Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Požiadavky na pestovanie maku a ich naplnenie v roku 2021

16-02-2022
Ing. Beáta Brezinová | beata.brezinova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany, Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš

Mak je rastlina, ktorej sa darí takmer všade a môže sa v rámci územia Slovenska pestovať vo všetkých výrobných oblastiach až do výšky asi 700 m n.m.. Je to skôr plodina vytrvalých a skvelých pestovateľov ako úrodných podmienok rovinatých nížin. K tomu, aby sme dosiahli úrodu semena 2 t/ha, potrebujeme mať na 1m2 asi 100 toboliek, z nich v každej okolo 5 tisíc semien, ktoré budú vážiť 2,2-2,5 g. Základom k tomu sú vedomosti, skúsenosti a chuť pestovať mak, no veľkou mierou sa na celkovom výsledku podieľa pestovateľský rok so svojim priebehom počasia.

Pôda

Pri výbere lokality zohráva veľmi dôležitú úlohu vhodnosť pozemku. Veľmi nevhodné sú ťažké, ílovité, plytké pôdy. V daždivých rokoch sú dlho studené, príliš vlhké, ľahko dochádza ku zlievaniu a vytvára sa na nich pôdny prísušok. Takéto pôdy najviac škodia maku pri vzchádzaní. Útle rastlinky maku (obr. 1) sú slabé, ľahko dochádza ku ich mechanickému poškodeniu a ťažko odolávajú napadnutiu chorobami a škodcami.

Obr. 1

Obr. 1: Rastlinky v štádiu 2 pravých listov

Podobne ľahké piesčité pôdy nie sú vhodné pre mak. Rýchlo vysychajú, rastliny sú na nich slabé, útle, s drobnými tobolkami a nízkou HTS. Naopak humózne pôdy, s prílišnými zásobami živín nie sú tiež veľmi vyhovujúce pre mak. Rastliny sú mohutné, vytvárajú viac vetiev, tobolky na vedľajších vetvách sú veľké so silnými stenami ale obsahujú málo semena, rastliny dlho dozrievajú a pri veľkom rozpätí toboliek je v nich semeno nerovnomerne vyvinuté a následne aj dozreté. Úrodovo sú takéto porasty neuspokojivé. Rastliny tvoria veľa biomasy na úkor tvorby semena. Ak takéto rastliny nie sú pevne ukotvené v pôde dobre vyvinutou koreňovou sústavou dochádza ku ich vyvracaniu a poliehaniu.

Svetlo

Je jedným z limitujúcich faktorov pre rast rastlín. Jeho nedostatok nemôže byť nahradený nadbytkom iného faktora, svetlo je nenahraditeľné v procese fotosyntézy. Svetlo je signál, ktorý indukuje zmeny v raste a morfogenéze. Rastliny vedia vnímať „farbu„ svetla. Receptory červeného svetla – fytochrómy sú vo všetkých rastlinných orgánoch. Reakciou fytochrómov pri vysokom svetelnom toku je syntéza antokyánov, predlžovanie stoniek, zozelenanie etiolovaných častí rastlín, indukcia kvitnutia. Metabolickou, rastovou a vývinovou odozvou na dĺžku dňa, čiže schopnosťou rastlín „merať čas„ je fotoperodizmus. Je to dedičná vnútorná vlastnosť rastliny. Zmena fotoperiody vplýva pri rastlinách na rôzne životné pochody - predlžovanie internodií, otváranie a zatváranie kvetov. Podľa dĺžky svetelnej fázy rastliny mierneho pásma nastavujú svoje klíčenie, pučanie a opad listov, kvitnutie do správneho ročného obdobia. Naše stredoeurópske maky radíme z hľadiska nárokov na svetlo ku rastlinám dlhého dňa, vegetačná perioda je 125 – 140 dní. Dlhodenné rastliny potrebujú na indukciu kvitnutia dlhší čas ožiarenia, viac ako 12 hodín. Mak je z tohto pohľadu rastlina náročná na svetlo. Nedostatok svetla sa v poraste prejavuje celkovým oslabením rastlín u ktorých sa ale predlžuje výška, znižuje sa ich konkurenčná schopnosť voči burinám a zároveň aj úroda semena aj morfínu. Ak sa dostanú na naše územie krátkodenné maky (pôvodom z južnejších oblastí) rastú veľmi zle. Sú veľmi nízke, rastliny sú slabé, kvitnú o 2-4 týždne skôr a poskytujú veľmi nízku úrodu smena. Pri podmienkach dlhého dňa sa veľmi skracuje obdobie medzi fázami klíčenia až kvitnutia, ale perióda od fázy kvitnutia až do plnej zrelosti sa predlžuje. Naopak v podmienkach krátkeho dňa sa rastliny v čase medzi fázami klíčenia až kvitnutia vyvíjajú pomaly. Napr. pri prenesení južných foriem maku do podmienok dlhého dňa v severných oblastiach sa vegetačná perióda skrátila z 130 dní na 110. Záleží na geografickom pôvode odrôd, no väčšina odrôd je dlhodenných.

