Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Potravinárstvo / Odborné informácie

Ako vyrábať kvalitné mlieko?

27-06-2016
Ing. Peter Tongeľ, CSc. | tongel@vuzv.sk
NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra

Konzumenti sa čoraz častejšie zaujímajú o to, z akých produktov sú vyrobené potraviny, ktoré denne konzumujú. Je to dôsledok zvyšujúcej sa životnej úrovne. V ekonomicky  vyspelých krajinách sa veľká časť spotrebiteľov už nemusí starať o to či bude mať čo jesť, ale sa zaujíma o  kvalitu potravín, ktoré konzumuje. Uvedomuje si, že kvalitná potravina môže byť vyrobená iba z kvalitných surovín. V prípade živočíšnych produktov prevláda názor, že kvalitné živočíšne produkty môžu produkovať iba zdravé zvieratá, ktoré sú chované v primeraných podmienkach.

Hlavnou príčinou ochorenia zvierat sú zlé podmienky chovu. Na základe nevyhovujúceho ustajnenia, nedostatočnej hygieny chovu, nekvalitnej výživy a zlého zaobchádzania, vznikajú takzvané produkčné ochorenia zvierat. Ak upriamime pozornosť na oblasť chovu dojníc, potom možno hovoriť o troch hlavných produkčných chorobách: mastitída, laminitída, metritída.

Zvýšený výskyt týchto ochorení v súčasných chovoch dojníc sa zo začiatku pripisoval zvýšenej produkcii mlieka, ktorá sa za posledných päťdesiat rokov zvýšila štvornásobne. Doposiaľ sa však vplyv zvýšenej produkcie mlieka na zvýšený výskyt ochorení nepodarilo exaktne dokázať. Z uvedeného vyplýva, že všetky produkčné ochorenia vznikajú v dôsledku mnohých chovateľských chýb a nie v dôsledku zvýšenej produkcie.  Príčinu teda musí chovateľ hľadať predovšetkým v sebe a vo svojom chove.

Rada pre welfare zvierat v USA (FAWC)  považuje  v súčasnosti produkčné ochorenia za najvážnejší problém z hľadiska pohody dojníc. Okrem zhoršenej pohody dojníc tieto ochorenia spôsobujú chovateľom obrovské ekonomické straty. Mastitída a laminitída,  predovšetkým v dôsledku zníženia produkcie mlieka, ale aj vo zvýšenej nútenej brakácii dojníc. Metritída hlavne v nútenej brakácii dojníc kvôli ich neplodnosti.

V tomto príspevku sa budeme venovať mastitíde ako hlavnej príčine produkcie nekvalitného mlieka.

Mastitída je zápalové ochorenie mliečnej žľazy. Spôsobujú ju zväčša mikroorganizmy, ktoré preniknú do mliečnej žľazy. Ochorenie na mastitídu má veľký vplyv na množstvo a kvalitu produkovaného mlieka. Odhaduje sa, že každá tretia dojnica na svete trpí touto chorobou. Toto ochorenie nie je vo väčšine prípadov viditeľné (iba každé 20 až 40-te sa prejaví vo viditeľnej, tzv. klinickej forme). Ochorenie na mastitídu sa dá s určitosťou zistiť iba na základe zistenia počtu somatických buniek v mlieku a infekčná mastitída iba na základe bakteriologického vyšetreniam vzoriek mlieka z jednotlivých štvrtiek vemena dojnice.

Vznik mastitídy môžu podmieňovať rôzne činitele.  Medzi ne okrem mikroorganizmov patria napríklad pomliaždenie, prechladnutie vemena, alebo tiež nadmerné predájanie. Do dnešnej doby je známych približne sto pôvodcov mastitíd. Patria sem napríklad vírusy, plesne, kvasinky, ale aj prvoky. Najčastejším pôvodcom mastitíd však bývajú baktérie.

Mikroorganizmy sa do vemena dostávajú cez ceckový kanálik. Do vemena sa môžu dostať pri dojení, keď nie je zabezpečená správna funkcia dojacieho zariadenia. Ďalej sa tam môžu dostať tesne po dojení, kedy ceckový kanálik ostáva ešte určitú dobu čiastočne pootvorený. V neposlednom rade prenikajú do vemena i v čase medzi jednotlivými dojeniami, keď mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v okolí ceckového kanálika, postupne do neho prenikajú (prerastajú), pričom pohyb vemena môže značne uľahčovať ich prienik.

