Invázne buriny a ich regulácia
Škodcovia, choroby a buriny v kultúrnych plodinách sú prirodzenou súčasťou našich polí. Ich prítomnosť spôsobuje zníženie úrody. Straty spôsobené škodcami dosahujú približne 20% a straty spôsobené chorobami 25%. Najvýraznejšie zníženie úrody je pozorované pri zaburinených porastoch a to až do výšky 45% z celkovej úrody. Až 1/3 celkových nákladov na pestovanie poľných plodín ide na reguláciu zaburinenosti.
Zanedbanie regulácie burín v jednej plodine má za následok vytvorenie zásoby semien burín v pôde pre následné plodiny.
Zmenou technológie pestovania kultúrnych plodín a vplyvom klimatických zmien sa mení nielen zaburinenosť porastov, ale aj spektrum burín. Mnohé druhy burín ustupujú a ich výskyt je minimálny. Vyskytujú sa nové druhy burín, ktoré sa v našich podmienkach v minulosti nevyskytovali, alebo boli len ojedinelé. Ich regulácia je náročná. Reguláciu zaburinenosti komplikujú špecifické parametre týchto burín, ale aj nedostatok účinných prípravkov proti týmto novým častokrát inváznym druhom burín.
Tieto buriny sa najčastejšie vyskytujú v kukurici siatej, slnečnici ročnej a okopaninách. Nájdeme ich aj v sóji fazuľovej, ale aj v riedkych porastoch obilnín a ozimnej repky. Patrí sem ambrózia palinolistá Ambrosia artemisiifolia L., iva voškovníkovitá Iva xanthiifoliaNutt., podslnečník Theofrastov Abutilon theophrastiMedic. a voškovník obyčajný, Xanthium strumariumL..
Tieto buriny sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky.
Boli sem zaradené také druhy burín, ktoré spôsobujú najväčšie problémy pri pestovaní kultúrnych plodín. Uvedené buriny majú veľmi negatívny vplyv na výskyt našich pôvodných druhov burín na poliach a najviac sa podieľajú na zmene krajiny.
Voškovník obyčajný - Xanthium strumariumL.
Voškovník patrí k druhom burín, ktorých výskyt a význam sa za posledné desaťročia zmenil z botanickej rarity na hospodársky veľmi nebezpečné. Jeho škodlivosť v pestovaných plodinách neustále narastá.
|
Obr. 1: Voškovník obyčajný |
Charakteristika
Voškovník z čeľade astrovité je jednoročná svetlomilná burina.
Je to neskorý letný druh, ktorý sa vyskytujú hlavne v teplejších oblastiach na humóznych pôdach s dobrou zásobou živín. Je to burina náročná na vodu, počiatočný výskyt sa pozoruje na zaplavovaných miestach, na okraji pozemkov a zamokrených miestach. Má rýchly počiatočný rast a vysokú konkurenčnú schopnosť. Ak klíči súčasne s plodinou, rýchle ju potlačí. Ide o burinu obsahujúcu rôzne pre človeka aj rastliny jedovaté látky. Hlavnou zložkou je carboxyatractyloside (xanthostrumarium), o ktorej využití sa uvažuje aj pre herbicídne účely.
Voškovník je 60–150 cm vysoká sivozelená, ochlpená rastlina. Je to jednoročná, jednodomá rastlina bez aromatickej vône. Má kolovitý, silno rozkonárený koreň. Byľ je priama, bohato rozkonárená. Listy sú s veľkou čepeľou, vajcovité až širokooválne, trojuholníkovité až srdcovité, zúžené do stopky, 3–5 laločnaté, nerovnomerne pílkovito zubaté, na rube aj na líci drsno chlpaté, na rube neplstnaté, z oboch strán sivozelené. Súkvetia sú dvojaké. Plodom je sivozelená, slabo červená pevná dvojnažka na vrchole s dvoma 3–6 mm dlhými rovnými ostňami. Dvojnažka je pokrytá 2–4 mm dlhými hákovitými zobáčikmi. Je chlpatá a žliaznatá. Vrchné semeno v dvojnažke má silnejšiu dormanciu ako spodné. Klíči a vzchádza neskoro na jar, pri minimálnej teplote 14–16 °C, optimálnej 20–24 °C, z hĺbky max. do 20 cm. Kvitne v auguste až októbri. Klíčivosť nažiek v pôde môže dosahovať viac ako 5 rokov.
|
Obr. 2: Voškovník v konkurencii s inými burinami |
Iva voškovníkovitá - Iva xanthiifolia Nutt., Najznámejšou burinou z bývalej kategórie druhov vnútornej karantény je iva voškovníkovitá Iva xanthiifoliaNutt. z čeľade astrovitých. Vyznačuje sa ohromnou konkurenčnou schopnosťou, čím výrazne potláča výskyt burín aj pestovaných plodín.