Teplo

O maku môžeme povedať, že je teplomilnou plodinou. Semeno obvykle klíči pri teplote 3-4 °C, za predpokladu, že má dostatok vlahy. Optimálna teplota na klíčenie je 18-20 °C. Mladé rastliny znášajú mráz -3 až -4 °C a hynú až pri teplote -7 až -8 °C. Následne potom do fázy listovej ružice s 8-10 pravými listami zväčšuje sa odolnosť rastlín proti nízkym teplotám. Akonáhle začne predlžovací rast stonky, čo nastáva po 45-60 dňoch po vzídení, táto odolnosť sa veľmi znižuje a rastliny hynú pri teplotách -3 až -4 °C. Dĺžka fázy listovej ružice záleží na jednej strane od odrody, ale najmä na teplote a vlahe v tejto perióde. Fázy stonkovania a butonizácie, ktoré trvajú asi 20 dní, sú stredne náročné na teplo. Fázu kvitnutia teplo a sucho skracuje a vlhko a chlad ju predlžuje. Kvet v teplom a suchom počasí odkvitne za 1 až 2 dni. Vo fáze fyziologickej zrelosti, kedy rastlinám postupne žltnú listy, neskôr hnednú, vysychajú a opadávajú a tobolky tiež menia farbu a semeno sa charakteristicky vyfarbuje, vyžaduje mak teplo a sucho. Veľmi vysoké teploty túto fázu urýchľujú a spôsobujú tvorbu zle vyvinutých semien.

Pre úspešný vývoj a tvorbu kvalitnej úrody potrebuje rastlina maku sumu teplôt 2 000 až 2 200 °C, s priemernou dennou teplotou počas vegetácie 6,9 °C.

Voda

Okrem svetla a tepla je pre zdravý vývoj maku a tvorbu úrody smena aj makoviny veľmi dôležitý aj dostatok vlahy. Pri klíčení prijíma semeno takmer toľko vody koľko samo váži. Aby zárodočný korienok vyrástol, prenikol do pôdy a ďalej sa rozvetvoval potrebuje dostatok vlahy. Ak nastane v dobe klíčenia suché obdobie a povrch pôdy vyschne, korienok do pôdy neprenikne a semeno uschne. Naopak ak je v tomto období príliš vlhko, môže dôjsť ku úhynu klíčiacich rastlín vplyvom hubových chorôb. Vo fáze tvorby listovej ružice sa rozvíja tiež koreňový systém. Akonáhle korienky dosiahnu dĺžku 15-20 cm sú schopné získavať vlahu z pôdy z tejto hĺbky. Vo fáze stonkovania rastliny najlepšie rastú pri zásobe vlahy dosahujúcej 85% PVK pôdy. Vo fáze butonizácie, kedy už majú rastliny vytvorenú veľkú listovú plochu, potrebujú veľké množstvo vody. Atmosférické a pôdne sucho trvajúce dlhšie ako 7-10 dní v tomto období, sa prejavuje vädnutím listov a zasychaním tvoriacich sa pukov. Vo fáze kvitnutia je potreba vody menšia a rovnako je to aj vo fáze technickej aj plnej zrelosti.

