Karanténne choroby v EÚ
Vyberáme tie, ktoré môžu napádať poľné plodiny:
Pierceova choroba Xylella fastidiosa
Prvá písomná zmienka o tejto mimoriadne nebezpečnej chorobe pochádza z roku 1892, kedy sa o nej zmieňuje fytopatológ N. B. Pierce ako o „záhadnej chorobe viniča“. Od roku 1884, kedy bola prvý krát pozorovaná v americkom štáte Kalifornia, do roku 1900 tam bolo v jej dôsledku zničených 14 000 ha vinohradov. Dlho nebolo jasné čo vlastne chorobu spôsobuje, ani ako sa prenáša. Dnes už vieme že jej pôvodcom je baktéria Xylella fastidiosa, ktorá napáda viac ako 300 druhov hostiteľských rastlín. V rámci Európy bol výskyt pôvodcu tohto škodlivého organizmu prvý krát potvrdený v roku 2013 v Taliansku. Neskôr bol zistený vo Francúzsku a Rakúsku.
V našich podmienkach medzi ekonomicky najvýznamnejšie zaraďujeme vinič hroznorodý (Vitis vinifera), ako aj dva podpníkové druhy viniča (V. labrusca a V. riparia), ďalej je to mandľa obyčajná (Prunus dulcis), broskyňa obyčajná (P. persica), slivka domáca (P. domestica), slivka čerešňoplodá (P. cerasifera), hruška hruškolistá (Pyrus pyrifolia), moruša červená (Morus rubra) a lucerna siata (Medicago sativa). Z okrasných druhov patrí medzi hostiteľské rastliny napríklad platan západný (Platanus occidentalis), javor červený (Acer rubrum), oleander obyčajný (Nerium oleander) a rod dub (Quercus spp.). V stredomorskej oblasti patria medzi významných hostiteľov oliva európska (Olea europea) a citrusové ovocie (napríklad Citrus sinensis).
Na viniči je najtypickejším príznakom listová spála, t.j. náhle uschnutie a zhnednutie okrajovej časti listovej čepele, zatiaľ čo susediace pletivo zožltne alebo sčervenie (obr. 1 a 2). Vyschnutie sa rozšíri na celý list, ktorý sa skrúti a opadne, avšak stopka ostáva na výhonku. Tieto príznaky sa spravidla začínajú objavovať v neskoršom letnom období, kedy sú rastliny vystavené vodnému stresu v dôsledku horúčav. Letorasty dozrievajú nepravidelne a sú na nich zjavné veľké plochy hnedého a zelenkastého pletiva. V ďalších rokoch po infekcii sa na kroch tvoria zakrpatené chlorotické letorasty. Infikované kry zriedka prežívajú jeden až dva roky po infekcii. Príznaky na výhonkoch môžu pripomínať hubové poškodenie, napríklad Eutypa lata a Phomopsis viticola. Na broskyni spôsobuje X. fastidiosa tzv. bakteriálnu zakrpatenosť broskyne (Kůdela et al. 2002). Koruna infikovaných stromov je horizontálne sploštená, tvaru dáždnika, čo je dôsledkom skrátenia internódií a nápadneho horizontálneho rastu letorastov. Olistenie je nezvyčajne husté, listy sú tmavo zelené. Zakrpatenosť je najzjavnejšia v prípade mladých rastlín. Ďalším príznakom je predčasné kvitnutie a zmenšenie plodov. Vo všeobecnosti rodia infikované stromy plody polovičnej veľkosti; celkovo je úroda zredukovaná o 80-90%.
Na slivke sa X. fastidiosa prejavuje podobne ako na viniči, listovou nekrózou. Táto sa prejavuje nepravidelnou chlorózou alebo hnednutím listov od okraja alebo od listového hrotu. Neskôr je poškodené pletivo od zdravého oddelené chlorotickým pásikom. V skorších fázach infekcie sa choroba môže prejaviť len na niektorých individuálnych kostrových konároch. Neskôr dochádza ku usychaniu a odumieraniu konárov a (v priebehu dvoch rokov od infekcie) aj celých stromov (Ogawa,1995).
Na lesných drevinách spôsobuje X. fastidiosa tzv. okrajovú nekrózu listov (Kůdela et al. 2002). Príznaky sa môžu objavovať na jednotlivých konároch alebo v celej korune. Často nie je možné tieto príznaky odlíšiť od príznakov vodného stresu.
Spoločným príznakom pre všetky hostiteľské rastliny býva zhnednutie cievnych zväzkov na priereze výhonkom. Tento príznak sa však nemusí vyskytovať po celej dĺžke výhonku.
Poznámka: podobné príznaky môžu spôsobovať aj niektoré druhy patogénnych húb. Preto je pri podozrení na výskyt baktérie X. fastidiosa vždy potrebné laboratórne potvrdenie. V prípade podozrenia na výskyt baktérie X. fastidiosa je potrebné upovedomiť diagnostické laboratórium cez kontakt uvedený v päte tohto článku.