Charakteristika
Pochádza zo západného pobrežia Severnej Ameriky. V Európe sa rozšírila zo západného pobrežia. Na Slovensku sa rozšírila od východu. Preferuje teplý až mierne teplý región a pôdy dobre zásobené živinami i organickou hmotou.
Ide o jednoročnú sivozelenú rastlinu s priamou, jednoduchou alebo rozkonárenou byľou. Stonka je v spodnej časti zvyčajne lysá, v hornej časti je roztrúsene chlpatá. Iva voškovníkovitá dorastá od niekoľkých decimetrov až po štvormetrovú výšku.
Široko vajcovité až srdcovité, na rube sivasté listy, sú dlho stopkaté, na okrajoch sú hrubo a nepravidelne zúbkaté. Na líci sú listy drsné. Listy sú protistojné. Súkvetím ivy voškovníkovitej sú drobné úbory zoskupené do klasov, alebo metlín. Na jedinej rastline ivy môže dozrieť až vyše 100 000 drobných a tvrdých nažiek.
Iva voškovníkovitá je jednoročnou burinou. Nažky klíčia a vzchádzajú od polovice marca do júna, pri minimálnej teplote 6-10 °C. Je zaraďovaná ku skupine skorých jarných burín. K hromadnému klíčeniu a vzchádzaniu ivy voškovníkovitej dochádza najmä v apríli. Nažky dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene. Iva voškovníkovitá sa vyskytuje hlavne v cukrovej repe, slnečnici a kukurici.
Podslnečník Theofrastov - Abutilon theophrastiMedic. Podslnečník Theofrastov má pôvod v teplejších oblastiach Ázie, kde rastie ako burina. Je rozšírený v teplých oblastiach nížin prípadne aj pahorkatín. Vyskytuje sa ako ruderálna rastlina v teplejších oblastiach a aj ako burina širokoriadkových neskôr siatych plodín.
|
Obr. 3: Podslnečník Theofrastov v kvete |
Charakteristika
Rastlina je vysoká 20 až 200 cm so zamatovým povrchom listov aj stonky. Listy srdcovitého tvaru dlhé až 15 cm s dlhou stopkou sú ukončené dlhou špičkou. Okraje listov sú oddialene zubaté a obojstranne krátko chlpaté. Koreň je kolovitý, hlboko zakoreňujúci s jemnejšími postrannými koreňmi. Kvety sa tvoria v pazuchách listov. Sú žltej farby usporiadané v jednoduchých vrcholíkových súkvetiach. Kvetné stopky sú husto chlpaté.
Korunné lístky sú 7–15 mm dlhé, žlté, vajcovité, v hornej časti plytko vykrojené. Plod pozostáva z 9–15 plôdikov, chlpatých, čiernych s malým zobáčikom. Plôdik obsahuje v priemere po 3 semená obličkovitého tvaru 3,5 mm dlhé a 3 mm široké, s drobnými bradavkami a riedko chlpaté, čiernohnedej farby. Kvitne od júna do októbra. Klíči pri teplotách nad 5 °C, optimum je nad 20 °C, z hĺbky do 10 cm.
Jedna rastlina môže priniesť 900 až 2000 semien, najväčšie rastliny vysoké cez 2 m a bohato rozkonárené aj vyše 10 000 semien. Semená zotrvávajú dlho na rastline a vysemeňovanie prebieha pomaly. U časti semien je vyvinutá tvrdosemennosť, keď je osemenie nepriepustné pre vodu. Tvrdé semená klíčia zväčša až po niekoľkých rokoch. Klíčivosť si uchovajú 30–40 rokov. Časť semien klíči už pri relatívne nízkych teplotách, okolo 5 °C. Rast rastlín začína väčšinou pri teplotách nad 12 °C. Hromadne vzchádzajú po polovici mája až do skorej jesene, najlepšie pri 15–25 °C.
Ambrózia palinolistá - Ambrosia artemisiifoliaL.