Celková potreba vody porastu maku v priebehu vegetácie sa odhaduje na 250-350 l na m2 pri jarnom výseve, transpiračný koeficient pri maku je 800g.

Rok 2021

Mnoho skúseností pestovateľov v roku 2021 poukazuje na to, že to bol ďalší rok vymykajúci sa klimaticky normálu. Údaje z nášho pracoviska nemôžeme uplatniť na celé územie Slovenska. Ich analýza nám však môže pomôcť vysvetliť reakciu porastov maku, vo svetle poznania jeho potrieb počas vegetácie, na priebeh počasia v roku 2021. (Tabuľky č. 1 a č. 2)

Tabuľka č. 1: Porovnanie teplôt v roku 2021 s dlhodobým priemerom

Tabuľka č. 1

Tabuľka č. 2: Porovnanie zrážok v roku 2021 s dlhodobým priemerom

Tabuľka č. 2

Január bol mimoriadne vlhký, zrážky boli v prvej dekáde v podobe dažďa, až druhá polovica mesiaca priniesla sneh. Mesačný priemer teploty bol vyšší ako dlhodobý o 2,54 °C. Vo februári spadlo menej zrážok o 3,58 mm ako je dlhodobý priemer a bol podobne ako január teplejší ako dlhodobý priemer. Do jarnej vegetácie sme vstupovali s obavami o dostatok vlahy pre mak, lebo posledná dekáda februára (0,2 mm) a prvá dekáda marca (3,1 mm) boli takmer bez zrážok. Ani nasledujúce dni marca nepriniesli zlepšenie a deficit zrážok dosiahol 7,57 mm. Situáciu komplikovali nízke teploty, prízemný mráz bol zaznamenaný v 23 dňoch mesiaca. Mak sme zasiali v polovici marca a verili, že zaprší. Do konca mesiaca to bolo len 16,0 mm. Apríl priniesol očakávané zrážky, no teploty boli pre mak veľmi nepriaznivé. V prvej dekáde bolo 8 dní s prízemným mrazom, 2 dni s teplou pod -6 °C. V posledných rokoch sa mení charakter jarných mrazov. Mrazy trvajúce v minulosti 2-3 hodiny nad ránom, sa menia na dlhotrvajúce od polnoci až do rána. Mak čakal v pôde na teplo a vzchádzal veľmi pomaly.

V máji začali rastliny vytvárať listovú ružicu vďaka dostatku zrážok, ale chladné dni a najmä noci bránili intenzívnejšiemu rastu. Rastliny opäť zastali a čakali na teplo. Na listoch sa prejavilo aj antokyánové zafarbenie spôsobené chladom. Listové ružice boli veľmi subtílne, nízke a listy mali výrazne erektoidné postavenie. V etape kedy mak potrebuje najväčší objem vlahy prišlo obdobie sucha a nadpriemerných teplôt. Jún prekonal dlhodobý priemer v teplote o 3,53 °C, ale najmä v nedostatku zrážok -73,35 mm. Za celý mesiac spadlo len 12,6 mm vody.

Obr. 2

Obr. 2: Porast 21.06.2021

Vysoké teploty a veľa slnečného svitu vyvolali v rastlinách intenzívne zrýchlenie rastových etáp prolongácie stonky, butonizácie aj kvitnutia. Stalo sa to, že vonkajšie faktory rastliny doslova hnali do generatívnej fázy. Rastliny boli ale nízke, s malými listami tesne pritlačenými ku stonke, s malou listovou plochou a neskôr aj s malými tobolkami (obr. 3).

