Ukazovatele pôdnej úrodnosti po roku 1987 – ovocné sady a vinice
Ovocné sady a vinice sú neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu na Slovensku. Vďaka tomu, že sú pestované na jednom stanovisku viacej rokov, je nezastupiteľná nielen ich protierózna funkcia, ale aj schopnosť zvyšovania organického uhlíka v pôde, schopnosť efektívnejšieho využívania vody, ako aj efektívnejšieho využívania živín. A práve na vývoj ukazovateľov pôdnej úrodnosti ovocných sadov a viníc od roku 1987 po súčasnosť sa poukážeme v tomto článku.
Porovnáme a vyhodnotíme dynamiku vývoja ukazovateľov zisťovaných v procese Agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „ASPP“), čo je jedna z mnohých činností, ktoré v zmysle platnej legislatívy vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „ÚKSÚP“). Výkon aj priebeh ASPP prebieha v súlade s ustanoveniami zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách a vyhlášky MPRV SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív (ďalej len „Vyhláška MPRV SR č. 151/2016 Z. z.“).
Sledované a vyhodnocované ukazovatele, analyzovaná výmera
Pre vyhodnotenie vývoja pôdnej úrodnosti od roku 1987 sme porovnávali ukazovatele stanovované v procese ASPP, a to tieto: pôdna reakcia (pH), obsah prístupných foriem fosforu (P), draslíka (K) a horčíka (Mg).Všetky ukazovatele boli vyhodnocované v zmysle platnej legislatívy.
Pre porovnávanie a vyhodnotenie boli použité výsledky z cyklov ASPP od roku 1987 po súčasnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že z aktuálne prebiehajúceho XIV. cyklu ASPP boli ukončené a vyhodnotené len prvé 4 odberové roky, sú tieto hodnoty použité len ako ilustračné, na dokreslenie situácie.
Analyzovaná výmera – viď tabuľka č. 1 – vykazuje klesajúcu tendenciu, čo len kopíruje situáciu s realitou v poľnohospodárstve SR – neustále sa znižujúci počtom ovocných sadov a viníc, a tým aj ich klesajúcou výmerou. Porovnanie analyzovanej výmery medzi jednotlivými cyklami ASPP je ilustračne zobrazené v grafoch: graf č. 1 – vinice; graf č. 6 - ovocné sady.
Tabuľka č. 1: Analyzovaná výmera
Graf č. 1: Analyzovaná výmera – vinice
Graf č. 6: Analyzovaná výmera – ovocné sady
Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov (pH, P, K, Mg) neboli v VIII. a IX. cykle stanovené, preto sú pre porovnanie v tabuľkách č. 2 (vinice)a č. 3 (ovocné sady)uvedené hodnoty až od X. cyklu (t. j. od roku 1995).
Tabuľka č. 2: Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov – vinice
Tabuľka č. 3: Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov - ovocné sady
Pôdna reakcia (pH)
Pôdna reakcia je dôležitým determinujúcim ukazovateľom pri pestovaní kultúrnych plodín a rovnako sa stáva – vďaka jej vplyvu na pútanie a rozpustnosť živín, ako aj tvorbu humusu – indikátorom ekologickej stability poľnohospodárskej krajiny. Rovnako nesmieme zabudnúť ani na vzájomné pôsobenie a ovplyvňovanie pôdnej reakcie a mikrobiologickej aktivity pôdy, čiže úpravu pôdnej reakcie – okrem vápenenia – môžeme obdobný efekt dosiahnuť aj podporou biologickej aktivity.
Počas porovnávaných cyklov ASPP bola priemerná hodnota pH v pôdnych vzorkách z viníc v rozmedzí od 6,7 do 7,0; čiže zostáva v kategórii neutrálna pôdna reakcia. Ak sa pozrieme na percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií pôdnej reakcie vo vzorkách z viníc(tabuľka č. 4), najväčšie zastúpenie má súčet alkalickej a silne alkalickej reakcie. V tejto kategórií zaznamenávame medzi cyklami aj rastúcu tendenciu, kým v ostatných kategóriách je evidentný klesajúci trend. Grafické znázornenie - graf č. 2.
