Cícer baraní – menej pestovaná strukovina, áno či nie
Pôvod a história pestovania
Cícer baraní patrí medzi jednu z najstarších plodín, bol známy už v starom Egypte, Grécku a Ríme, kde sa konzumoval ako základná surovina, dezert alebo v mladom surovom stave.
Názov cícer baraní (Cicer arietinum L.) je odvodený z gréckeho slova aries označujúceho baraniu hlavu, ktorú tvar semena pripomína. Rodový názov cícer je latinského pôvodu a zrejme pochádza z gréckeho slova kikus (sila, moc alebo pevnosť). Cícer sa tiež nazýva garbanzo (španielsky), pois chiche (francúzsky), kichar alebo chicher (nemecky), chan (v hindčine) a chickpea (v angličtine). V Turecku, Rumunsku, Bulharsku, Afganistane a v priľahlých častiach Ruska sa cícer nazýva „nakhut“ alebo „nohut“.
Historici odhadujú cíceru viac ako 7500 rokov, na tanieroch ho mali už v antike. V stredoveku sa rozšíril aj do Európy, najprv do kuchýň chudobnejších vrstiev na dedinách, neskôr si našiel svoje miesto aj v mestskej gastronómii. Dnes je cícer veľmi obľúbený najmä v kuchyniach Španielska, Talianska, Francúzska a Grécka, výnimočné postavenie tiež zastáva v arabských a balkánskych krajinách. Na Slovensku jeho pestovanie preniká do južných oblastí Slovenska a Moravy a tak sa zaraďuje k ostatným strukovinám pestovaných u nás. Na Slovensku má cícer viacero pomenovaní, z ktorých mnohé sa vyskytujú aj v staršej literatúre ako cícer, cícor, cizrna, syzrna, cícerový hrach, vlaský hrach, slovenek, slovenec, slovenka, slovienko, slovinec.
Vo svete sa pestuje na ploche viac ako 10 mil. ha, z toho asi 70 % produkcie je v Indii. Celosvetová produkcia zrna je 7 mil. ton, pričom najväčším producentom cícera je India. Cícer je v rámci celosvetovej produkcie treťou najrozšírenejšou strukovinou po sóji a fazuli. V roku 2022 sa táto plodina vysiala na Slovensku len na 54,81 ha, pričom fazuľu sme vysiali na 123,91 ha, šošovicu na 158,47 ha a hrach až na 5670,62 ha pôdy.
Prameň: ŠÚ SR (Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami v ha k 20. 5. 2022 podľa krajov)
Na základe informácií získaných zo zdrojov komoditnej situačnej a výhľadovej správy k 30.6.2022 sme v roku 2020 doviezli 482 ton cícera čo bolo v porovnaní s rokom 2014 o 236 ton viac. Vývoz tejto strukovinovej plodiny bol v roku 2021 93 ton, čo je o 23 ton viac ako v roku 2014. Naopak v roku 2020 sme vyviezli len 34 ton cícera.