Obr. 3

Obr. 3: Porast 06.07.2021

„Dielo skazy„ zavŕšil mesiac júl svojimi extrémnymi zrážkami. Pôda a s ňou postupne aj rastliny nasiakli vodou, ktorú už ale, napriek teplým dňom, nevedeli využiť na vytvorenie väčších a plnších toboliek. Rastliny dlho vegetovali, pomaly vysychali a predlžoval sa proces zrenia. Ešte aj začiatok augusta, kedy sme počítali zo zberom, skomplikoval situáciu nadmernými zrážkami, v mesiaci bolo len 10 dní bez zrážok, a opäť nižšími teplotami oproti dlhodobému priemeru. S podobnou situáciou sa museli vysporiadať viacerí pestovatelia maku na Slovensku a ukončili vegetáciu s pomerne veľkými stratami na úrode semena. Dlhodobé meteorologické pozorovania na VŠS v Malom Šariši (Tabuľka č. 3) umožňujú sledovať vývoj teplotných podmienok počas vegetácie v porovnaní s požiadavkami maku. Pri sledovaní ostatných 7 rokov, od roku 2015 došlo nie len ku zvýšeniu celkovej sumy teplôt, ale aj priemernej dennej teploty počas vegetačnej doby maku.

Tabuľka č. 3: Údaje o vegetačnej dobe v rokoch 2015-2021

Tabuľka č. 3

Mak siaty, olejnina so širokými možnosťami využitia pre potravinársky (s minimálnym podielom alkaloidov v semene) i farmaceutický priemysel (s vysokým podielom alkaloidov v rastline), má oproti iným plodinám výnimočné postavenie. Pestuje sa iba v malom množstve štátov, kam slovanské krajiny a medzi nimi aj Slovensko vždy patrili.

V súčasnosti majú slovenské odrody maku siateho, vďaka svojim unikátnym kvalitatívnym vlastnostiam, dominantné postavenie na pestovateľských plochách na Slovensku, ale aj v Českej republike. Mnohí predstavitelia poľnohospodárskych podnikov sa zamýšľajú nielen nad tým ako mak dopestovať, ale aj ako ho výhodne speňažiť. V rámci Slovenska sú dve možnosti odbytu produkcie maku, a to ako priemyselnej alebo potravinárskej komodity. Toto rozdelenie vyplýva z obsahu alkaloidov v suchej makovine a kvalitatívnych parametrov makového semena. Na Slovensku nájdeme teda plochy potravinárskeho maku a technického maku. Z prehľadu osevných plôch maku v rokoch 2019-2021 (Tabuľka č. 4) je zrejmé, že osevné plochy v tomto roku v rámci Slovenska klesli o 632,38 ha oproti roku 2020, napriek tomu, že v niektorých okresoch plochy narástli (Bratislavský, Trenčiansky, Žilinský, Prešovský).

Tabuľka č. 4: Porovnanie osiatych plôch olejnín a maku siateho v rokoch 2019-2021

Tabuľka č. 4

Údaje štatistického úradu neposkytujú informáciu o veľkosti plôch jednotlivých typov maku, no odhadované plochy technického maku v roku 2021 predstavujú 2 670 ha. Jedným faktom sú osevné plochy, no tento rok budú opäť dôležitejšie zberové plochy a hektárová úroda. Tieto údaje nevyvolajú asi veľa optimizmu, ale budúci rok je tu nová šanca a nová výzva pre všetkých, ktorým na maku záleží. Potenciál slovenských makov zďaleka nie je využitý naplno. Je predpoklad, že zohľadnením najnovších biotechnologických i vedecko-technických poznatkov a rešpektovaním nárokov rastliny na pestovanie môže mak pri optimálnom ekonomickom zhodnotení produkcie semien a makoviny patriť medzi najziskovejšie komodity v rámci rastlinnej produkcie na Slovensku.