Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Ovocie

Projektovanie moderných ovocných sadov

30-06-2022
Ing. Jakub Mankovecký | xmankoveckyj@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Rozhodnúť sa vysadiť ovocný sad je v súčasnej neľahkej spoločenskej a ekonomickej situácii naozaj odvážny a náročný krok. V prvom rade sa jedná o investíciu, ktorá v priebehu prvých rokov určite nebude generovať zisk. Ak sa však budúci pestovateľ pre tento počin rozhodne, je dôležité si uvedomiť pár krokov a rád, ktorých by sa mal držať, aby jeho vynaložené finančné prostriedky a časový rámec nevyšli nazmar.

Obr. 1

Obr. 1: Pre každého ovocinára je cieľom dopestovať atraktívne ovocie za prijateľné náklady.

Účel využitia daného ovocia

Jedným z najdôležitejších krokov pred samotnou realizáciou výsadby je zvoliť si účel, na aký sa bude zberané ovocie využívať. Tomuto výberu je dôležité prispôsobiť nie len odrodovú skladbu, výber podpníka, voľbu závlahy, ale aj pestovateľského tvaru a výber mechanizácie, ktorá bude daný sad obrábať. V jednoduchosti môžeme definovať podľa účelu spracovania a celkovej náročnosti ovocné sady na štyri kategórie.

  1. Extenzívne sady, kedy je ovocie určené predovšetkým na spracovanie. Vo väčšine prípadov ide o staršie, niekoľko desiatok rokov staré výsadby, ktoré však majú svoj význam z pohľadu krajinotvorby v podobe solitérných stromov. Vysoko kmenné vzrastlé stromy s výraznou korunou a dominantným koreňovým  systémom. Výber podpníka je obzvlášť dôležitý a je potrebné zvoliť silne rastúce generatívne podpníky, tzv. semenáče. Odrody sú učené na spracovanie (staré krajové odrody).
    Investícia - od 3000 eur/ha
  2. Polointenzívne výsadba s modernými prvkami, kedy je ovocie určené na spracovanie, ale je vopred vhodne zvolený systém zberu (eliminácia ľudskej práce) v podobe mechanizované zberu a mechanizovaného rezu s prípadnou korektúrou. Stromy vzrastlejšie s vyšším kmeňom (polokmeň). Výber podpníka stredne silný až silný. Odrody učené na spracovanie, prípadne na priamy konzum.
    Investícia - od 6000 eur/ha
  3. Intenzívne sady, ktoré môžeme definovať ako moderné s vyšším počtom jedincov na hektár a využití opornej konštrukcie. Jedná sa o stromy nízkeho až stredne veľké vzrastu. Podpníky sú skôr slabšie rastúce, prípadne stredne silno rastúce. Ako pestovateľský tvar sa preferuje štíhle vreteno, prípadne jeho modifikácie. V sade je využívaná aj závlaha, väčšinou v podobe kvapkových hadíc. Ovocie je určené predovšetkým na priamy konzum, prípadne sa ovocie ,,B´´ kategórie využíva na spracovanie.
    Investícia - od 12000 eur/ha
  4. Intenzívne sady s využitím najmodernejších prvkov. Ide od o ultramoderné sady s vysokými počiatočnými nákladmi, avšak aj s výraznou efektivitou výroby a produkciou ovocia. V prípade jabĺk hovoríme o hektárových úrodách aj na úrovni viac ako 100 t/ha. Stromy sú prísne tvarované s maximálnym využitím priestoru. Ako pestovateľský tvar sa využíva super štíhle vreteno prípadne dvoj strom. U marhúľ a broskýň sa v poslednej dobe využívajú moderné modifikácie Marchandovej zástavy, prípadne systém the table-top (TTP) u čerešní. Sú preferované slabo rastúce podpníky. Ovocie je určené na priamy konzum s najvyššou kvalitou a predajnou cenou. Okrem výraznej intenzifikácie sa v prípade takýchto výsadieb uplatňujú aj konštrukčné systémy s ochrannými prvkami (protimrazová závlaha, fólie, siete) a taktiež aj závlaha s využitím fertigácie.
    Investícia - od 40000 eur/ha