Tabuľka č. 4: Percentuálne zastúpenie kategórií pôdnej reakcie – vinice
Graf č. 2: Pôdna reakcia (% zastúpenie kategórií) – vinice
Rovnako v pôdnych vzorkách reprezentujúcich ovocné sady , bola priemerná hodnota pH v kategórii neutrálna, s hodnotami od 6,6 do 6,8. Porovnaním % zastúpenia jednotlivých kategórií pôdnej reakcie (tabuľka č. 5), však môžeme konštatovať, že najvyššie zastúpenie vo vzorkách z ovocných sadov má slabo kyslá pôdna reakcia (v prebiehajúcom XIV. cykle je to však alkalická a silne alkalická reakcia). Vzrast % podielu zaznamenávame v kategóriách kyslá a slabo kyslá pôdna reakcia. Podrobné zobrazenie v grafe č. 7.
Tabuľka č. 5: Percentuálne zastúpenie kategórií pôdnej reakcie – ovocné sady
Graf č. 7: Pôdna reakcia (% zastúpenie kategórií) - ovocné sady
Fosfor (P)
Fosfor má nezastupiteľnú funkciu vo výžive rastlín, jeho nedostatok spôsobuje spomalenie rastu, rovnako aj oneskorenie dozrievania plodov (predovšetkým u viniča).Príjem fosforu ovplyvňuje aj teplota pôdy, vo výraznej miere aj pôdna reakcia a obsah organických látok v pôde.
V pôdnych vzorkách z viníc pozorujeme pokles priemernej hodnoty obsahu P; z hodnoty 121,30 mg.kg -1 v X. cykle až na hodnotu 104,4 mg.kg -1 v XIII. cykle – čo znamená zmenu z kategórie dobrý obsah do kategórie vyhovujúci obsah(tento trend potvrdzuje aj priemerná hodnota v prebiehajúcom XIV. cykle). Ak sa zameriame na % zastúpenie jednotlivých kategórií zásobenosti prijateľným fosforom (tabuľka č. 6), výraznejšie je zastúpený nízky a vyhovujúci obsah (pri oboch kategóriách je vidno nárast % podielu v smere od VIII. po XIII. cyklus ASPP).Podrobné znázornenie zobrazuje graf č. 3.
Tabuľka č. 6: Percentuálne zastúpenie kategórií zásobenosti makroživinami – vinice
Graf č. 3: Obsah prístupného fosforu(% zastúpenie kategórií) – vinice
Ak sa pozrieme na výsledky analýz pôdnych vzoriek z ovocných sadov , tak môžeme pozorovať rovnaký trend – pokles priemerného obsahu prijateľných foriem P : z hodnoty 99,9 mg.kg-1(zistená hodnota v X. cykle) na hodnotu 87,5 mg.kg-1(v prípade posledného ukončeného XIII. cyklu ASPP). Obe tieto hodnoty sú však v kategórii vyhovujúci obsah. Pri podrobnejšom pohľade na % zastúpenie jednotlivých kategórií (tabuľka č. 7)vidíme, že najväčší % podiel má kategória nízky obsah – najvyšší podiel (až 53,30%) mala táto kategória v priebehu XII. cyklu. Detaily zobrazuje graf č. 8.
Tabuľka č. 7: Percentuálne zastúpenie kategórií zásobenosti makroživinami – ovocné sady
Graf č. 8: Obsah prístupného fosforu (% zastúpenie kategórií) – ovocné sady
Draslík (K)
Aj draslík zaraďujeme medzi makroživiny, prvky, ktoré významnou mierou ovplyvňujú priebeh biochemických reakcií v rastlinách. Na jeho nedostatok sú citlivé predovšetkým vinice, kedy dochádza nielen ku zníženiu kvantity úrody, ale aj jej kvality (vplyvom zníženia tvorby cukrov). Draslík má však aj nezastupiteľnú funkciu v adaptabilite rastlín na meniace sa klimatické podmienky, rovnako však aj pri zvyšovaní odolnosti rastlín voči niektorým škodlivým činiteľom.
