Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Prečo a ako hnojiť na jeseň repku

30-10-2013
doc. Dr. Ing. Ladislav Ducsay | ladislav.ducsay@uniag.sk

Ozimná repka patrí k najnáročnejším plodinám na výživu a stabilné vysoké úrody poskytuje iba za predpokladu optimálnych podmienok prostredia vrátane obsahu živín v pôde. Veľmi vysoký nárok na dostatok živín (tab. 1) vychádza z dôvodu tvorby veľkého množstva biomasy, čo vyžaduje aby sa odobraté živiny dodali späť do pôdy organickými a priemyselnými hnojivami. Veľmi dôležitá je harmonická výživa a preto musí byť zabezpečený dostatočný prísun všetkých prvkov, aby nedochádzalo k deficitu niektorého z nich.

Tab. 1: Priemerná potreba živín pri repke ozimnej

 
N
P
K
Ca
Mg
S
Potreba živín v kg/t
50
15
50
40
7
15
Potreba živín pre úrodu semena 4 t/ha
200
60
200
160
32
60
Odber živín semenom (%)
55-70
55-80
12-25
12-17
45-55
22-30
Návrat živín v pozberových zvyškoch (%)
30-45
20-45
75-88
83-88
45-55
70-78

Cieľom jesenného hnojenia repky je vytvoriť v pôdnom prostredí také podmienky, ktoré zabezpečia rastlinám harmonickú výživu pre celé nasledujúce vegetačné obdobie predovšetkým v období intenzívneho príjmu. Nesmieme zabúdať že harmonická výživa je v úzkom prepojení s optimálnymi agrochemickými vlastnosťami pôdy. Je to predovšetkým starostlivosť o pôdnu organickú hmotu, pH pôdy, sorpčný komplex a jeho nasýtenie jednotlivými katiónmi. Tieto vlastnosti je potrebné riešiť dlhodobo a obyčajne nie je možné nevhodné agrochemické vlastnosti upraviť napríklad jednorazovou aplikáciou. V posledných 15-20 rokoch sa výživa (nielen) repky obmedzila na hnojenie dusíkom, prípadne na aplikáciu iných živín listovými hnojivami. Úroda repky pritom môže byť limitovaná nedostatkom ktoréhokoľvek iného prvku a potom je draho nakúpený dusík neefektívne využívaný a dochádza k plytvaniu peniazmi. Z pohľadu na nároky repky je však takýto jednostranný spôsob výživy nevhodný a nedostačujúci.

Hnojenie organickými hnojivami

Hnojenie organickými hnojivami prináša pre ozimnú repku celý rad výhod. Organické hnojivá zlepšujú pôdne vlastnosti, napríklad znižujú objemovú hmotnosť, zlepšujú podmienky pre rast a tvorbu koreňov ale samozrejme sú aj zdrojom živín a z globálneho hľadiska napomáhajú udržiavať pôdnu úrodnosť. Najčastejšie používaným organickým hnojivom je maštaľný hnoj avšak v súčasnosti je hnojenie hnojom z dôvodu jeho nedostatku pre repku veľmi obmedzené. Pri zaužívanom 2 až 3 - ročnom cykle hnojenia maštaľným hnojom sa odporúča dávka 30-40 t/ha. Z hľadiska možnosti kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy pre sejbu repky (tzn. zvládnutie pracovnej špičky koncom leta) sa uprednostňuje aplikácia maštaľného hnoja k predplodine.

Pri hnojení priamo pod repku je potrebné maštaľný hnoj zaorať minimálne 3 - 4 týždne pred sejbou, aby bol dostatočný časový priestor pre uľahnutie pôdy a obnovenie kapilarity, ktorá bola zaoraním hnoja porušená. Čím je kvalitnejší maštaľný hnoj, tým je toto obdobie kratšie. Maštaľný hnoj k ozimnej repke je účelné aplikovať, najmä na pôdach menej úrodných a po menej vhodných predplodinách v dávke 25-30 t/ha. Na pôdach bohatých na humus a po vhodných predplodinách sa môže hnojenie maštaľným hnojom vynechať. Repka veľmi dobre reaguje na hnojenie hnojovicou. Hnojovica pred sejbou sa aplikuje na strnisko obilninovej predplodiny, prípadne na rozdrvenú slamu s okamžitým zapravením do pôdy orbou alebo podmietkou. Výrazne sa tým znižujú straty dusíka a zvyšuje sa jej účinnosť. Je možné využiť hnojovicu hovädzieho dobytka, ošípaných ale aj hydiny. Dávka hnojovice hovädzieho dobytka by nemala prekročiť 35 - 40 t/ha, pri hnojovici ošípaných 30 t/ha a hnojovici hydiny 15 t/ha.