Pokles starostlivosti o zaburinenosť areálov v minulosti zapríčinil ekonomické problémy v poľnohospodárstve. Sú to zväčša miesta s vysokým obsahom živín v pôde. Buriny na týchto stanovištiach sú ponechané bez potrebnej regulácie. Tieto lokality sa stali miestom pre úspešný rast a rozširovanie najznámejšej inváznej buriny ambrózii palinolistej Ambrosia artemisiifolia L.
|
Obr. 4: Ambrózia mladá rastlinka |
Charakteristika
Táto burina je pôvodná v Severnej Amerike, druhotne v južnej a strednej Amerike, Európe aj Afrike. V SR a ČR sa vyskytuje najmä v teplých oblastiach nížin a pahorkatín. Jej výskyt na území SR stále postupuje do vyšších nadmorských výšok. Pred 15 rokmi bol jej výskyt len ojedinelý, súčasne predstavuje nebezpečnú burinu vo všetkých kultúrnych plodinách.
Ambrózia je jednoročná rastlina. Stonka je priama, nevetvená alebo až bohato vetvená, na priereze tupo štvorhranná alebo okrúhla, chlpatá alebo plstnatá. Dolné listy sú protistojné, horné striedavé, v obryse vajcovité až kopijovité, jednoducho až trikrát perovitostrihané, zvyčajne dvakrát perovitostrihané a chlpaté. Na lícnej strane tmavozelené, na rube sivozelené.
Koreň je kolovitý a siaha do značnej hĺbky. Ambrózia je jednodomá rastlina s jednopohlavnými úbormi. Plodom je 4 mm dlhá nažka svetlohnedej farby, trvalo balená listeňmi zákrovu. Na vrchole je 2 mm dlhý osteň. Pod ním je niekoľko ostnitých výrastkov. Kvitne od augusta do októbra. Rozmnožuje sa výhradne generatívne. Patrí medzi vetroopelivé rastliny s bohatou produkciou peľu. Proteíny obsiahnuté v peľových zrnách sú nebezpečné alergény. V oblasti pôvodného výskytu sa dokonca používa ako liečivá rastlina.
Rastlina patrí medzi invázne buriny a je veľmi nebezpečná. Ročne jedna invázna rastlina ambrózie môže vyprodukovať 3000 až 60 000 semien. Hoci dozrievanie semien sa uskutočňuje od októbra, semená nedozrejú okamžite kvôli neskorému obdobiu kvitnutia (prelom augusta a septembra). Schopnosť klíčenia semien pretrváva až 40 rokov. Predchádzajúci silný mráz podporuje klíčenie. Fertilných býva vyše 90 % nažiek. Nažky klíčia po prekonaní klíčneho odpočinku pri minimálnej teplote 6–7°C. Optimálna teplota pre klíčenie je 18–22°C. Klíčiť môže z hĺbky až 7 cm. Klíčenie v poľných podmienkach trvá od apríla až do leta a značne sťažuje herbicídnu ochranu v jednotlivých plodinách.
|
Obr. 5: Ambrózia dorastá do výšky slnečnice |
Ambrózia je burinou, ktorá spôsobuje v kultúrnych plodinách veľké problémy už niekoľko rokov. Pokiaľ rastie plodina a burina súbežne, alebo plodina prerastie burinu, problém nevzniká. Plodina má vtedy dostatočný obsah živín aj vody, čo umožňuje jej prirodzený rast a vývin. Ak ambrózia prerastie plodinu, tvorí plodine vysokú konkurenciu, porast kultúrnej plodiny zaostáva v raste a ambrózia je v poraste dominantná. Je to veľmi zdatná rastlina a porastoch neskôr vysievaných plodín môže tvoriť podstatnú časť burinného spektra. Na poliach s masovým výskytom ambrózie tvorí aj vyše 90 % burinovej biomasy.
|
Obr. 6: Slnečnica zaburinená ambróziou |
Regulácia burín
Prvou voľbou pri regulácii burín by mala byť nechemická ochrana. Vhodné je striedanie plodín v osevných postupoch, obrábanie pôdy, čistenie osiva, manažment organických hnojív.
K priamym metódam regulácie burín patrí hlavne mechanické odburiňovanie ako je plečkovanie a bránenie. Tieto postupy sú vhodné do 8 listov kultúrnych plodín. Vzhľadom na pomerne nízku účinnosť (50 – 60 %) týchto postupov, ako aj skutočnosť, že invázne buriny sa v porastoch vyskytujú vo viacerých vlnách a aj v čase kvitnutia plodín, je nutné pristúpiť k chemickej regulácii burín.
