieho výskytu hnačiek nie sú podľa neho opodstatnené. Potvrdzujú to nielen výsledky početných vedeckých štúdií, ale aj skúsenosti z praxe. Mnohé vedecké štúdie tiež potvrdili vyššiu produkciu dojníc o 500-1 000 kg mlieka v 1., resp. 2. laktácii oproti klasicky odchovaným rovesníčkam.