Hnojenie fosforom a draslíkom

Stanovenie dávky fosforu a draslíka sa robí na základe obsahu prístupného P a K v pôde a bilančnej potreby na plánovanú úrodu repky. Ak je obsah fosforu a draslíka v pôde v kategórii "dobrej zásoby", odporúča sa zvoliť nahradzovací systém hnojenia, t.j. koľko živín sa úrodou odoberie, také isté množstvo živín sa do pôdy vráti cez hnojivá, pričom zostane zásoba živín na pôvodnej úrovni. V prípade, ak je obsah živín v pôde v kategórii strednej alebo malej zásobenosti, tak vypočítané dávky živín zvýšime o 25 až 50 %, čím sa zabezpečí potreba ozimnej repky na fosfor a draslík a súčasne sa zvyšuje obsah živín v pôde. Takýmto prístupom sa za niekoľko rokov dosiahne požadovaný cieľ, a to zvýšenie obsahu živín v pôde do kategórie dobrej zásobenosti, pri súčasnom zabezpečovaní plánovanej úrody. Ak sa v danom roku aplikuje maštaľný hnoj (v súčasnosti skôr výnimka), napríklad 30 t/ha, potom sa môže dávka fosforu znížiť o 7 kg/ha a dávku draslíka o 60 kg/ha, ktoré sa uvoľnia mineralizáciou z organickej hmoty v prvom roku aplikovania maštaľného hnoja. Ak však pôda vykazuje vysokú zásobu niektorej živiny, môže sa hnojenie touto živinou niekoľko rokov vynechať, pokiaľ obsah živiny v pôde nedosiahne hodnotu zodpovedajúcu rozpätiu pre dobrú zásobu. Hnojenie fosforom a draslíkom sa uskutočňuje v letnom období, pričom z celkovej dávky P a K sa 2/3 zapracujú do pôdneho profilu orbou a zvyšok, t.j. 1/3 sa aplikuje pri predsejbovej príprave pôdy. Ako vhodné hnojivá na základné hnojenie sa môžu použiť všetky druhy superfosfátov a draselnej soli, prípadne ak je potrebná aj dusíkatá výživa, je vhodné aplikovať klasické NPK hnojivo s nízkym obsahom dusíka. Pri predsejbovej príprave pôdy sa využívajú okrem klasických NPK hnojív aj NPK hnojivá s postupným uvoľňovaním živín (najmä dusíka) naviac s obsahom inhibítorov nitrifikácie a s rôznym zastúpením síry, horčíka a dôležitých mikroelementov (B, Cu, Mn, Zn a Mo). Pri sejbe v závislosti od aplikačnej techniky sa taktiež využívajú mikrogranulované hnojivá (NP, NPK) aplikované do blízkosti osiva, ktoré zabezpečujú pomerne rýchli štartovací efekt hlavne v počiatočných štádiách rastu pri podstatne nižších aplikačných dávkach hnojiva v porovNaní s klasickou plošnou aplikáciou.

Hnojenie dusíkom

Pri rozhodovaní o aplikácii dusíkatých hnojív pred založením porastu je potrebné zohľadniť niektoré faktory. Jedným z rozhodujúcich je obsah anorganického dusíka v pôde pred založením porastu. Využitie rozborov pôd sa často využíva v jarnom období alebo počas jarnej vegetácie, avšak pomerne málo sú tieto rozbory využívané v letnom či jesennom období, čo vedie v konečnom dôsledku k aplikácii paušálnych dávok dusíka pred hnojením repky. V súvislosti s hnojením predplodiny a využitím dusíka z hnojív, ktoré boli aplikované k predplodine, sú po zbere zisťované výrazné medziročné rozdiely obsahu Nan v pôde. Na základné hnojenie pred sejbou repky sa aplikuje dusík v rozpätí 0 - 40 kg/ha v závislosti od obsahu Nan v pôde po zbere predplodiny. Kritériá pre stanovenie dávky dusíka na základné hnojenie repky ozimnej sú uvedené v tabuľke 2.

