Pluh alebo kyprič – aktuálne prístupy k obrábaniu pôdy
Poľnohospodári si už dlhé desaťročia uvedomujú nutnosť osobitne starať sa o pôdu, najmä v podobe veľkej starostlivosti o kvalitu vykonávaných agrotechnických zásahov. Cieľom je vytvoriť čo najlepšie podmienky pre rast a vývoj rastlín, nakoľko tieto stále výrazne podmieňujú dosiahnuté produkčné výsledky. Starostlivosť poľnohospodára (farmára) o pôdu sa prejavuje v obrábaní pôdy, pričom už dlhšiu dobu si uvedomujú fakt, že neexistuje jeden absolútne najlepší spôsob obrábania pôdy!
Obrábanie pôdy podlieha určitým evolučným zmenám v priebehu času. Bez ohľadu na túto skutočnosť však podstata obrábania pôdy spočíva vo vytváraní požadovaných pôdnych podmienok pre rast a vývoj plodín. Tento zámer je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, teda často v rámci veľmi rôznych plodín, aj rôznym počtom agrotechnických zásahov spojených s úpravou stavu pôdy.
Prístupy k obrábaniu pôdy sa vyvíjajú
Výzvy spojené s technológiami obrábania pôdy sú v súčasnosti veľmi vysoké. Paralelne je potrebné zabezpečovať viaceré požiadavky. V prvom rade sú to požiadavky rastlín na úpravu prostredia pre ich pestovanie, nemalú úlohu zohrávajú aj fytosanitárne požiadavky a požiadavky spojené s ochranou pôdy. Súčasne je potrebné brať do úvahy aj sprísňujúce sa požiadavky na obmedzovanie účinných látok v pesticídoch. V súhrne to znamená, že musia byť použité všetky možné preventívne opatrenia zabraňujúce degradácii pôdy, vyčerpaniu humusu z pôdy a rozširovaniu chorôb a škodcov.
Ústrednú úlohu pri zabezpečovaní vyššie uvedených úloh má pozberový manažment a postupy obrábania pôdy. Priemysel poľnohospodárskych strojov ponúka širokú škálu náradí na obrábanie strniska, základné obrábanie pôdy a sejbu, ktoré viac-menej vyhovujú vyššie uvedeným požiadavkám. Spektrum pracovných operácií zahŕňa v súčasnosti tri základné postupy: klasické obrábanie pôdy pluhom, konzervačné (minimalizačné) obrábanie s použitím rôznych kypričov (s ponechaním časti rastlinných zvyškov na povrchu) a priamy výsev do mulču.
Klasická technológia s orbou je vhodná do podmienok intenzívneho poľnohospodárstva v humídnej klíme, zatiaľ čo konzervačné postupy vyhovujú skôr arídnym klimatickým podmienkam. V ideálnom prípade prvý postup zahŕňa podmietku kypričom, orbu s využitím hrudorezu, prípravu pôdy kombinátorom a výsev sejacou kombináciou. Teda pomerne komplikovaný postup so štyrmi operáciami a štyrmi typmi strojov. Prínosom je účinná redukcia škodlivých činiteľov a tým aj nákladov na chemickú ochranu a záruka úrody následných plodín. Naproti tomu konzervačná technológia spočíva v opakovanom nasadení kypriča a potom sejacieho stroja. Nákladnejšie sejacie stroje (často vybavené prihnojovaním pod pätu) sú nutnosťou. Technológiu nemožno aplikovať za každého počasia, vyžaduje špecifický prístup a napr. po obilninách už pri zbere kombajny musia dokonale rozdrviť a rozptýliť slamu. Výsev do mulča priniesol tiež problémy. Patrí sem množenie slimákov a myší, hubových chorôb, zmena burinového spektra si vyžadujú nové stratégie ochrany, zrýchlené odbúravanie herbicídov vo vrstve slamy, ktorá navyše sťažuje presné uloženie osiva atď.
Veľké poľnohospodárske podniky, ktorých výmera sa rozkladá aj v niekoľkých okresoch, využívajú mnohokrát rôzne postupy hospodárenia na pôde. Po veľkom rozmachu bezorbových technológií na začiatku deväťdesiatych rokov, kedy sa zdalo, že ide o veľmi ziskový postup obrábania pôdy, sa sejba do mulču väčšinou využíva účelovo na časti výmery. Zvyšok sa obhospodaruje klasicky, tzn. s orbou, resp. konzervačnými postupmi s vylúčením orby. Existuje zároveň rad podnikov, kde sa s bezorbovou technológiou po niekoľkých rokoch skúšania rozlúčili a vracajú sa späť k pluhu. Dokazuje to zvýšený záujem o toto klasické náradie v posledných rokoch.