Výber lokality

Výber lokality a miesta výsadby patrí medzi dôležité úkony, ktoré môžu ako pozitívne tak negatívne ovplyvniť celý život a fungovanie ovocného sadu. Je potrebné sa vyhnúť mrazovým kotlinám a miestam bez prirodzeného prúdenia vzduchu. Stromy poškodené mrazmi sú stresované a znižuje sa ich obranyschopnosť proti pôsobeniu chorôb a škodcov. Na lokalitách bez prirodzeného prúdenia vzduchu sa výrazne zvyšuje doba ovlhčenia listov a plodov, čo je rajom pre hubové ochorenia napríklad chrastavitosť jadrovín (Venturia inaequalis). Je dôležité pestovať ovocné druhy v pre nich prirodzených pestovateľských lokalitách. Ideálne je, ak sú k dispozícii klimatické charakteristiky za dlhšie časové obdobie v rámci predmetnej lokality. Niektoré informácie je možné získať aj zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Z pohľadu klimatických podmienok sú najdôležitejšie priemerné teploty vzduchu za jednotlivé kalendárne mesiace, vegetačné obdobie a rok, termín výskytu skorých jesenných a neskorých jarných mrazov, absolútne teplotné minimá, úhrn zrážok  za jednotlivé kalendárne mesiace, intenzita a smer prúdenia vzduchu, prípadne aj výskyt búrok s krúpami.

Obr. 2

Obr. 2: Pri výsadbe všetkých sadov je dôležité kupovať kvalitný výsadbový materiál.

Predvýsadbová príprava pôdy

Ovocné dreviny sa na jednom mieste pestujú niekoľko rokov, preto je veľmi dôležité venovať patričnú pozornosť práve predvýsadbovej príprave pôdy. Zanedbanie prípravy pôdy by v budúcnosti mohlo negatívne ovplyvniť kvalitatívne a kvantitatívne aspekty zberaných plodov a samozrejme aj vitalitu a zdravotný stav celej výsadby. Následné naprávanie zanedbaných úloh je veľmi zložité a nikdy neprinesie stopercentne želaný efekt. Správny prístup pri zakladaný ovocnej výsadby sa pestovateľovi vždy vráti. Predvýsadbová príprava pôdy sa nedá uniformne nastaviť pre všetky ovocné druhy a pestovateľské lokality Slovenska. Príprava pôdy sa odvíja predovšetkým od samotnej lokality, keďže Slovensko je veľmi variabilné z pohľadu pôdnych druhov, pôdnych typov a samozrejme obsahu skeletu v pôde.

Vplyv na spôsob a intenzitu prípravy pôdy má aj samotný pestovaný druh, ale predovšetkým použitý podpník, na ktorom bude daný ovocný druh pestovaný. V prípade slabo až veľmi slabo rastúcich podpníkov je potrebné vykonať prípravu čo najprecíznejšie, keďže tieto podpníky veľmi plytko korenia a svoju koreňovú sústavu majú rozloženú predovšetkým v hĺbke do 0,4 m. Práve z tohto hľadiska sú veľmi citlivé na extrémne suché, poprípade nadmerne premočené pôdy. Je potrebné, aby takéto pôdy boli dobre zásobené živinami. Medzi takéto podpníky môžeme zaradiť M9, M27, prípadne GiSeLa 5. V prípade silnejšie rastúcich podpníkov je náročnosť prípravy pôdy výrazne menšia. Tieto podpníky majú dobrú silu rastu a dokážu pracovať s vlahovými pomermi a živinami aj v menej vhodných pôdach, práve vďaka ich silnému koreňovému systému. Medzi takéto podpníky môžeme zaradiť napríklad marhuľové alebo orechové semenáče.

