Invázne dreviny - Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)
Podľa vyhlášky č.158/2014 ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bol zoznam inváznych druhov rastlín rozdelený do dvoch základných skupín: bylinné druhy a dreviny. Vyhláška nadobudla účinnosť 15.júna 2014.
Dreviny zahŕňajú štyri druhy s nasledovnými spôsobmi ich rozmnožovania:
|
slovensky
|
latinsky
|
spôsob rozmnožovania
|
|
Pajaseň žliazkatý
|
Ailanthus altissima
|
generatívne a vegetatívne
|
|
Amorpha fructicosa
|
generatívne a vegetatívne
|
|
|
Lycium barbarum
|
generatívne a vegetatívne
|
|
|
Nenungo aceroides
|
generatívne
|
Pajaseň žliazkatý Ailanthus altissima
Patrí do čeľade simarubovitých Simaroubaceae.
Pajaseň žliazkatý prirodzene rastie na severovýchode až východe Číny odkiaľ sa rozšíril do celého mierneho až subtropického pásma. U nás rastie najmä na južnom Slovensku, kde bol v 50.tych rokoch na Podunajsku umelo vysádzaný a rozšíril sa od Bratislavy až po Šamorín (miestami až 50% zastúpenie v lesných porastoch). Začiatkom 80-tych rokov 20. storočia sa pajaseň žliazkatý vyskytoval už aj v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Ide o veľmi rýchlo rastúcu drevinu, ktorá je schopná koreňmi aj listami alelopaticky pôsobiť na okolie, a tým obmedzuje rast okolitej vegetácie, vylučuje hlavne ailanton, ktorý spôsobuje ťažkosti rastu približne sedemdesiatich druhov listnatých a ihličnatých stromov. Tieto látky produkujú najmä mladí jedinci, ktorí tak vyhrávajú boj o svetlo s ostatnými drevinami. Pajaseň patrí medzi 40 najviac inváznych drevín na svete. Najlepšie možné odstránenie týchto mnohokrát nežiaducich drevín je hlboký rez a následné potláčanie pňov herbicídmi.
| Pajaseň žliazkatý - Ailanthus altissima foto: www.forestportal.sk |
Pajaseň žliazkatý je dvojdomý strom dorastajúci do výšky až 25 m. Kmeň má hladký, rovný a jeho priemer je až 1 meter. Borka je sivo sfarbená a dlho pozdĺžne pruhovaná. Koruna je široko vajcovitá, riedko rozvetvená so spodnými vetvami často previsnutými. Listy po rozdrvení nepríjemne páchnu po myšine, lístky majú na báze žľazy, ktoré túto nepríjemnú arómu produkujú. Sú nepárno alebo párno zložené, 30 až 100 cm dlhé. Ich celokrajné alebo jemne zubaté, vajcovito kopijovité lístky sú 5 až 15 cm dlhé a 2 až 4 cm široké, na jeseň od vretena listu opadávajú. Listy po poranení produkujú tekutinu, ktorá môže u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie.
Samčie päťpočetné kvety sú nápadné, skladajú sa z tyčiniek a zakrpateného semenníka, sú veľmi aromatické a je ich asi trikrát viac ako samičích. Samičie žltozelené kvety, usporiadané do koncových metlín dlhých 10 až 40 cm, sú drobnejšie, tiež päťpočetné, obsahujú semenník a tyčinky, ktoré nie sú funkčné a neprodukujú peľ. Kvitne v júni a jeho peľ je silným alergénom. Plodom je pretiahnutá dvojkrídlová nažka, po dozretí šedohnedej farby, obvykle na strome zotrváva až do jari. Sú veľmi ľahké, asi 30 000 ks váži 1 kg. Drevo stromu je tvrdé, ľahké, ohybné a dobre znáša sucho. Semená čoskoro strácajú klíčivosť, dokážu sa však do ďaleka rozšíriť vetrom alebo po vode. V prvom roku môžu semenáčiky dorásť do výšky až 2 metrov, začínajú plodiť v 10 roku. V reakcii na poškodenie vytvára drevina intenzívne koreňové a pňové výmladky, je svetlomilná a neznáša zatienenie.
Pajaseň žliazkatý je veľmi odolný voči priemyselným emisiám a preto sa vysádzal ako rýchlo rastúca drevina do parkov, miest, vetrolamov a vďaka svojej schopnosti rásť na pôdach vápnitých, nepestovaných aj podmáčaných sa vysádzal ako prvotná drevina po rekultivácii. Z jeho dreva sa vyrábal nábytok, teraz sa využíva len na stavebné účely a na kúrenie. Nedožíva sa však vysokého veku, len 30-50 rokov, v staršom veku mu zahnívajú korene, preto by sa stromy staršie ako 35 rokov mali preventívne rúbať, aby nedošlo k pádu stromu.V Ázii sa z neho vyrábajú homeopatiká na potlačenie malárie a úplavice, u nás je využívaný proti infekčnej mononukleóze. Jeho listy môžu byť potravou priadky morušovej, z ktorej zámotkov sa získava prírodný hodváb.