Priemerné hodnoty obsahu prístupných foriem draslíka v pôdnych vzorkách z viníc dokladujú znižovanie obsahu v slede cyklov ASPP od 352,6 mg.kg -1 v X. cykle na hodnotu 307,8 mg.kg -1 v XIII. cykle. Stále sú to však hodnoty v kategórii dobrý obsah. Pri podrobnejšom vyhodnotení prostredníctvom % zastúpenia kategórii zásobenosti (tabuľka č. 6), môžeme konštatovať, že v súčasnosti majú najvyššie zastúpenie dobrý (41,03%) a vyhovujúci (41,08%)obsah. V týchto kategóriách je v porovnaní cyklov ASPP aj najvýraznejší nárast, naopak výrazný pokles je v kategórii vysoký obsah: z hodnoty 65,4% v VIII. cykle až na 9,85% v XIII. cykle ; či dokonca 9,49% v prebiehajúcom XIV. cykle. Grafické zobrazenie vyššie hodnotených parametrov zobrazuje graf č. 4.
Graf č. 4: Obsah prístupného draslíka (% zastúpenie kategórií) - vinice
Kolísavú tendenciu priemerných hodnôt obsahu draslíka môžeme pozorovať v pôdnych vzorkách z ovocných sadov. Najvyššiu priemernú hodnotu dosiahol obsah draslíka v X. cykle (309,74 mg.kg-1), najnižšiu v XI. cykle – len 272,7 mg.kg-1. V poslednom ukončenom XIII. cykle to bola hodnota 307,8 mg.kg-1. Zistené hodnoty sú však stále v kategórii dobrý obsah.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj % zastúpenie kategórii zásobenosti draslíkom (tabuľka č. 7), kde najväčšie zastúpenie má práve kategória dobrýobsah a následne kategória vyhovujúci obsah – v tejto kategórii je v slede rokov aj najvýraznejší vzostup: z hodnoty 8,7% v VIII. cykle na 32,95% v XIII. cykle (v XII. cykle dokonca až na hodnotu 48,60%). Názornejšie sú tieto skutočnosti zobrazené v grafe č. 9.
Graf č. 9: Obsah prístupného draslíka (% zastúpenie kategórií) – ovocné sady
Horčík (Mg)
Vo všeobecnosti platí, že väčšina poľnohospodárskych pôd na Slovensku je dostatočne zásobená horčíkom, predovšetkým vďaka prirodzeným zásobám v pôdotvornom podloží. Horčík je limitujúcim faktorom v procese fotosyntézy, hlavne trvalé kultúry (kam zaraďujeme aj ovocné sady a vinice),majú však väčšiu náročnosť na horčíka. Z uvedeného dôvodu sa stáva pri ich pestovaní horčík limitujúcim úrodotvorným prvkom. Nesmieme však zabudnúť na skutočnosť, že horčík je pre rastliny najlepšie dostupný v prostredí s neutrálnym pH, čiže je potrebné dbať aj na stabilitu pôdnej reakcie práve v týchto intenciách. Nedostatok horčíka sa prejaví predovšetkým v pôdach s nízkym obsahom vápnika.
Na rozdiel od všeobecne zaužívaného poznatku, že horčíka je v pôdach SR dostatok, v prípade pôdnych vzoriek z viníc však musíme konštatovať, že priemerná hodnota obsahu prístupného horčíka klesá. Z hodnoty 372,5 mg.kg -1 v X. cykle vidíme pokles ma hodnotu 298,2 mg.kg-1v ukončenom XIII. cykle (čo je pokles o takmer 75 mg.kg-1 ), z hľadiska obsahu je to zmena z kategórie vysoký obsah do kategórie dobrý obsah.
Uvedené zistenie potvrdzujú aj údaje v tabuľke č. 6, kde najvyššie % zastúpenie má kategória dobrý obsah (39,98% v XIII. cykle), v tejto kategórii vidíme aj najvýraznejší vzrast v početnosti pri porovnaní vyhodnocovaných cyklov: z hodnoty 18,8% v VIII. cykle na 39,98 % v XIII. cykle; čo znamená zvýšenie viac ako dvojnásobné. Graficky sú vyššie uvedené závislosti zobrazené v grafe č. 5.