Tab. 2: Kritériá na základné hnojenie repky ozimnej dusíkom (Ložek, 2000)

Obsah Nan v mg/kg pôdy
Dávka N v kg/ha
0-15
40
6-10
30
11-15
25
16-18
20
19-20
15
nad 20
0

Horná hranica rozpätia sa volí pri veľmi malom a malom obsahu Nan v pôde, t.j. pri obsahu do 5-10 mg/kg pôdy, ďalej pri oneskorení výsevu repky, pri zlej štruktúre pôdy, po zaoraní slamy, ak sa súčasne neaplikovala vyrovnávajúca dávka dusíka a v suchších klimatických podmienkach. Pri obsahu Nan nad 20 mg/kg pôdy sa dusík neaplikuje. Prehnojenie dusíkom na jeseň je nežiaduce, lebo viac vyvinuté porasty skôr vymŕzajú. Optimálny obsah dusíka v jesennom období v listoch repky je 4 - 4,5 %. Na základné hnojenie je vhodné použiť hnojivá s obsahom amidického, amónneho a pomaly pôsobiaceho dusíka resp. ich kombinácie (napr. močovinu, síran amónny, DAM-390, N - hnojivá s inhibítormi ureázy, NPK- hnojivá s nízkym obsahom dusíka alebo v poslednom období preferované NP mikrogranulované hnojivá s vyšším zastúpením fosforu a s obsahom mikroelementov aplikované pri sejbe). Forma aplikovaného dusíka ovplyvňuje napríklad spôsob vytvárania koreňovej sústavy. Pri hnojení s liadkovou formou sú korene dlhšie, mohutnejšie, avšak menej vetvia. Naopak, pri aplikácii amónnych foriem dusíka korene viac vetvia, ale predovšetkým v povrchových vrstvách. Ako budú jednotlivé formy N pôsobiť, je takisto ovplyvnené pôdnymi podmienkami s ohľadom na premeny N v pôde (nitrifikáciou). V prípade nevhodných pôdno - klimatických podmienok v jesennom období (mesiac október) napr. nedostatok zrážok, ktoré limitujú príjem živín z pôdy koreňovou sústavou je vhodné po vytvorení dostatočnej listovej plochy aplikovať živiny foliárne. Na trhu je široká škála hnojív určených na listovú výživu repky (kvapalných, špeciálnych vodorozpustných a gélových), prednostne by sa mali využiť hnojivá s komplexným zastúpením nielen makro ale aj mikroelementov.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie spomína hnojenie dusíkom počas jesennej vegetácie. Miesto paušálnych dávok dusíka pred sejbou alebo pri sejbe je vhodnejšie predovšetkým pri skoršej sejbe aplikovať N v prípade potreby v priebehu jesennej vegetácie rastlín, čo môže ušetriť náklady na aplikáciu morforegulátorov rastu a fungicídov pri prerastaní repky. Hlavnou prednosťou hnojenia repky počas jesennej vegetácie je možnosť reagovať na skutočný stav rastlín. Pri plánovaných úrodách semien okolo 4 t/ha a viac je potrebné už v zimnom období vytvoriť silný porast repky, ktorý do zimy odoberie podľa pestovanej odrody 40 - 70 kg N/ha, na jar rýchle regeneruje a vytvára výkonný listový aparát. Pre hnojenie slabých porastov do štvrtého listu počas septembra sú obyčajne najideálnejšie liadky (LAV, LAD), zatiaľ čo pri neskoršom hnojení v priebehu októbra je vhodná močovina aplikovaná pred dažďom. Pri hnojení v októbri je potrebné aby sa prevažná časť dusíka po zrážkach dostala ku koreňom rastlín, a pritom sa pred zimou výraznejšie nezvýšil príjem nitrátov rastlinami k čomu by došlo napríklad pri hnojení liadkami. Dusík z nepremenenej močoviny sa po zrážkach dostáva ku koreňom rastlín, kde sa vzhľadom k doposiaľ teplej pôde a stále vysokej aktivite enzýmu ureázy pomerne rýchlo premieňa na amoniakálnu formu, ktorá je prijímaná koreňmi rastlín a využívaná pôdnymi mikroorganizmami na rozklad slamy. Amoniakálny dusík prijatý koreňmi podporuje ich rast, silu koreňového krčku a vzhľadom k už obmedzenej nitrifikácii v pôde časť neprijatého dusíka obyčajne zostane v okolí koreňov v amoniakálnej forme naviazaný na pôdny sorpčný komplex. Je potrebné podotknúť, že efektívnosť hnojenie N v priebehu jesennej vegetácie bude výrazne limitovaná napríklad dĺžkou jesenného vegetačného obdobia, klimatickými podmienkami, agrochemickými vlastnosťami pôd a nesporne aj formou aplikovaného dusíka.

Vystavené 30.10.2013