Mastitídy delíme na infekčné a neinfekčné. Infekčné mastitídy spôsobujú mikroorganizmy, ktoré sa nenachádzajú v okolí dojníc. Neinfekčné mastitídy spôsobujú mikroorganizmy, ktoré sa bežne môžu vyskytovať v okolí dojníc. Hovoríme o takzvaných environmentálnych mikroorganizmoch. Toto rozdelenie mastitíd je veľmi dôležité z hľadiska ich prevencie.

Vzhľadom na to, že infekčné mastitídy spôsobujú mikroorganizmy, ktoré sa bežne nevyskytujú v okolí dojnice a teda zväčša dokážu prežívať iba vo vemene dojníc, šíria sa v stáde hlavne pri dojení. Dojnica postihnutá infekčnou mastitídou pôsobí v stáde ako zdroj nákazy pre ostatné dojnice. Nesprávna funkcia dojacieho zariadenia, jeho nesprávne použitie a tiež zlé hygienické návyky pri dojení značnou mierou prispievajú k šíreniu infekčných mastitíd.

Infekčné mastitídy sa šíria hlavne počas dojenia. Medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia patrí:

  • separované dojenie chorých dojníc alebo ich dojenie až na konci dojenia
  • ponáranie ceckov do dezinfekčného roztoku tesne po dojení
  • zbytočne nepredájať dojnice
  • sťahovanie ceckových nástrčiek až po odpojení vákua
  • pravidelná kontrola funkcie dojacieho zariadenia
  • pravidelná údržba dojacieho zariadenia
  • dôkladné vyšetrenie dojnice na začiatku laktácie
  • zbytočne nezaraďovať do stáda dojnice z iných chovov
  • vyraďovanie chronicky chorých dojníc z chovu
  • liečenie dojníc po zasušení

Neinfekčné mastitídy spôsobujú mikroorganizmy, ktoré sa bežne vyskytujúcich v okolí dojnice (srsť dojnice, podstielka, výkaly), a ktorým sa podarí dostať do vemena cez ceckový kanálik. Mikroorganizmy môžu preniknúť do vemena dojnice počas dojenia (ak dojíme silne znečistené, alebo mokré vemeno), alebo prenikajú do neho tesne po dojení, kedy ceckový kanálik ostáva ešte určitú dobu (30 až 60 minút) čiastočne pootvorený. Ak si dojnica ľahne tesne po dojení do znečistenej podstielky, ktorá obsahuje množstvo mikroorganizmov, môžu tieto ľahšie preniknúť do vemena a tak jej spôsobiť vážne ochorenie. Najčastejšie však prenikajú environmentálne baktérie do vemena medzi jednotlivými dojeniami. Bolo zistené, že čím viac baktérií sa nachádza v okolí ceckového kanálika, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku mastitídy. Týka sa to predovšetkým environmentálnych baktérií (baktérie, ktoré spôsobujú infekčnú mastitídu nedokážu za normálnych okolností dlhšie prežiť na povrchu zdravého cecku).

Výskyt environmentálnych mastitíd sa dá obmedziť nasledovne:

  • vysokou hygienou ustajnenia (zníženie znečistenia  vemena)

- zabránením takzvaného mokrého dojenia (dôkladné vysušenie vemena pred nasadením dojacieho stroja)

  • použitím dezinfekcie ceckov pred dojením
  • zabránením ľahnutiu dojníc do znečistenej podstielky tesne po dojení
  • zlepšením imunitnej reakcie dojníc (kvalitná výživa s dostatkom vitamínov, minerálov, stopových prvkov a bezstresové prostredie).

Dezinfekcia ceckov po dojení (cecky sa ponárajú bezprostredne po vydojení do pohárika s dezinfekčným prostriedkom) je dôležitá preto, že sa na povrchu cecku vytvorí ochranný povlak, ktorý ničí baktérie spôsobujúce infekčnú mastitídu. Tieto baktérie sa môžu dostať na povrch cecku v čase dojenia, ak sa napríklad na hygienu dojníc pred dojením používa jedna utierka na viacej dojníc (kedysi veľmi bežný jav). Taktiež ceckové nástrčky a ruky dojiča prenášajú tieto baktérie. Bolo zistené, že jedna chorá dojnica môže prostredníctvom ceckových nástrčiek infikovať až päť ďalších dojníc dojených po nej. Po namočení cecku do dezinfekčného roztoku sa na jeho hrote, teda na konci cecku, vytvorí kvapka, ktorá je čiastočne vtiahnutá do ceckového kanálika. Takto sa ceckový kanálik vydezinfikuje a súčasne uzavrie, čo znemožní prienik mikroorganizmov do vemena. Bolo zistené, že dezinfekcia ceckov po dojení znižuje pravdepodobnosť ochorenia na infekčnú mastitídu až o 50% .