Pri samotnom výbere miesta na výsadbu môžeme hovoriť o tzv. panenskej pôde alebo o pôde, na ktorej už v predošlom období bol pestovaný určitý ovocný druh, tzv. zaťaženej pôde. Ak hovoríme o panenskej pôde, príprava je výrazne zjednodušená a odpadá potreba odstraňovania pôdnej únavy. S pojmom pôdna únava sa stretávame v prípade, ak na mieste budúcej výsadby existuje alebo existovala určitá výsadba ovocných druhov. Ak sa únava pôdy neodstráni môže negatívne ovplyvniť ujateľnosť rastlín, ich rast, ale predovšetkým úrodu ovocia. Dôležité je, aby sa v pôde nenachádzali zvyšky koreňového systému ovocných druhov pestovaných v predošlom období. Práve tieto korene sú zdrojom infekcií. Ak chceme opätovne vysádzať ovocné stromy na totožné miesto, je potrebné nechať pôdu oddýchnuť minimálne 2 roky a na tomto mieste pestovať predplodiny, ktoré zlepšia pôdne vlastnosti.

Rastliny vhodné ako predplodiny

Striedanie plodín a využitie dobrého osevného postupu je najvhodnejším riešením únavy pôdy. Ako predplodiny pre ovocné výsadby sa osvedčili strukoviny, ktoré vďaka hrčkotvorným baktériám rodu Rhizobium dokážu viazať vzdušný dusík a následne ho zložitým metabolickým procesom ukladať do častí koreňového systému a pôdy. Následne po zapracovaní týchto rastlín sa pôda obohatí nielen o dusík, ale aj organickú hmotu. Ako najvhodnejší sa z pohľadu ceny a dostupnosti osvedčil hrach siaty, ktorého struky je možné zužitkovať a následne zelenú hmotu zapracovať do pôdy. Okrem hrachu sa veľmi dobre osvedčila horčica biela, ktorá dokáže v priebehu niekoľkých týždňov vytvoriť zelenú hmotu vysokú až jeden meter a následne zapracovaním do pôdy ju obohatiť o organickú zložku. Veľmi dobrá predplodina výrazne obmedzujúca pôdnu únavu je facélia vratičolistá, ktorá má aj dezinfekčnú schopnosť a dokáže v pôde zlikvidovať veľké množstvo nežiaducich organizmov. Ak je ovocinár aj včelár, facélia bude výborným obohatením, keďže je výborná medonosná rastlina.

Hnojenie priemyselnými hnojivami

Vytvorenie zásoby živín pre ďalší priebeh života ovocnej výsadby má nesporný význam. Toto hnojenie sa v odbornej praxi nazýva zásobné hnojenie. Je dôležité už v období pred výsadou aplikovať hnojivá v závislosti od potreby živín na samotnej lokalite. Presný podiel živín je veľmi ťažké definovať a stanoviť. Práve pre tento účel sa vykonáva agrochemické skúšanie pôdy, kedy je na základe výsledkov možné stanoviť presnú dávku potrebných živín. Toto hnojenie sa týka predovšetkým vápnika, draslíka, horčíka a fosforu. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že Slovenské pôdy majú deficit predovšetkým draslíka a fosforu. Obe živiny sú veľmi málo pohyblivé v pôdnom sorpčnom komplexe, iba do 3 cm za rok. Je dôležité, aby sme živiny zapracovali do celého pôdneho profilu homogénne. Ak by sme sa snažili v priebehu ďalších rokov o hnojenie práve fosforom a draslíkom na povrch pôdy, toto hnojenie je úplne zbytočné práve pre ich nízku pohyblivosť v pôdnom profile. Hnojenie dusíkatými hnojivami pred výsadbou nie je potrebné keďže dusík je rýchlo pohyblivý v pôde a mohlo by nastať jeho vyplavenie do väčších hĺbok pôdneho profilu poprípade do spodných vôd.