Graf 1: 10 najväčších producentov cícera baranieho v rokoch 2020-2021
|
Graf 1: |
Graf 2: Percentuálny podiel svetovej produkcie cícera baranieho za obdobie od roku 2010-2021
|
Graf 2: |
Botanické znaky a vlastnosti
Cícer baraní ( Cicer arietinum L.) patrí do rodu cícer (Cicer), čeľaď bôbovité (Fabaceae), radu bôbotvaré (Fabales). Cícer je jednoročná rastlina, sfarbená svetlozeleno až šedomodro. Povrch celej nadzemnej časti okrem korunných lupienkov je pokrytý krátkymi žľaznatými chĺpkami, ktoré vylučujú tekutinu, obsahujúcu kyselinu šťavelovú, citrónovú a jablčnú. Cícer má silný hlavný koreň s tromi alebo štyrmi radmi postranných koreňov. V závislosti od rôznych pestovateľských podmienok sa na nich nachádza malý alebo veľký počet hrčiek baktérií z rodu Rhizobium. Listy sú nepárnoperovité, viacjarmové, lístočky podlhovasto-vajcovité s pílkovým okrajom. Kvety sa vyvíjajú v pazuchách listov, sú bielej, ružovej, prípadne modrej farby, táto plodina je prevažne samoopelivá. Struky sú jedno a dvojsemenné, zriedkavo trojsemenné. V čase zrelosti sú slamovožlté až červenožlté, mechúrikovito elipsovité a krátke. Po dozretí semená nevypadávajú. Semená sú pestrofarebné, biele, žlté, škoricové, čierne, s výrazným zobáčikom. Tvarovo pripomínajú baraniu hlavu. Farba semien súvisí s farbou kvetu. Bielokvitnúce odrody majú semená svetlé, krémové, farebne kvitnúce odrody majú semená tmavé až čierne. Hmotnosť tisícich semien sa pohybuje 280 – 370 g. Dĺžka vegetačného obdobia je 65 – 140 dní.
Typy cícera baranieho:
Desi – semená tohto typu sú malé s rôzne sfarbeným osemením, hranaté, tvar baranej hlavy. Farba semien môže byť smotanová, čierna, hnedá, žltá až zelená. Rastliny sú nízke s malými listami, fialovými kvetmi, ktoré obsahujú antokyány. Tento typ cícera sa pestuje v južnej Európe, severnej Afrike, Afganistane, Pakistane a Chile.
|
Obr. 1: Semená cícera typu Desi |
Kabuli - veľké, svetlo sfarbené semená, tvarom podobné hlave sovy. Rastlina je stredne vysoká až vysoká s veľkými listami, bielymi kvetmi, ktoré neobsahujú antokyány. Prevažne sa pestuje na Indickom subkontinente, v Etiópii, Mexiku a Iráne.
|
Obr. 2: Semená cícera typu Kabuli |
Vyše 80 % svetovej produkcie cícera tvorí typ Desi.
Tretí typ cícera tzv. intermediálny tvoria guľovité semená, podobné hrachu. Je najmenej rozšírený, vyskytuje sa hlavne v strednej Európe. Patria sem všetky slovenské genotypy cícera.
Agrotechnika pestovania
Cícer baraní je strukovina vhodná pre teplé a suché oblasti Slovenska a tiež svahovitejšie plochy s južnou orientáciou. Vyhovujú mu pôdy nivné, piesočnato-hlinité, ale aj piesočnaté s dostatkom vápnika. Nedarí sa mu na vlhkých , ťažkých a ílovitých pôdach. Vo vzťahu k pôde je tak cícer skromnou plodinou.
Agrotechnika pestovania cícera je podobná ostatným strukovinám. Cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré pútajú vzdušný dusík. Vyžaduje si preto hnojenie dusíkatými hnojivami pred sejbou v dávke 20 kg.ha-1 len vo výnimočných prípadoch. Cícer vysievame skoro na jar (koniec marca, začiatok apríla). Semená začínajú klíčiť pri teplote 4-5 °C. V tomto období je cícer mimoriadne náročný na vlahu. Je citlivý na jarné mrazíky, ktoré už pri -4 °C rastlinky silno poškodzujú. Môže sa vysievať do širších riadkov (450mm), ktoré umožňujú plečkovanie alebo do užších riadkov (250mm). Hĺbka sejby 40-70 mm. Mimoriadne vysoké požiadavky na teplo má najmä v období kvitnutia a nahadzovania kvetov.Medzi prednosti tejto strukoviny patrí relatívne dobrá odolnosť voči poliehaniu a tiež, že struky po dozretí nepukajú, takže nedochádza k stratám vypadávaním semien. Cícer baraní sa odporúča zberať vo fáze žltej zrelosti, neskôr sa zhoršuje jeho varivosť semien.