Graf č. 5: Obsah prístupného horčíka (% zastúpenie kategórií) - vinice
Rovnako aj v prípade pôdnych vzoriek z ovocných sadov v slede času zisťujeme pokles hodnoty priemerného obsahu prijateľného horčíka: z hodnoty 386,0 mg.kg -1 v X. cykle na hodnotu 337,1 mg.kg-1v XIII. cykle; čo znamená pokles o 48,9 mg.kg-1. Uvedené hodnoty zodpovedajú kategórii vysoký obsah.
Ak sa pozrieme na číselné hodnoty v tabuľke č. 7, môžeme konštatovať, že v súčasnosti majú najvyššie % zastúpenie kategórie vysoký a dobrý obsah (obe nad 28% v poslednom ukončenom XIII. cykle ASPP). Najvyšší nárast však vidíme v kategórii nízky obsah (takmer 10- násobný)a v kategórii vyhovujúci obsah (takmer 2,5 násobok pri porovnaní hodnoty v VIII. a XIII. cykle).Podrobnejšie sú dané skutočnosti zobrazené v grafe č. 10 .
Graf č.10: Obsah prístupného horčíka (% zastúpenie kategórií) – ovocné sady
Sumarizácia na záver
V prospech zakladania a udržiavania trvalých porastov či zapojenia regeneratívneho obhospodarovania hovoria aj vedecky podložené výsledky o stúpajúcom podiele organickej hmoty v pôde v prípade zmeny z ornej pôdy na TTP. Trvalé porasty zabezpečujú nielen dlhodobú pokryvnosť pôdy, čo napomáha zníženiu veternej aj vodnej erózie, ale v ich prospech hovorí aj efektívnosť využitia vody a efektívnejšie využívanie živín – oboje vďaka bohatému koreňovému systému a prenikaniu koreňov do väčších hĺbok.
Vyššie uvedené porovnania poukazujú na negatívny trend zásobenosti prijateľnými formami fosforu aj v prípade ovocných sadov a viníc. Jeho nedostatok môže byť spôsobený a následne aj ovplyvnený rôznymi faktormi. Realitou však zostáva, že prevažná časť fosforu z priemyselných hnojív sa v pôde stáva pre rastliny neprístupnými, čo nás opätovne upozorňuje na potrebu zvyšovania aplikácie organických hnojív, hospodárskych hnojív, samozrejme pri zohľadnení pôdnej reakcie a dodržaní správnej aplikačnej dávky.
Vo vyhodnocovanom období bol priemerný obsah prijateľných foriem draslíka v kategórii dobrý obsah. Pokles obsahu prijateľného K, príp. jeho nedostatok v pôde môžu ovplyvňovať viaceré faktory – predovšetkým vysoká vlhkosť pôdy, vysoký obsah ílu, rovnako je problematický obsah prístupného draslíka v piesočnatých pôdach, kde môže nastať nedostatok K vplyvom vymývania- na čo nesmieme pri zabezpečení výživy K zabúdať.
Napriek aktuálne dostatočnej zásobe prijateľných foriem horčíka v pôde, je dôležité pristupovať s pozornosťou predovšetkým k ľahkým pôdam, pôdam s kyslou či silne alkalickou pôdnou reakciou, pretože v týchto pôdach dochádza k blokovaniu príjmu Mg. Zvýšenú pozornosť je samozrejme nevyhnutné venovať aj pomeru K : Mg, aby obsah jednej živiny nepôsobil negatívne na príjem druhej živiny.
Všetky tieto konštatovania len opätovne zdôrazňujú, akou nezanedbateľnou pomôckou pre poľnohospodárov je Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy. Výsledky ASPP sú dostupné všetkým poľnohospodárom (okrem iného aj formou pravidelne aktualizovaných datasetov) a sú tak nápomocné pre výpočet potrebnej dávky hnojiva, v súlade s požiadavkami pestovanej plodiny, jej odrody, ale predovšetkým druhu pôdy a jej pôdnej reakcie.