Hnojenie hospodárskymi hnojivami

Aplikácia maštaľného hnoja a kompostu má výrazne pozitívny efekt na pôdu. V pôde sa zvýši mikrobiálny život a organická zložka. Je potrebné hnoj okamžite po rozhodení plytko zapracovať do pôdy. Ak by sa maštaľný hnoj okamžite nezapracoval, ale nechal by sa na povrchu pôdy, nastal by proces biologického odbúravania dusíka. Optimálna dávka maštaľného hnoja sa pohybuje na úrovni 70-90t/ha, v závislosti od kvality pôdy. Dôležité je, aby sme hnoj neaplikovali do výsadbovej jamy, kde bude aj ovocný výpestok. V prípade veľkej dávky hnoja by mohlo nastať popálenie koreňového systému a následne aj k odumretiu rastliny. Ak pestovateľ nedisponuje maštaľným hnojom, je možné použiť kompost v dávke 90-130 t/ha.

Ak nemáme možnosť dostať sa k maštaľnému hnoju poprípade kompostu, ktoré sa stávajú vzácnou komoditou, je možné aplikovať granulovaný hnoj. Je potrebné si vybrať zo širokej ponuky druhov a výrobcov. Mnohé z nich obsahujú aj prímes priemyselných hnojív. Dávka sa v tomto prípade pohybuje na úrovni 2-4 t/ha. Aplikáciu je najvhodnejšie realizovať v jesennom období.

Dôležité je zabezpečiť zhomogenizovanie pôdneho profilu. V prípade individuálnych výsadieb je vhodné, aby bola pôda do vzdialenosti jedného metra od predpokladanej polohy stromu adekvátne spracovaná. Prehĺbenie pôdneho profilu a prevzdušnenie je vhodné pri ťažších a mokrých pôdach.

Stanovenie a úprava pH

Úprava pôdnej reakcie vo väčšine lokalít nie je potrebná. Aplikácia malého množstva vápenatých hnojív však môže pozitívne ovplyvniť prijateľnosť ďalších živín počas života ovocnej výsadby.

Ak sa rozhodneme pestovať druhy so špeciálnymi nárokmi na pôdu, je potrebné na takéto opatrenia myslieť. Ide napríklad o čučoriedky, kľukvu a brusnicu, ktoré vyžadujú výrazne kyslé pôdy na úrovni 4-5 pH. V takom prípade je skôr vhodné takéto rastliny umiestniť do väčších kvetináčov, aby sa zabránilo ich kontaktu s okolitou pôdou. Pôdnu reakciu upravujeme iba v danej nádobe, čo nám výrazne zjednoduší prácu a samozrejme aj zníži finančné náklady.

Tabuľka: Optimálna hodnota pôdnej rekcie pre konkrétne ovocné druhy

Tabuľka

Oporná konštrukcia

Oporná konštrukcia je v súčasnosti zaraďovaná medzi dôležité prvky pri zakladaní ovocnej výsadby. Pri správnom výbere opornej konštrukcie je dôležité zohľadniť intenzifikáciu výsadby a taktiež ekonomické a materiálno-technické možnosti podniku alebo pestovateľa. Všetky moderné výsadby sa v súčasnosti už bez opornej konštrukcie nezaobídu. V prípade super moderných sadov je oporná konštrukcia spojená so systémom ochrany voči krupobitiu a v prípade čerešní aj s fóliovým prekryvom v boji proti praskaniu plodov. V prípade ekologických výsadieb má oporná konštrukcia spolu so špeciálnymi sieťami aj funkciu boja proti náletu hmyzu z okolia sadu a tým pádom je sad chránený voči negatívnemu pôsobeniu napríklad obaľovačov, nosníkov, kvetopasov.

Obr. 3

Obr. 3: Moderná výsadba čerešní pod fóliami, ktoré je potrebné pre zvýšenie životnosti mimo obdobia dozrievania plodov zrolovať.