Baktériu prenáša cicavý hmyz, najmä z čeľade cikádkovité (Cicadellidae) a peniarkovité (Cercopidae), ale aj druhy z čeľade drevotočovité (Cossidae). Baktéria prežíva a množí sa výlučne v cievnych zväzkoch (konkrétne v xyléme, ktorý zásobuje nadzemné časti rastliny vodou a živinami) koreňov, dreva a listových žiliek. Zapchávanie cievnych zväzkov obmedzuje prísun vody a živín do nadzemných častí, čo spôsobuje rôznorodé príznaky od usychania listov až po brzdenie predlžovacieho rastu. Osivom sa X. fastidiosa neprenáša. Kľúčový faktor ktorý ovplyvňuje výskyt epidémií sú podmienky prezimovania baktérie v infikovaných rastlinách, ako aj prezimovania jej prenášačov. X. fastidiosa a bakteriálna zakrpatenosť broskyne sa vyskytujú v oblastiach s výskytom miernych zím (Purcell, 1989). Výsledky experimentálnej terapie chladom v prípade infikovaného viniča napovedajú, že teploty pod bodom mrazu môžu pôsobiť na rastliny liečivo (Purcell, 1980).
Fytosanitárne opatrenia: Napriek existujúcim vedomostiam o spôsobe šírenia a prežívania tohto škodlivého organizmu, ostávajú jedinou praktickou metódou ochrany karanténne opatrenia. To znamená najmä identifikovať ohniská výskytu ochorenia a zabrániť jeho šíreniu z týchto ohnísk.
Vírus krúžkovitosti tabaku (Tobacco ringspot virus)
V našich klimatických podmienkach bol v priebehu roka 2021 zistený výskyt karanténneho vírusu krúžkovitosti tabaku. Slovenská republika však nie je jedinou krajinou s výskytom, nakoľko prítomnosť tohto škodlivého organizmu bola v rámci Európskej Únie spozorovaná viackrát. Vírus má pôvod v centrálnej a východnej časti Severnej Ameriky. Ako vyplýva z pomenovania, vírus dokáže škodiť na tabaku, no môžu sa s ním stretnúť aj pestovatelia bylín, či dokonca drevín. Škodlivý organizmus spôsobuje významné ochorenie sóje, čučoriedky chocholíkatej a tekvicovitých rastlín. K ďalším významným hostiteľom v našich podmienkach patrí jabloň, baklažán, černica, paprika, čerešňa, drieň, jaseň, rod Gladiolus, vinič, rod Iris, tekvica obyčajná, žltý melón , netýkavka sultánska, rody Lupinus a Mentha, narcis žltý, papája, pelargónie, petúnie, flox šidlolistý, Pueraria montana, baza, Sophora microphylla a rôzne buriny. Niektorí hostitelia sú nositeľmi vírusu bez príznakov.
Samotný vírus sa nerozširuje rýchlo a nespôsobuje nápadné príznaky napadnutia. Vo svojom pôvodnom areály rozšírenia je vírus prenášaný háďatkom Xiphinema americanum, X. americanum sensu stricto a taktiež Xiphinema rivesi. Vírus je prenášaný dospelými i larválnymi štádiami. Hlístovce môžu vírus prenášať na veľké množstvo hostiteľských druhov. Okrem toho je pravdepodobnosť prenosu vďaka viacerým vektorom, ako napríklad kobylkou Melanoplus differentialis, roztočami z rodu Tetranychus spp., skočkou Epitrix hiripennis a voškami. Vírus je ľahko prenášaný mechanicky na bylinných hostiteľov. Na základe výskumov sa potvrdil 100 %-ný prenos vírusu semenom sóje a v súčasnosti sa tento spôsob považuje za hlavný spôsob prenosu uvedeného vírusu. Je však pravdepodobné, že sa takýto spôsob prenosu vyskytuje do istej miery u väčšiny hostiteľov.
|
Obr. 5: Symptómy prítomnosti vírusu krúžkovitosti tabaku (Tobacco ringspot virus) na liste rastliny z rodu Gladiolus spp. |
Rastliny sóje sú najviac náchylné v skorom štádiu vývoja, pričom vírus sa v rastlinách rozširuje systematicky. Terminálny púčik je zakrivený tak, aby vytvoril záhyb. Ostatné púčiky menia farbu na hnedú, nekrotizujú a sú krehké. Hnedé pruhy je možné vidieť v dužine stoniek a príležitostne aj na stopkách a listových žilkách. Lupene sú zakrpatené a zrolované. Struky sa vyvíjajú zle a neskoro. Na tabaku vírus spôsobuje prstencové a čiarové vzorky na olistení. Rastliny sú zakrpatené. Tekvicovité rastliny majú škvrnité listy, sú zakrpatené, plody sú zdeformované. Vinič vykazuje symptómy slabnutia, nový rast je slabý a riedky, internódiá sú skrátené, listy malé a zakrpatené. Vo všeobecnosti sú celé rastliny viniča zakrpatené. Bobule sú roztrúsené a nerovnomerne vyvinuté. Listy čerešní majú nepravidelné chlorotické škvrny po celej listovej čepeli a okraje listov sú deformované a lalokovité. Plody dozrievajú na infikovaných čerešniach neskoro. Pre čučoriedku chocholíkatú je typické odumieranie stoniek a zakrpatenie. Na náchylnej odrode, ako je Pemberton, sú listy zdeformované a zhrubnuté, stávajú sa chlorotickými a vykazujú nekrotické škvrny.
|
Obr. 6: Symptómy na lupeni rastliny z rodu Gladiolus spp. |
Podozrivé prípady je potrebné hlásiť u oblastného inšpektora Sekcie kontroly ÚKSÚP (Oddelenie kontroly ochrany rastlín). (kontakty dostupné na stránke: http://www.uksup.sk/oddelenie-kontroly-ochrany-rastlin-kontakty/).