Ošetrovanie porastov je zamerané na ničenie burín mechanickým spôsobom alebo chemicky. Nakoľko je cícer veľmi citlivý na vlhkosť, v prípade vlhkého a daždivého počasia je potrebné aplikovať fungicídne prípravky na potlačenie výskytu hubovitých chorôb.
Antraknóza (Ascochyta rabiei (Pass.) Labr.)
Antraknóza patrí medzi jednu z najrozšírenejších chorôb porastov cícera. Infekcia sa objavuje v akomkoľvek štádiu rastu rastlín. Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje šírenie ochorenia je vlhkosť. Patogén napáda všetky nadzemné časti rastlín. Ak je zdrojom choroby semeno na rastlinách pozorujeme hnedé škvrny, tzv. rany, ktoré sa neskôr objavujú na celej rastline. V prípade, že sa zdroj ochorenia prenáša spórami zo vzduchu medzi symptómy patria malé nekrotické škvrny na mladých listoch, ktoré sa zväčšujú a postupne rozširujú po celej rastline, ktorá následne hynie. Proti tomuto ochoreniu sa odporúča morenie osiva fungicídnymi prípravkami napr. Polyversum a následná aplikácia fungicídnych prípravkov počas vegetácie v prípade výskytu dlhodobo vlhkého počasia.
V porovnaní s ostatnými strukovinami sa cícer vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodcom a chorobám. Celé rastliny sú pokryté chĺpkami vylučujúcimi drobné kvapôčky lepkavej hmoty obsahujúcej kyselinu šťaveľovú a jablčnú. Toto umožňuje dokonalú ochranu voči zrniarkam, obaľovačom a voškám.
Cícer často zaraďujeme na Slovensku k tzv. „menej pestovaným plodinám“ nakoľko sa jeho pestovanie sústreďuje prevažne na drobných pestovateľov či záhradkárov. Génová banka Slovenskej republiky uchováva vo svojej kolekcii v rámci ochrany genetických zdrojov rastlín 3645 genotypov cícera domáceho i zahraničného pôvodu. Medzi posledné slovenské registrované odrody patrili odroda Alfa, Beta a Slovák, ktorým skončila registrácia 30.6.2011.
Odroda Alfa (majiteľ a udržiavateľ odrody Semex s.r.o. Kráľová pri Senci, 1998). Je skorá odroda, nízka so slabou intenzitou vetvenia. Lístok je malý až stredný, listy sú svetlo zelenej farby. V struku sú prevažne dve semená guľatého tvaru, po dozretí svetlobéžovej farby.
|
Obr. 3: Slovenská odroda cícera Alfa |
Odroda Beta (majiteľ a udržiavateľ odrody Semex s.r.o. Kráľová pri Senci, 1998). Patrí medzi stredne skoré odrody. Je nízka až stredne vysoká, so strednou intenzitou vetvenia. Lístok je veľký, listy sú stredne zelenej farby. V struku sú prevažne dve semená, guľatého tvaru, po dozretí svetlo béžovej farby.
|
Obr. 4: Slovenská odroda cícera Beta |
Odroda Slovák (majiteľ a udržiavateľ odrody Legumen v.o.s. Piešťany, 1998). Je stredne skorá, stredne vysoká až vysoká odroda so silnou intenzitou vetvenia. Lístok je malý, listy sú stredne zelenej farby. V struku sú prevažne dve semená guľatého tvaru, po dozretí svetlo béžovej farby.
|
Obr. 5: Slovenská odroda cícera Slovák |
Cícer, ako je už pre strukoviny zvykom, je výživnou potravinou s množstvom benefitov pre zdravie človeka. Táto zaujímavá strukovina orieškovej chuť zabezpečuje všestranné využitie v mnohých kuchyniach sveta. Nájdete ho v podobe hladkého hummusu z Maroka, v španielskej polievke, či v korenistom indickom karí pokrme. Okrem toho, že je chutný, je aj zdravý. Navyše si ho môžete dopestovať aj vo vlastnej záhrade a tešiť sa z vlastnej úrody.