Orba - stále aktuálna operácia základného obrábania pôdy
Použitie pluhu ako základného nástroja pri obrábaní pôdy má na našom území veľkú tradíciu. Orba je stále najvhodnejšou technológiou pre zapravenie organických hnojív, prípadne rastlinných zvyškov pod povrch pôdy. To je výhodné napr. pri rozhadzovaní maštaľného hnoja z hľadiska emisií, aj zeleného hnojenia a podobne.
Orba má však rovnako výrazný regulačný efekt pri potláčaní trvácnych burín (napr. pýr, pichliač). V súčasnosti táto výhoda nie je príliš zdôrazňovaná, avšak v súvislostiach s pripravovaným zákazom používania neselektívnych herbicídov na báze glyfosátu, treba uvažovať aj so zmenou prístupu k problematike základného obrábania pôdy.
Nie vždy je však možné zapravenie rastlinných zvyškov považovať za výhodné riešenie. Na základe viacerých experimentálnych výsledkov, ale aj poznatkov z praxe, orba pri konvenčnom spôsobe vykonávania utužuje pôdu pod zoranou vrstvou, zanikajú povrchové kapilárne póry a pribúda nerozložených rastlinných zvyškov. Vplyvom dlhodobej kultivácie majú konvenčne obrábané pôdy tendenciu zmenšovať objem pórov v ornici, naopak na bezorbovo obrábaných pôdach sa objem pórov s časom zvyšuje. V tejto súvislosti však viacerí autori poukazujú na rozdielne správanie rôznych typov pôd. Typické pre ťažšie pôdy je, že pôda, ktorá sa niekoľko rokov obrábala minimalizačným spôsobom, mala vyššiu pórovitosť než pôda prekyprená. Na druhej strane na piesočnatých pôdach nemožno často pozorovať rozdiel alebo dokonca aj opačný efekt lepších vlastností na oraných plochách.
Často je potrebné aj hlbšie obrábanie pôdy
V súvislosti s nárastom hmotnosti poľnohospodárskej techniky a rovnako často aj nevhodnými pôdnymi zásahmi možno hovoriť o výskyte technogénneho zhutnenia pôdy. To býva spôsobené mnohými faktormi, ako je nevhodný spôsob spracovania pôdy, zle zvolený termín vykonania pracovných operácií a mnoho ďalších. Normálne spracovanie pôdy s hĺbkou 15-25 cm nedokáže často tento problém odstrániť. To platí ako pre konvenčné, tak aj pre minimalizačné (prípadne aj tzv. „nulové“) systémy.
V posledných rokoch preto dochádza k pomerne častému používaniu strojov, ktoré pôdu spracúvajú v celom profile a zároveň upravujú aj povrch. Tieto stroje môžu byť zaujímavou alternatívou pre základné obrábanie pôdy. Čiastočne kombinujú vlastnosti klasických pluhov a kypričov. V oblasti výskytu zhutnených pôd možno použitie týchto strojov odporučiť aj vzhľadom na fakt, že väčšinou pôdu spracovávajú hlbšie než klasické radličné pluhy. Oproti klasickým radličným pluhom dochádza aj k ponechaniu časti rastlinných zvyškov na povrchu. Taktiež sa rozširuje aj používanie strojov, ktoré využívajú niekoľko druhov pracovných nástrojov. Tie pôdu spracovávajú s rôznou intenzitou na rôznu hĺbku. Často ide o pomerne hlboké kyprenie, ale zároveň aj úpravu povrchu napríklad pre následnú sejbu. To býva niekedy označované ako systém tzv. vertikálneho obrábania pôdy. Výhodou tohto postupu môže byť požadované spracovanie jedným prejazdom a takisto priaznivý vplyv na pôdnu štruktúru najmä pri využití hlbšieho prekyprenia.
Výrobcovia ponúkajú ucelené systémy pre obrábanie pôdy
Kyprenie ornice do väčšej hĺbky je aj v konzervačnej technológii základom úrodovej stability. Predpokladom je voľba efektívnej techniky. Tu už nastupujú radličkové kypriče, alebo priamo kombinované stroje, ktoré majú zaistiť hlbšie obrábanie pôdy a prípravu osivového lôžka jedným prejazdom. V optimálnych terénnych a vlahových podmienkach je možné tento efekt dosiahnuť, avšak za cenu vyššej energetickej náročnosti. Svahovité pozemky, ťažká pôda a nadmerná vlhkosť sú obmedzujúce faktory.
Ďalšou skupinou sú tzv. ťažké radličkové kypriče. Tie majú dosiahnuť také intenzívne spracovanie pôdy, že dôjde k zaklopeniu väčšiny rastlinného materiálu v horizonte záberu bežného pre pluh. Plošná výkonnosť oproti pluhu je vyššia, pôda je zároveň utužená oporným valcom, ktorý tiež drví veľké hrudy. Spätné utuženie je dôležité kvôli eliminácii voľných priestorov v podloží, ktoré by inak poskytovali úkryt slimákom a myšiam. Priechodnosť organických zvyškov u ťažkých kypričov je väčšia ako u štandardného radlicového pluhu vzhľadom na výšku rámu a aj väčšie rozstupy radlíc. S pôdou je možné plynule premiešať aj hrubú vrstvu kukuričnej slamy.
