Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Ovocie

Ovocné sady v závere vegetačného obdobia

06-11-2020
Ing. Jakub Mankovecký | jakub.mankovecky@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
(zdroj: Sady a vinice 5/2020, str. )

Ovocinársky rok 2020 sa pomaly končí a je načase začať pomaly bilancovať. Pre značnú časť ovocinárov skončí tento pestovateľský rok v červených číslach, čo je pre ďalšie fungovanie ovocinárstva na Slovensku negatívny jav. Okrem jarných mrazov, sucha a častých krupobití sa ovocinári museli popasovať v závere vegetácie aj s extrémnymi zrážkami, kedy na niektorých lokalitách v priebehu mesiaca september spadlo viac ako 180 mm zrážkovej vody. Tento negatívny dopad v podobe extrémnych zrážok a prívalových dažďov spôsobil vrásky predovšetkým pestovateľom jadrovín, keďže v období septembra a októbra prebieha majoritná časť zberových prác jabĺk a hrušiek. Vo viacerých lokalitách bolo pozorované praskanie plodov, predovšetkým pri odrode Gala a jej klonoch. Našťastie sa nezopakoval scenár z roku 2014, kedy boli niektoré sady zatopené a došlo k poškodeniu výsadieb. V prípade zatopenia sadu a ovocných stromov môže dôjsť k poškodeniu a odumieraniu koreňového systému a nadzemnej časti do niekoľkých dní.

Obr. 1

Obr. 1: V prípade ovocinárov sa práca zo sadu presúva počas zimy do skladov a triedičiek

Neskoré jesenné obdobie po zbere úrody a obdobie vegetačného pokoja (dormancie) je pre ovocinára relatívne "hluchá" časť roka. Aj napriek tomu je však potrebné aj v tejto fáze vykonať určité agrotechnické zásahy a úkony. V období opadu listov a bezprostredne po ňom je vhodné aplikovať vo všetkých sadoch prípravky na báze medi, či už v práškovej alebo tekutej forme, v závislosti od preferencií agronóma. Tento postrek nazývame ‘dezinfekčný‘ a slúži na likvidáciu hubových ochorení a zamedzenie ich prezimovania a následnú skorú infekciu v jarnom období. Asi najznámejším ochorením, proti ktorému sa tento postrek používa už desiatky rokov je kučeravosť broskýň (Taphrina deformans).

Okrem dezinfekčných postrekov je vhodné vykonať aj tzv. sanitačné rezy. Keďže v procese zberových prác mohlo dôjsť k poškodeniu konárov, je vhodné takto poškodené konáre okamžite odstrániť až po zdravé rastlinné pletivá. Taktiež je vhodné v jesennom období odstraňovať stromy napadnuté fytoplazmami (Proliferácia jabloní, ESFY) alebo vírusovými ochoreniami (Mozaika jablone), ktoré sme si označili ešte počas vegetačného obdobia, keďže v období počas vegetácie nie je čas na odstraňovanie nie len nadzemnej, ale aj podzemnej časti napadnutej rastliny. Predovšetkým v prípade fytoplazmóz je potrebné odstrániť čo najväčšiu časť koreňového systému, ktorý by mohol byť potencionálnym zdrojom ďalšieho šírenia.

Obr. 2

Obr. 2: Poškodené časti rastlín je potrebné bezodkladne odstrániť. V tomto prípade sa jedná o poškodnie drvinárikom

Odstraňovanie nepozberaných plodov, či už zo stromu alebo z okolia stromov a sadu, je dôležitým úkonom z pohľadu prevencie zachovania prezimujúcich foriem hubových ochorení, ale taktiež aj v posledných rokoch medializovanej a extrémne nebezpečnej Drosophila suzukii, ktorá už bola pozorovaná vo viacerých lokalitách Slovenska, predovšetkým na viniči a drobnom ovocí, ale aj sadoch kôstkovín. Ak sa zo sadu odstránia všetky plody, je možné znížiť výskyt Drosophila suzukii a predovšetkým obmedziť jej početnosť. Plody zo stromov je potrebné odstraňovať predovšetkým z dôvodu vytvorenia tzv. múmií a následnej možnej infekcie konárov a rodivého dreva. Takéto poškodené miesta sa objavujú predovšetkým v prípade slivkovín, broskýň a marhúľ s prejavom glejotoku na mieste poškodených rastlinných pletív.

Obr. 3

Obr. 3: Všetky plody je potrebné pozberať a odstrániť zo sadu

Obr. 4

Obr. 4: Okrem opadaných plodov je potrebné odstrániť aj mumifikované plody na stromoch

Keďže zimné obdobie nie je pre ovocinára z pohľadu agrotechnických termínov a úkonov tak náročné, je možné sa venovať aj činnosti, ktorá počas vegetácie kvôli nedostatku času nie je možná. Stavanie a oprava vtáčích búdok je predovšetkým v prípade menších a ekologických sadov dôležitá vec, prioritne v ekologickom boji, napríklad proti obaľovačom.

Ešte pred samotným príchodom zimných mrazov je potrebné postarať sa o závlahový systém. Je potrebné ho na jeseň prepláchnuť a vypustiť, aby v zimnom období nenastalo jeho poškodenie. Taktiež netreba zabudnúť aj na starostlivosť o pôdu a pôdopokrivný porast, čo je vo väčšine sadov rôzna zmes tráv. Trávnik je potrebné pokosiť približne dva týždne pred predpokladaným príchodom mrazov. Je dôležité byť obozretný a nekosiť trávnik nakrátko, keďže v tomto prípade by mohlo počas zimného obdobia nastať poškodenie tzv. srdiečok.