Obr. 4

Obr. 4: Na konštrukcii môžu byť umiestnené aj moderné feromónové odparníky v boji proti obaľovačom.

Obr. 5

Obr. 5: Fólie v čerešňových sadoch je potrebné rozvinúť približne 3-4 týždne pred predpokladaným zberom.

V prípade extenzívnych výsadieb na sinejšie rastúcich podpníkoch postačuje pre pestovanie oporný kolík s rozmermi 5x3x200 cm. Následne sa mladá rastlina vyviaže k opernému kolíku pomocou fixačnej spony alebo ovocinárskej bužírky. U extenzívnych výsadieb tento systém postačuje, keďže strom v priebehu piatich rokov zosilnie. Oporný kolík má za úlohu fixovať rastlinu predovšetkým v prvých rokoch po výsadbe v tzv. juvenilnej fáze počas výchovného rezu a budovania potrebnej veľkosti koruny. V takých výsadbách je budovanie opornej konštrukcie zbytočné. V súčasnosti poznáme širokú škálu typov konštrukcií a ich modifikácií, z pohľadu jednoduchosti ich však môžeme rozdeliť na konštrukcie s ochrannými prvkami a konštrukcie bez ochranných prvkov.

Konštrukcia bez ochranných prvkov

V prípade samostatnej konštrukcie ide o konštrukciu, ktorá má iba jednu úlohu - stabilizáciu ovocnej výsadby. Konštrukcie tohto typu sa budovali predovšetkým v závere minulého storočia, kedy sa na našom území začali dostávať do popredia štíhle vretená s využitím slabo rastúcich podpníkov predovšetkým v prípade jadrovín. Ide najmä o konštrukcie, pri ktorých sa stretávame s drevenými opornými stĺpmi, ktorých životnosť je v našich podmienkach do 25 rokov. Predovšetkým ide o agátové, dubové a smrekovcové stĺpy. V závislosti od požiadaviek pestovateľa a intenzifikácie je zvolená výška konštrukcie na úrovni od 200 cm až po 400 cm. Priamo úmerne výške oporných stĺpov je potrebné zvoliť aj počet vodiacich drôtov, minimálne však 3, s hrúbkou 2,5mm.

Konštrukcia s ochrannými prvkami

Ide o konštrukciu, ktorá má okrem funkcie stabilizácie ovocnej výsadby úlohu aj v podobe základného nosného prvku v prípade protimrazovej závlahy, sietí proti krupobitiu poprípade aj fólií.

Obr. 6

Obr. 6: Výsadba štíhlych vretien jabloní s využitím konštrukcie s ochrannými prvkami v podobe sietí proti krupobitiu.

Obr. 7

Obr. 7: Modrený spôsob v boji proti neskorým jarným mrazom.

Takáto konštrukcia musí byť mohutná a naozaj dobre naprojektovaná a samozrejme aj postavená, keďže okrem ovocnej výsadby ponesie ochranné prvky. Predovšetkým v prípade ochranných sietí je na takúto konštrukciu extrémny nápor. Konštrukcia je totožná s vyššie spomenutým konštrukčným systémom, má však pár rozdielov. Je potrebné zvoliť predovšetkým železobetónové stĺpy v operačnom prípade môže dôjsť k zrúteniu celého konštrukčného systému. Taktiež novým prvkom je aj spojenie stĺpov drôtom nie len v smere radov, ale aj kolmo na ne v najvyššej časti konštrukcie, aby tieto drôty neprekážali pri bežných prácach. Okrem toho sa využíva kotvenie konštrukcie po celom obvode výsadby, aby sa eliminovali nárazy vetra a vplyv poveternostných podmienok. 

Obr. 8

Obr. 8: Vo viacerých moderných sadoch sa pomaly udomácňuje výsadboví materiál Bibaum (dvoj strom).

Obr. 9

Obr. 9: Modrená výsadba broskyne v pestovateľskom tvare super štíhle vreteno.