Niektorí výrobcovia doplnili v predchádzajúcom období svoje ťažké radličkové kypriče sekciou tanierov, ktoré hmotu najprv narežú na určitú dĺžku, takže sa ľahšie zapraví a rýchlejšie rozkladá v pôde. Pri výbere stroja je ale treba dať pozor na priemer tanierov a priechodnosť tejto sekcie. Pokiaľ sa kyprič využíva ako náhrada pluhu v neskorej jeseni, môže v týchto miestach pri zvýšenej vlhkosti dochádzať k hromadeniu pôdy.
K ďalším inováciám patrí zosilnenie rámu, prípadne jeho prekonštruovanie na získanie symetrie a odstránenie stranového ťahu, nové typy radlíc pre hĺbku záberu až 35 cm s vypínacou silou 500 kg, systémy rýchlej výmeny radlíc pre uľahčenie prechodu medzi podmietkou a hlbším spracovaním pôdy, nové typy oporných valcov, presunutie podvozku do priestoru kypriča na urýchlenie otáčania a pod. Ťažké radličkové kypriče sú výhradne ťahané a majú schopnosť spracovávať aj veľmi suchú a tvrdú pôdu. Nápadná je veľká celková dĺžka z dôvodu rozstupu radlíc a oporný valec s veľkým priemerom. Stroje sa vyrábajú ako troj- a štvornosníkové v šírkach záberu do 6 m.
Klasické radličkové kypriče sú v rôznom prevedení ako dvoj-, troj- až šesťnosníkové. Dvoj-, troj- a štvornosníkové verzie sú návesné aj nesené, výhodou nesených je ľahké manévrovanie na pozemku. V podniku s výmerou 150 ha môže trojnosníkový radličkový kyprič o zábere 3 alebo 4 m zabezpečovať kompletné obrábanie pôdy vrátane predsejbovej prípravy, a to vďaka výmenným sadám radličiek pre rôzne intenzívne spracovanie. Radličky v troch radoch drobia a miešajú pôdu o poznanie lepšie než len dvojradové kypriče a zároveň udržujú ťahový odpor na primeranej úrovni aj pri hlbšom obrábaní pôdy.
Šesťnosníkové kypriče sú plošné podmietače s výborným urovnávacím efektom pozemku. Počas jazdy je v pohybe veľké množstvo pôdy a opakované zábery radličiek poslúžia na homogénne rozptýlenie slamy v horizonte výsevu. Zároveň sa vytvára jemná štruktúra pôdy, ktorá podporuje rovnomerný vývoj porastov plodín (má aj fytosanitárny význam). Dobre pracujú aj pri väčšej vlhkosti, zvládnu zapraviť hnojovicu či predsejbovú prípravu pôdy. Vyznačujú sa hmotnosťou až 1000 kg na jeden meter záberu, teda obdobne ako ťažké tanierové brány. Majú však vyššiu energetickú náročnosť ako menšie radličkové verzie a nemožno ich použiť na hlboké obrábanie pôdy.
Záver
O voľbe vhodnej technológie obrábania pôdy samozrejme musí každý poľnohospodár rozhodnúť sám, najmä na základe svojich skúseností s prihliadnutím k lokálnym podmienkam hospodárenia. Snahou každého postupu použitého pri obrábaní pôdy by malo byť zabezpečenie optimálnych podmienok pre rast plodín pri súčasnom zachovaní kvality pôdy a zabránení jej degradácie.
Nemožno opomenúť ani súčasné zmeny v podmienkach hospodárenia. Celkový úhrn zrážok síce môže byť dlhodobo podobný, avšak ich rozloženie a lokálnosť môžu dosahovať obrovskej variability. Do popredia sa tak môžu dostávať systémy lepšie pracujúce s využitím kapilárnej vody a naopak umožňujúce rýchle vsiaknutie vody do hlbších vrstiev pôdy počas výskytu intenzívnych zrážok.
V neposlednom rade treba spomenúť aj problematiku zmien v oblasti používania pesticídov. Stúpajúci dôraz na udržateľnosť technológií časom pravdepodobne povedie k zákazu niektorých účinných látok. V oblasti obrábania pôdy to potom naopak môže znamenať opätovný záujem o technológie, ktoré otáčajú pôdny profil, rovnako ako aj o systémy mechanickej likvidácie burín na ornej pôde. Neznámych faktorov je teda celý rad, avšak súčasné poznatky dávajú pomerne dobré odpovede na aplikáciu týchto systémov nielen v podmienkach Slovenska.