Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Niektoré podrobnosti o maku

08-04-2020
Ing. Beáta Brezinová | beata.brezinova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš

Mak je rastlina, s ktorou žije človek v dobrom, ale aj v zlom, už niekoľko tisícročí. Je na nej fascinujúce, že v sebe spája dve extrémne vlastnosti. Z ľadvinovitého semienka, dlhého asi 1,0-1,5 mm, ktoré môže mať farbu od bielej, cez ružovú, okrovú, rôzne odtiene modrej, olivovozelenú, sivú až čiernu a má na povrchu nádherné šesťuholníkové sieťovanie, vyrastie v priemere za 120 dní mohutná rastlina dosahujúca výšku až 1,8 m. Aj keď semeno neobsahuje žiadne alkaloidy, celá rastlina už od etapy klíčenia je prestúpená mliečnicami plnými latexu, v ktorom sa postupne vytvára až 30 alkaloidov, z nich najdôležitejšie morfín, kodeín, tebaín, noskapín, papaverín. V priebehu dozrievania sa alkaloidy postupne hromadia v najvyššej časti rastliny a najmä v tobolkách. V čase technickej zrelosti je to až 70 % obsahu alkaloidov z celej rastliny. V takto alkaloidmi nasiaknutej tobolke sa vytvárajú nové semená, ktoré rastú na plodolistoch v jej vnútri. Jedna tobolka ich môže obsahovať 1 000 až 12 000, no semená, na rozdiel od makoviny, alkaloidy neobsahujú. Naopak, semená patria medzi potraviny s najvyšším obsahom nutrične významných látok, ktoré navyše majú vysokú stráviteľnosť. Dodávajú nášmu telu vápnik, kvalitné bielkoviny, esenciálne mastné kyseliny a mnohé dôležité minerálne prvky a vitamíny. Zvláštnosťou je aj to, že aj keď je semeno veľmi bohaté na vápnik, olej, ktorý sa z neho za studena lisuje, tento prvok neobsahuje.

Obr. 1

Obr. 1: Vajíčka na plodolistoch
(foto autorka článku)

Človek ako prvú poznal, využíval ale aj zneužíval tú temnú vlastnosť maku. Boli to alkaloidy v makovine, najmä morfín, najsilnejšie prírodné analgetikum. Ten je možné veľmi užitočne využiť v medicíne, no aj zneužiť ako drogu. Až postupom času začal využívať aj druhú zložku úrody, makové semeno ako potravinu, pochutinu, ako zdroj kvalitného potravinárskeho za studena lisovaného oleja. Na technické účely sa využíva za tepla lisovaný olej, ktorý je súčasťou mydiel, farieb a fermeží a tiež významnou zložkou kozmetických prípravkov.

Hlbšie štúdium týchto extrémnych vlastností makovej rastliny pri jednotlivých druhoch maku, no najmä jedného druhu – maku siateho (Papaver somniferum,L.), podmienilo jeho rozdelenie na dva poddruhy – mak olejný a mak ópiový. Toto základné delenie predurčuje využívanie maku siateho, spôsob jeho pestovania a spracovania a podmieňuje aj šľachtiteľský proces pri tvorbe nových odrôd.

Legálne pestovanie maku sa realizuje dvomi smermi – pre farmaceutické účely – to zabezpečujú odrody s vysokým obsahom alkaloidov v suchých alebo nezrelých makoviciach (Tanzánia, Austrália, India, Francúzsko, Maďarsko, Španielsko, Slovensko). Druhým smerom je produkcia pre potravinárske účely – tu sa využívajú odrody s produkciou kvalitného semena a so stredným alebo nízkym obsahom morfínu v suchej makovine. Najväčšími pestovateľmi tohto maku na svete sú Česká republika a Turecko.

Aj keď sa mak na Slovensku pestuje už niekoľko desiatok rokov a mnohé zo systému jeho pestovania je prepracované, je pre pestovateľov veľkou výzvou zvládnutie meniacich sa klimatických podmienok, súvisiacich najmä s rýchlym nástupom vysokých jarných teplôt, s pribúdaním tropických dni počas vegetácie, ale aj s nedostatkom a nevhodným rozložením zrážok.

Semeno, ktoré má v sušine 42-55% oleja a 5-10% vody klíči pri teplote 3-4°C za predpokladu, že má dostatok vlahy. Pri klíčení prijíma toľko vlahy, koľko samo váži. Optimálna teplota je 18-20°C. Podľa zásoby vody vzchádza porast v závislosti od teploty v rôznom časovom rozpätí. Pri teplote 4-8°C vzíde porast za 14-21 dní, pri teplote 10-15°C za 7-12 dní a pri teplote 18-22°C za 3-6 dní podľa zásoby vlahy v pôde. Keď príde v období klíčenia suché a teplé počasie a povrch pôdy vyschne a stvrdne, korienok do pôdy neprenikne a semeno uhynie. Naopak, keď je v dobe vzchádzania príliš vlhko a chladno, rastliny hynú následkom hubových chorôb. Mladé vzchádzajúce rastliny dobre znášajú mráz -3 až -4°C, hynú až pri teplote -7 až -8°C. V štádiu 8-10 pravých listov sa zvyšuje odolnosť proti nízkym teplotám, no akonáhle začne predlžovací rast hynú pri teplote -2 až -3°C.