Reguláciu týchto inváznych burín môžeme robiť preemergentne aj postemergentne. Sú to skoré jarné buriny, ktoré vieme účinne regulovať premergentnými prípravkami. Účinok prípravkov v pôde sa udrží maximálne do 4 týždňov po aplikácii, čo môže byť do polovice mája. Touto aplikáciou je možné úspešne regulovať prvé vzídené rastliny ambrózie v plodine.
Postupné vzchádzanie ambrózie je problém pri postemergentnej aplikácii. Ambrózia vzchádza pri teplotách 18–22 °C. V tomto období už výrazne klesá reziduálny účinok preemergentných prípravkov. Ak sa postemergentná aplikácia herbicídu uskutoční v termíne do 8 pravých listov plodiny, prípravky nemajú fytotoxický účinok na plodinu. Ambrózia sa v poraste kultúrnych plodín objavuje aj neskôr. Kukurica aj slnečnica rýchlo rastú. Dostatočné množstvo zrážok podporuje rast plodín, ale aj rast novej vlny ambrózie. Plodina je vo vyššej rastovej fáze, viac ako BBCH 20, kedy už nie sú k dispozícii prípravky na reguláciu burín.
Kukurica
- v kukurici je možné použiť postemergent s účinnou látkou mesotrione. Burina musí byť vo fáze klíčnych listov až v prvom páre pravých listov.
- keď má kukurica aspoň 1 list, môže sa použiť prípravky na báze: nicosulfuron, foramsulfuron + iodosulfuron methyl, thifensulfuron methyl+isodecylalkohol ethoxylate, foramsulfuron+iodosulfuron-methyl Na+thiencarbanzone-methyl.
Slnečnica
- v slnečnici je možné použitie flumioxazinu
- CL hybridoch prípravky s účinnou látkou imazamox
- vo vyšších rastových fázach slnečnice účinnú látku halauxifen-methyl
Sója
- pre-emergent s účinnou látkou metribuzin,
- postemergent s účinnými látkami imazamox a thifensulfuron methyl
Neustále narastá počet plôch, kde ambrózia spôsobuje svojou prítomnosťou problémy pri pestovaní kultúrnych plodín.
Ambrózia vzchádza pri vyšších teplotách, tzv. letný aspekt vzchádzania ambrózie. Plodina má vtedy viac ako 8 pravýchlistov. Je v takej rastovej fáze, kedy už nie sú k dispozícii herbicídy. Je nutné použiť taký účinný prípravok, ktorý by tento problém riešil. Prípravok, ktorý by sa mohol aplikovať vo vyšších štádiách plodiny. Tým by sa zlikvidovali aj neskôr vzídené rastliny ambrózie a kultúrne plodiny by boli bez negatívneho vplyvu herbicídu.
Dlho očakávaným riešením regulácie inváznych druhov burín v slnečnici je nový herbicíd do slnečnice Viballa. Je to systémový herbicíd na báze tejto účinnej látky Halauxifen- methyl - Arylex™, ktorý využíva xylém aj floém a ľahko sa vstrebáva cez listy, stonky a korene. Svojimi vlastnosťami plne spĺňa nové požiadavky ochrany rastlín a modernej poľnohospodárskej výroby. Pri listovej aplikácii sa rýchlo prenáša cez rastlinu a hromadí sa v meristematickom pletive. Ovplyvňuje aj buriny, ktoré vykazujú známky rezistencie na inhibítory ALS. Jeho účelom je ničiť širokolisté buriny v kultúrach slnečnice po vyklíčení a je možné ho použiť vo všetkých hybridoch slnečnice. Výnimočne pôsobí na široké spektrum burín ako mrlík biely Chenopodium album, voškovník obyčajný Xanthium strumarium, láskavec ohnutý Amaranthus retroflexu , podslnečník Theofrastov Abutilon theophrasti.
Najväčšou prednosťou tohto prípravku je pomerne dlhé obdobie aplikácie. V slnečnici sa môže aplikovať postemergentne, od štádia 4 listov po štádium, keď je úbor viditeľný v mladých listoch, čiže do konca vegetatívneho rastového štádia (pred štádiom pupeňového púčika). Môže byť použitý aj v tolerantných hybridoch slnečnice. Prípravok pôsobí listovo, preto treba aplikáciu načasovať do doby, kedy ambrózia úplne vyklíčila.
Optimálny čas na aplikáciu prípravku je 6-8 listový vývin ambrózie, ale dá sa efektívne použiť aj na ničenie nadmerne vyvinutých burín do veľkosti 30 cm.
Herbicíd s takýmito vlastnosťami účinne pomáha regulovať invázne druhy burín v slnečnici vďaka širokému aplikačnému oknu a vysokej účinnosti.