Ak sa podarí mikroorganizmom preniknúť do vemena, začnú sa rýchle množiť. Mlieko vo vemene je pre ne ideálnym živným prostredím. Mnohé baktérie môžu kolonizovať steny ceckovej cisterny. Biele krvinky, ktoré sa nachádzajú v mlieku, majú za úlohu zničiť všetky baktérie, ktoré sa do mliečnej žľazy dostanú. U zdravej mliečnej žľazy je ich však nedostatočné množstvo (niekoľko tisíc v jednom mililitri mlieka). Z tohto dôvodu po napadnutí buniek epitelu ceckovej cisterny a v dôsledku toxínov, ktoré baktérie pri svojej činnosti produkujú, sa začínajú uvoľňovať do mlieka ďalšie biele krvinky. Prienik týchto krviniek je oneskorený a ich množstvo závisí od rýchlosti a adekvátnosti imunitnej odozvy. Aktivita a ničivá schopnosť bielych krviniek voči baktériám je závislá na sile imunitného systému. Sila imunitného systému je zase závislá na celkovom stave organizmu dojnice, ktorý je ovplyvnený jednak určitými genetickými (vrodenými) faktormi, ale aj prostredím, v ktorom dojnica žije. Medzi hlavné vplyvy prostredia patrí výživa (dostatok energie, vitamínov a minerálov) a bezstresovosť (dobré zaobchádzanie so zvieraťom a primerané životné podmienky).

PSB (počet somatických alebo telových buniek) je počet bunečných elementov v jednom mililitri mlieka. PSB sa dá zistiť pomocou laboratórneho vyšetrenia mlieka. U zdravej dojnice polovicu PSB tvoria biele krvinky a zvyšnú polovicu odumreté bunky mliečneho epitelu. PSB zdravej dojnice býva niekoľko tisíc, maximálne však 100 tisíc v jednom mililitri mlieka. Iná situácia nastane pri napadnutí mliečnej žľazy baktériami. Reakciou na toxické látky začína mliečna žľaza uvoľňovať veľké množstvo bielych krviniek. Vo vážnych prípadoch (akútna mastitída) ich počet môže dosiahnuť až niekoľko desiatok miliónov v jednom mililitri mlieka. V takomto prípade biele krvinky tvoria  99% z celkového PSB. Na základe spomenutého možno tvrdiť, že PSB odráža odozvu imunitného systému na infekciu, alebo tiež vážnosť ochorenia dojnice.

Okamžite po zvýšení PSB v mlieku dochádza k adekvátnemu poklesu produkcie mlieka v postihnutej štvrtke. Pri vážnejších ochoreniach dochádza i k celkovému poklesu nádoja z ostatných štvrtiek. V prípade, že je obranyschopnosť organizmu dostatočná a mliečna žľaza dokáže rýchlo reagovať na napadnutie mikroorganizmami, môže byť nákaza zlikvidovaná v priebehu niekoľkých dní a tvorba mlieka sa obnoví na pôvodnú úroveň. Takto reaguje v dobrom stáde väčšina dojníc. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že v dobrom stáde polovica dojníc vôbec neochorie, alebo ich reakcia je natoľko rýchla, že nedokážeme pokles v produkcii zaregistrovať.

Ak je imunitná odozva dojnice nedostatočná, môžu sa mikroorganizmy v mlieku rozmnožovať a tak postupne prenikať ďalej do vemena. Postupujú cez mliekovody, až sa v konečnom štádiu môžu usídliť v jednotlivých mliečnych alveolách. Mikroorganizmy narúšajú činnosť mliekotvorných buniek a vylučovaním toxických látok spôsobujú odumieranie okolitého tkaniva. Pri silnejších infekciách vyvolávajú i reakciu celého organizmu. V miestach napadnutia sa uvoľňuje veľké množstvo bielych krviniek. Ak je organizmus dojnice oslabený, potom sa nedokáže infekcii ubrániť. Choroba prechádza do klinického štádia, na vemene a mlieku možno pozorovať zmeny. Vemeno opuchne a očervenie a v mlieku možno pozorovať vločky. V tomto štádiu ochorenia je potrebné dojnicu začať bezpodmienečne liečiť, nakoľko táto forma ochorenia môže mať búrlivý priebeh a často spôsobuje "vyschnutie" postihnutej štvrtky a niekedy i úhyn zvieraťa. Ak imunitný systém reaguje iba čiastočne, alebo sa dojnica nedostatočne lieči, prechádza ochorenie po niekoľkých dňoch do chronickej subklinickej formy, kedy dojnica trpí na mastitídu často až do konca laktácie. Pokiaľ sa dojnica nelieči ani v období zasúšania na konci laktácie, môže toto ochorenie u nej pretrvávať i počas jej celého produkčného obdobia. Chronické ochorenia mliečnej žľazy nie sú nebezpečné iba pre samotnú dojnicu, ale sú zdrojom nákazy pre ostatné dojnice. Pri zlých podmienkach v chove sa môže infekcia rozšíriť i na celé stádo.