Významným problémom predovšetkým u mladších výsadieb je poškodenie porastov vplyvom zvery, či už ide o ohryz alebo iné mechanické poškodenia konárov a kmeňa. Kontrola a pravidelná oprava oplotenia je potrebná nie len v jesennom a zimnom období, ale aj počas celej vegetácie. Obdobie vegetačného pokoja je tiež spojené s kontrolou a opravou opornej konštrukcie v ovocných výsadbách. Okrem výmeny poškodených a odhnitých stĺpov je vhodné aj došponovať drôty konštrukcie.

Taktiež stavanie bidiel pre dravce je veľmi dôležité. Ideálne je, ak je bidlo osadené meter nad najvyššou časťou koruny ovocnej výsadby. Vhodné je osadiť bidlo už na jestvujúcu konštrukciu sadu z dôvodu šetrenia času, ale aj finančných prostriedkov. Výskyt dravcov môže napomôcť k optimalizácii počtu hrabošov a myší, ktorých populácia a výskyt je v tomto roku výrazná. Na niektorých lokalitách, predovšetkým v prípade mladších výsadieb, môžeme pozorovať aj poškodenia stromov a krov ich ohryzom, predovšetkým koreňového systému. Zrážky, ktoré padli v priebehu septembra a októbra sú z pohľadu likvidácie týchto škodcov priaznivé, keďže značná časť populácie bola vyhubená, avšak aj napriek tomu je potrebné pravidelné vykonávanie preventívnych opatrení aj v podobe umiestňovania bidiel pre dravcov.

U jadrovín je obdobie vegetačného pokoja spojené s realizáciou rezov. S rezom ovocných výsadieb jabloní a hrušiek je možné začať bezprostredne po opadnutí listov, čo v našich podmienkach býva v priebehu mesiaca november. Takto skorý rez sa vykonáva predovšetkým vo veľkých ovocinárskych firmách. V prípade menších podnikov a súkromníkov postačuje začať s rezmi až v priebehu mesiaca január a február. Jesenné obdobie je taktiež vhodné na novú realizáciu a výsadbu ovocných sadov. Vo všeobecnosti možno povedať, že jablone, hrušky a slivkoviny je vhodné vysádzať v jesennom období, keďže ich koreňový systém dokáže rásť aj po opadnutí listov a čiastočne v prípade priaznivej jesene aj zakoreniť. Takáto výsadba lepšie odoláva v posledných rokoch významnému extrému v podobe deficitu zrážok v jarnom období. Naproti tomu jarná výsadba je vhodnejšia pre všetky ostatné kôstkoviny, keďže aktivita ich koreňového systému je v jesennom období veľmi nízka, čo v prípade suchej zimy s prejavom tzv. holomrazov môže negatívne ovplyvniť kondíciu novej výsadby, v extrémnych prípadoch môže nastať aj vyschnutie takých stromov. Pre väčšinu kôstkovín je jarná výsadba vhodnejšia aj napriek zvýšenej potrebe závlahovej vody.

Obr. 5

Obr. 5: Glejotok sa môže prejaviť nie len na konároch ale aj na kmeni

Obr. 6

Obr. 6: Koreňový systém je počas likvidácie ovocnej výsadby vhodné odfrézovať tzv. pôdnou frézou

Predvýsadbové hnojenie

Vytvorenie zásoby živín pre ďalší priebeh života ovocnej výsadby má nesporný význam. Toto hnojenie sa v odbornej praxi nazýva tzv. zásobné hnojenie. Je dôležité už v období pred výsadou aplikovať hnojivá v závislosti od potreby živín na samotnej lokalite a zvolenej pestovanej kultúry. Presný podiel živín je veľmi ťažké definovať a stanoviť, práve pre tento účel sa vykonáva agrochemické skúšanie pôdy, kedy je na základe výsledkov možné stanoviť presnú dávku aplikovaných čistých živín. Je však potrebné vykonať prepočet čistých živín a potrebnú dávku hnojiva, keďže priemyselné hnojivá neobsahujú 100 % čistých živín, v závislosti od druhu. Toto hnojenie sa týka predovšetkým vápnika, draslíka, horčíka a fosforu. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že Slovenské pôdy majú deficit predovšetkým draslíka a fosforu. Obe živiny sú veľmi málo pohyblivé v pôdnom profile, iba do 3 cm za rok. Je dôležité, aby sme živiny zapracovali do celého pôdneho profilu homogénne. Ak by sme sa v priebehu ďalších rokov snažili o hnojenie práve fosforom a draslíkom na povrch pôdy, toto hnojenie by bolo úplne zbytočné práve pre ich slabú pohyblivosť v pôdnom profile. Hnojenie dusíkatými hnojivami pred výsadbou nie je potrebné, keďže dusík je veľmi rýchlo pohyblivý a mohlo by dôjsť k jeho vyplaveniu do ostatných častí pôdneho profilu, poprípade do spodných vôd. Okrem minerálnych hnojív je vhodné v predvýsadbovom procese zapracovať do pôdy aj organický materiál, či už v podobe ozelenenia, maštaľného hnoja alebo kompostu. V prípade maštaľného hnoja je potrebná minimálna dávka 50 t/ha vyzretého hnoja. Ako vhodná alternatíva sa za posledných pár rokov na našom území osvedčil granulovaný hnoj, ktorého preprava, skladovanie, ale aj samotná aplikácia je omnoho jednoduchšia ako v prípade klasického maštaľného hnoja. Dávka granulovaného hnoja sa pohybuje medzi 2-4t/ha, v závislosti od lokality a stavu pôdy. Bezprostredne po aplikácii je potrebné maštaľný, ale aj granulovaný hnoj zapracovať plytko do pôdy.