Obr. 2

Obr. 2: Semeno
(foto autorka článku)

Obr. 3

Obr. 3: Semeno
(foto autorka článku)

Vo fáze listovej ružice majú rastliny spočiatku ešte slabý koreňový systém, ktorý sa postupne rozvíja, preto je v tejto dobe dôležitá dobrá zásoba vlahy v pôde. Akonáhle korienky dosiahnu hĺbku 15-20 cm, využíva už rastlina vlahu zo spodnejších vrstiev pôdy. Dĺžka fázy listovej ružice je závislá od vlahy a teploty. Ak je v tomto období počasie teplé a suché, fáza sa skracuje, čo má negatívny vplyv na vývoj rastlín, ktoré sú potom celkovo slabšie s menším počtom aj veľkosťou toboliek, no najmä ich horšou kvalitou. Toto je hlavnou príčinou negatívnych výsledkov pri neskorých sejbách maku.

Fázy stonkovania a butonizácie, ktoré trvajú 20 dní sú stredne náročné na teplo. Najmä vo fáze butonizácie, kedy už majú rastliny vyvinutú obrovskú listovú plochu, potrebujú dostatok vody. Pri dostatku vlahy rastlina vytvorí 12-16 listov a dorastie do výšky viac ako 1m. Atmosferické a pôdne sucho trvajúce v tomto období viac ako 10 dní sa už prejavuje vädnutím listov a zasychaním púčikov.

Fázu kvitnutia, ktorá začína rozkvitnutím puku na hlavnej stonke teplo a sucho skracuje a vlhko a chladno predlžuje. Za priaznivých podmienok rastliny kvitnú 4-6 dní, v nepriaznivých sa môže kvitnutie predlžiť na 9-20 dní. Peľnice pukajú ešte v uzavretom puku, asi 12 hodín pred kvetom, takže sa väčšina kvetov opeľuje sama v priebehu kvitnutia. Fáza technickej (ópiovej) zrelosti nastáva za 20-25 dní po odkvitnutí. V tejto dobe je mak najviac citlivý na teplotu. Teplé a suché počasie je podmienkou intenzívnej tvorby alkaloidov.

Obr. 4

Obr. 4: Fáza kvitnutia
(foto autorka článku)

Obr. 5

Obr. 5: Kvety
(foto autorka článku)

Fáza plnej – fyziologickej (biologickej) zrelosti nastáva za 15-20 dní. Listy zhnednú a vysychajú, tobolka tiež mení farbu na hnedú, semená dozrievajú a charakteristicky sa podľa odrody vyfarbujú. V tejto fáze mak potrebuje teplo a sucho, no príliš vysoké teploty priebeh tejto fázy urýchľujú, čoho následkom sú slabo vyvinuté semená. Fázy kvitnutia, technickej aj plnej zrelosti sú na potrebu vody menej náročné. Celková potreba vody porastu maku počas vegetácie sa odhaduje na 450 l.ha-1 pri jesennom výseve a 250-350 l.ha-1 pri jarnom výseve. Teplotné a vlahové pomery jednotlivých pestovateľských oblastí sú rozhodujúce pre ich vhodnosť pre pestovanie ópiových - suchšie a teplejšie oblasti alebo olejných makov – vlhšie a chladnejšie oblasti.

Obr. 6

Obr. 6: Zelené tobolky
(foto autorka článku)

Obr. 7

Obr. 7: Zelené tobolky
(foto autorka článku)

Mak vyžaduje nezaburinené, štruktúrne, hlinité, stredne ťažké, dostatočne hlboké vzdušné pôdy dobre zásobené živinami s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. V oblastiach s vyššími zrážkami dobre rastie aj na ľahších piesočnato hlinitých pôdach a v suchších oblastiach aj na ťažších ílovito hlinitých pôdach s dobrou štruktúrou. Neznáša plytké, zlievavé, chudobné ílovité pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody.

Mak má vysoké nároky na obsah živín v pôde, ktoré si však osvojuje pomerne ťažko. Vzhľadom k tomu, že na začiatku vegetácie pomaly rastie a vo fáze stonkovania a butonizácie nastáva veľmi búrlivý rast, prebieha aj príjem živín z pôdy veľmi rozdielne tak čo sa týka ich množstva, ako aj ich pomeru. V najskorších fázach rastu je dôležitý dostatok fosforu a draslíka pre tvorbu glycidov. V prvej polovici vegetácie vyžaduje relatívne viac dusíka a menej fosforu a draslíka. Tento pomer živín je dôležitý pre vytvorenie dostatočného počtu mohutných listov, dobrý priebeh stonkovania a vývin veľkých pukov. V druhej polovici vegetácie – kvitnutie a tvorba toboliek a semien – sa pomery radikálne menia a rastlina vyžaduje relatívne najviac draslíka s fosforom a najmenej dusíka. Tento pomer živín je rozhodujúci pre náležité oplodnenie a dobrý vývoj semien. Vedľa týchto základných živín má mak značné nároky na vápnik a bór a vyžaduje tiež zinok, horčík, mangán a meď, ktoré zlepšujú zdravotný stav rastlín, ich odolnosť voči rôznym stresovým faktorom počas vegetácie a tým aj výšku a kvalitu úrody. Mikrovýživa, založená na aplikácii zinku a bóru, je rozhodujúca vo fáze peľových tetrád, kedy sa vytvárajú základy generatívnych orgánov. Listová ružica maku má vtedy výšku 25-30 cm a v jej strede je už viditeľný rastový vrchol.

Čo sa týka alkaloidov, je ich obsah v priamom vzťahu s obsahom dusíka v pôde, pretože z hľadiska fyziológie látkovej výmeny sú alkaloidy posudzované ako odpad pri látkovej výmene bielkovín. Dobrá úroda alkaloidov je ale závislá na dostatku všetkých živín a mikroelementov počas vegetácie, tak isto ako aj vysoká úroda olejnatých semien maku.

Na ten istý pozemok sa môže mak zaradiť až po 4-5 rokoch. Vzhľadom na možný prenos chorôb a škodcov by nemali susediť ani porasty jarného a ozimného maku, vzdialenosť medzi nimi by mala byť aspoň 500 m.

Mak je prvotriedna predplodina pre obilniny, najmä pre pšenicu ozimnú, čo z neho robí významnú súčasť osevných postupov, najmä v situácii, keď sa znížila alebo úplne vypadla výmera zemiakov, cukrovej repy alebo strukovín. Pri sledovaní možností, ako ovplyvniť proces fotosyntézy, najmä zvýšiť jeho efektívnosť z hľadiska tvorby úrody a jej kvality sú veľmi dôležité agrotechnické opatrenia pestovateľa, hlavne termín a kvalita sejby, správne hnojenie, ošetrovanie porastu a ochrana rastlín. Veľmi dôležitým faktorom je odroda.

Šľachtenie nových odrôd je dlhodobý a v mnohých smeroch náročný proces. Po 16 rokoch, poslednou povolenou odrodou bol Major (2002), sa šľachtiteľom v Malom Šariši podarilo vytvoriť štyri nové potravinárske modrosemenné odrody maku dosahujúce vysoké a stabilné úrody kvalitného semena, adaptované na meniace s pestovateľské podmienky, s dobrou odolnosťou voči chorobám a škodcom, voči poliehaniu a otváraniu toboliek pred zberom, s rôznou úrovňou obsahu morfínu v suchej makovine.

V roku 2018 bola povolená nová odroda MS Harlekyn a v roku 2019 to boli odrody MS Diamant, MS Zafir a MS Topas.

Úspešnosť pestovania maku siateho je podmienená rešpektovaním niekoľkých agronomických zásad, ktoré musia byť zamerané na optimalizáciu hlavných znakov hospodárskej úrody. Ide o zásady týkajúce sa odrody, parcely, zaradenia v osevnom postupe, prípravy pôdy, sejby, ochrany počas vegetácie, zberu a pozberovej úpravy. Čo najviac skúseností s komplexným zvládnutím celého pestovateľského procesu podmieňuje lukratívnosť pestovania tejto plodiny.

Mak môže byť ekonomicky veľmi zaujímavou plodinou. Pri optimálnych podmienkach môže byť zisk v porovnaní s obilninami až dvojnásobný. Napriek tomu, že európania sú jeho vďačnými a významnými konzumentami, v mnohých krajinách Európy sa mak nepestuje. Táto situácia poskytuje slovenským pestovateľom veľké možnosti exportu kvalitného semena do týchto krajín.

V rámci posledných dvadsiatich rokov asi nedošlo ani pri jednej poľnohospodárskej plodine k takým veľkým rozdielom vo veľkosti pestovateľských plôch na Slovensku, ako pri maku. Najväčší pokles, až na 390 ha bol zaznamenaný v rokoch 2001-2003, kedy sa významne prejavil dopad prijatia zákona 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, čo v praxi znamenalo, že mak sa bez povolenia MZ SR mohol pestovať iba na ploche 100 m2. Získaniu povolenia predchádzal náročný proces rôzneho dokladovania, ktorý mnohých pestovateľov odradil od ďalšieho pestovania maku. Novelizáciou zákona v roku 2009 došlo ku zmierneniu určitých požiadaviek pri získavaní povolenia a tak v ďalších rokoch postupne plochy maku narastali na 1 300ha (2005), 2 555ha (2015), 3 596ha (2018) až na plochu 5 547,18ha osiatu v roku 2019. Pestovateľské plochy maku boli v rôznom rozsahu vo všetkých ôsmych krajoch Slovenska. Najväčšie výmery boli v Trnavskom kraji 2 411,46 ha, Nitrianskom kraji 1 811,80 ha a Bratislavskom kraji 629,90 ha. Za nimi postupne nasledujú Košický 206,08 ha, Žilinský 201,86 ha, Banskobystrický 156,55 ha, Prešovský 94,45 a Trenčiansky kraj 38,08 ha.

Hodnotenie rozsahu osiatych plôch maku v roku 2019 nás vedie k záveru, že mnohí pestovatelia potvrdili, že táto plodina na Slovensko jednoducho patrí. Nie len vhodné pestovateľské podmienky, kvalitné slovenské odrody s vysokým úrodovým potenciálom, postupne aj zvládnutá agrotechnika, ale aj slušný zisk pri dobrej úrode a výhodnej realizačnej cene robia z maku ekonomicky veľmi zaujímavú plodinu.

Za tohoročným nárastom osiatych plôch maku treba vidieť niekoľko faktorov. Jedným je určite povolenie novej modrosemennej potravinárskej odrody MS Harlekyn (2018), ktorá je výsledkom dlhoročnej šľachtiteľskej činnosti pracovníkov VŠS v Malom Šariši a svojimi parametrami, najmä úrodnosťou, poskytuje špičkový genetický materiál. Mnoho pestovateľov sa už viac rokov dožadovalo novej odrody a tak určite rozšírili svoje pestovateľské plochy jej výsevom v roku 2019.

Ďalším faktorom, ktorý stojí za oživením záujmu o pestovanie maku je činnosť spoločnosti Slovak makodbytového združenia Slovenský mak. Obe organizácie pomáhajú pestovateľom maku s realizáciou ich produkcie, ale ponúkajú aj pomoc pri riešení problémov v agrotechnike. Združujú aj pestovateľov technického maku, ktorého plochy v roku 2019 predstavovali v priemere 2 500 ha. Pri technickom maku je hlavným produktom makovina s vyšším obsahom alkaloidov a mak sa pestuje na základe zmluvne zabezpečenej objednávky spracovateľa makoviny. Bežný semenný modrý mak slovenských odrôd ako sú Major, Maraton, Opál, máva obsah morfínu 0,2 až 0,6 %. Morfínové maky obsahujú 1 – 2 %. Semeno z technických odrôd maku je menej kvalitné, často dochádza k jeho kontaminácii prachovými čiastočkami makoviny a nemalo by sa dostať na spotrebiteľské pulty ako potravina bez toho, aby prešlo vyčistením v najvyššej možnej miere.

Nové spôsoby spracovania makového semena, ako sú vyhľadávaný makový olej, maková múka, makový nápoj, rôzne kozmetické výrobky, sladkosti s prídavkom maku ba dokonca aj makový likér vyžadujú dostatok maku ako suroviny na ich výrobu, čo tiež podporuje potrebu zväčšovania jeho plôch. Nemalú zásluhu na rozširovaní pestovateľských plôch majú aj pracovníci VŠS v Malom Šariši, ktorí každoročným pravidelným organizovaním odborných seminárov - Deň makového poľa, Mak siaty pre Slovensko a účasťou na výstavách Celoslovenské dni poľa a Agrokomplex - podporujú nie len stretávanie sa širokej komunity milovníkov maku - pestovateľov, výskumníkov, odborníkov venujúcich sa na najvyššej úrovni jednotlivým oblastiam agrotechniky, spracovateľov a obchodníkov, ale najmä výmenu vzácnych skúseností a odborných vedomostí, čo všetci zúčastnení veľmi vysoko oceňujú. Na týchto stretnutiach môžu začínajúci pestovatelia získať nenahraditeľné informácie a vyvarovať sa tak začiatočníckych chýb, čo vedie ku zvýšenému záujmu o pestovanie maku.

V posledných rokoch ráz našej krajiny uprostred leta skrášľujú lány rozkvitnutých makových polí. Pohľad na ne určite každého poteší, no najmä nenahraditeľné benefity získané pestovaním maku by mali viesť k snahe všetkých zainteresovaných a kompetentných podporovať jeho pestovanie na ešte rozsiahlejších plochách.