Mnohí chovatelia dojníc sa domnievajú, že je možné riešiť zvýšený výskyt mastitíd dojníc pomocou ich liečenia. Veľmi často jediným zdrojom informácií o výskyte mastitíd je PSB jednotlivých dojníc. Údaje o PSB získavajú z výpisov mesačných rozborov, ktoré im poskytujú plemenári. Je potrebné zdôrazniť, že liečba na základe týchto údajov je vysoko neúčinná a teda neekonomická. Uvedieme niekoľko vážnych dôvodov, prečo je tomu tak. Údaje sú často viac ako týždeň staré. Vysoký PSB odzrkadľuje iba okamžitú reakciu mliečnej žľazy na podráždenie a nehovorí nám nič o tom, čo toto podráždenie spôsobilo a ako dlho trvá. Vo väčšine prípadov sa PSB môže zvýšiť v priebehu niekoľkých dní a potom samočinne poklesne. Chovateľ by sa mohol rozhodnúť liečiť iba tie dojnice, u ktorých je PSB trvalo zvýšené (tri mesiace po sebe) a teda možno s vysokou pravdepodobnosťou tvrdiť, že sa jedná skutočne o mastitídnu dojnicu. Dojnica s tak dlhým priebehom ochorenia bude však pravdepodobne veľmi slabo reagovať na liečbu. Uvádza sa, že účinnosť liečby počas laktácie je 20 až 40% a aj to veľmi závisí od mikroorganizmu, ktorý toto ochorenie spôsobuje. V prípade, že sa nejedná o mastitídu, ktorú spôsobuje streptoccocus agalactiae, potom účinnosť liečby bude veľmi nízka, ale straty spôsobené nepredajnosťou mlieka (vylúčením z dodávky) liečených dojníc môžu byť značné.

Vzhľadom na to, že mastitídu nebude možné nikdy úplne potlačiť, nakoľko dojnice budú vždy chované v prostredí s množstvom mikroorganizmov, ukazuje sa jediná možnosť, znížiť výskyt mastitíd na čo najnižšiu ekonomicky únosnú mieru. Výsledky mnohých výskumných projektov ukázali, že najlepší spôsob ako znížiť výskyt mastitíd v stáde je ich prevencia.

Vzhľadom na to, že mastitídy majú značný dopad na ekonomiku chovu dojníc, venuje sa ich predchádzaniu vo všetkých mliekárensky vyspelých štátoch na svete značná pozornosť. Bolo vypracovaných mnoho programov slúžiacich prevencii mastitíd. Spomenieme aspoň hlavné zásady, ktoré je nevyhnutné dodržiavať, aby sa zabránilo nadmernému rozšíreniu tohto ochorenia. Medzi ne predovšetkým patrí:

  • dodržiavanie hlavných hygienických zásad pri dojení
  • periodická kontrola správnej funkcie dojacieho zariadenia, jeho pravidelné čistenie a údržba
  • pravidelná kontrola zdravotného stavu dojníc s následnou separáciou zistených chorých dojníc
  • liečenie chorých dojníc v priebehu laktácie a liečenie dojníc s chronickým ochorením na konci laktácie.

Aby sme mohli separovať choré dojnice a poprípade ich liečiť,  je ich potrebné najprv zistiť.

Doposiaľ bolo možné monitorovať mastitídy v stáde iba pomocou NK testu, ktorý je však málo citlivý. Okrem toho práca s ním si vyžaduje značné odborné skúsenosti a je tiež namáhavá.

Najlepšie sa mastitídne dojnice zisťujú pomocou laboratórneho vyšetrenia na prítomnosť mikroorganizmov v mlieku, alebo pomocou rozboru na PSB (počtu somatických buniek) v jednom mililitri mlieka dojnice. Tieto rozbory sú však náročné na čas, odborný personál a sú i finančne nákladné. Z tohto hľadiska sú pre bežnú prax neprístupné ako metóda na plošné monitorovanie dojníc.

Na VÚŽV v Nitre sa už niekoľko rokov zaoberáme problematikou detekcie mastitíd pomocou merania mernej elektrickej vodivosti (MEV) mlieka. Pri tejto práci využívame elektronický prístroj, ktorý umožňuje meranie MEV mlieka z jednotlivých štvrtiek vemena. Nazvali sme ho REM test.  REM-test (Rýchly elektronický mastitis test) je prístroj, ktorý umožňuje denné sledovanie zdravotného stavu dojníc. Na prednej strane prístroja sa podobne ako u palety pre NK test nachádzajú 4 oddelené vyspádované plochy, ktoré slúžia na oddájanie mlieka z jednotlivých štvrtiek vemena. Tieto plochy ústia do komôrok, v ktorých sú umiestnené meracie elektródy. Medzi nimi v strede sa nachádza piata spoločná komôrka. Táto komôrka slúži na meranie teploty mlieka. Prístroj má v sebe zabudovaný mikropočítač, čo umožňuje jeho plne automatickú funkciu.

Obr. 1: REM-test (Rýchly elektronický mastitis test)

Obr. 1: REM-test (Rýchly elektronický mastitis test)

REM test môže obsluhovať ľubovoľná osoba. Obsluha prístroja si vyžaduje minimálne znalosti. Vzhľadom na to, že do prístroja sa oddájajú prvé streky mlieka pred dojením, čo by mal robiť dojič pred každým dojením, logicky z toho plynie, že obsluhovať prístroj by mal predovšetkým dojič.

Obr. 2

Po zadaní čísla dojnice pomocou klávesnice a oddojení prvých strekov mlieka do príslušných komôrok tak, aby sa zaplnili a časť mlieka s penou pretiekla do piatej spoločnej komôrky, sa zatlačením klávesy "S" (nachádza sa na ovládacom panely prístroja) odštartuje meranie. Elektrická vodivosť mlieka z jednotlivých štvrtiek vemena dojnice sa automaticky odmeria a stredné namerané hodnoty korigované vzhľadom na teplotu sa uložia do pamäti prístroja. V prípade, že meraná hodnota elektrickej vodivosti mlieka v niektorej štvrtke prekročí nastavenú hraničnú hodnotu, začne na ovládacom panely prerušovane svietiť červené kontrolné svetlo prislúchajúce k danej štvrtke. Týmto je dojičovi signalizované pravdepodobné ochorenie danej štvrtky. Celé meranie trvá 4 sekundy. Po odmeraní všetkých dojníc je potrebné prístroj napojiť na bežný osobný počítač a namerané údaje do neho prehrať. Príslušný program nahrané údaje automaticky spracuje a uloží na disk pre potrebu zootechnika a veterinárneho lekára. Takto je možné monitorovať mastitídu v stáde počas celej laktácie.

S prístrojom REM-test pracujeme už niekoľko rokov a výsledky našich výskumov ukázali, že tento prístroj je výbornou pomôckou pri zisťovaní zdravotného stavu vemena dojníc. Čo sa týka porovnania s NK- testom, tento prístroj je mnohonásobne citlivejší, ale aj práca s mím je neporovnateľne jednoduchšia, nevyžaduje si dobrý zrak a takmer žiadne skúsenosti. Kontrolu zdravotného stavu môžeme robiť denne, týždenne ale minimálne aspoň jedenkrát za dva týždne. Denná kontrola sa robí iba v mimoriadnych prípadoch (počas liečenia, ak chceme poznať jeho účinnosť). V bežných prevádzkových podmienkach odporúčame robiť kontrolu aspoň raz týždenne. Dvojtýždňový interval odporúčame u skupiny zdravých dojníc.

Pravidelný monitoring umožňuje zistiť vznikajúci zápal v ranom štádiu. Liečba takýchto mastitíd je niekoľkonásobne účinnejšia ako liečenie starých prípadov. Na základe monitoringu môžeme oddeliť choré dojnice od zdravých a dojiť ich zvlášť. Takto zabránime rozšíreniu ochorenia na zdravé dojnice, ale tiež môžeme separovať prvotriedne mlieko od mlieka horšej kvality. Toto nám umožňuje uskutočniť veľký skok v kvalite produkovaného mlieka.

Prístroj je vhodný pre tých prvovýrobcov mlieka, ktorí majú záujem na udržaní alebo zlepšení kvality produkovaného mlieka. Predovšetkým  je však určený tým, ktorým hrozí strata výkupu mlieka kvôli nevyhovujúcej kvalite.

Tento článok bol vytvorený  pri realizácii projektu "MLIEKO č. 26220220098" na základe podpory  operačného programu  “Výskum a vývoj“, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja."