Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Pôda

Príprava pôdy na jar, sejba, eliminácia sucha 2023

19-02-2024
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | [email protected]
NPPC - Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch

Technológia pestovania poľných plodín je veľmi komplexný proces vyžadujúci neustálu pozornosť. Jeho najsilnejšími faktormi sú podmienky pestovania, odroda (hybrid) a v neposlednom rade samotný pestovateľ. Podmienky pestovania každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov. Tomu sa prispôsobuje i samotná príprava pôdy, sejba i eliminácia sucha, či už u ozimných, ale v tomto čase, jarných plodín.

Tak príprava pôdy, ako i sejba a znižovanie rizika sucha sa realizujú sa v zložitej sústave krajinného priestoru a často sú ovplyvňované mnohými faktormi pôdnych, poveternostných podmienok prostredia a činnosťou človeka.

Pokiaľ chceme zachovať ekologický postoj k príprave pôdy, sejbe a s nimi súvisiacej eliminácii sucha, je potrebné zdôrazniť integrovaný systém pestovania poľných plodín, v rámci ktorého by sme mali venovať pozornosť nielen princípom hospodárenia ekologickým, ale i ekonomickým. V dnešných časoch ide o systémy moderné, zamerané na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov konvenčného poľnohospodárstva, pri zachovaní jeho pôvodného charakteru.

Predpoklady na správnu prípravu pôdy, sejbu a elimináciu sucha

Predpokladom úspešného pestovania jarných plodín z pohľadu prípravy pôdy, sejby a eliminácie sucha, no nielen ich, sú vhodné pôdy, ktoré sú výhrevné a dobre prevzdušnené, so slabo kyslým až alkalickým pH. Za nevhodné považujeme pôdy kyslé, s vysokou hladinou podzemnej vody. Z pohľadu poveternostných podmienok je potreba dostatku zrážok.

Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, len čo to vlhkostné pomery skoro na jar dovolia, ju upravíme smykmi, bránami, či smykobránami. Už starí roľníci hovorili, že smyky majú ísť na jar do pôdy hneď ako obschnú vrcholce brázd. Stav pôdy vedeli posúdiť aj jej stiskom v dlani a jej samotným vypracovaním do tvaru guľky. Tak vedeli odhadnúť tzv. pôdne garé (pôdnu zrelosť).

Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a v prípade hydromorfných pôd čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.

Pred sejbou je však možné použiť kombinátor, ktorým by sme mali pripraviť optimálne sejbové lôžko a pôdu tak, aby sme dosiahli jej optimálny predsejbový stav (drobnohrudkovitá štruktúra). Lôžko pre osivo je vlastne vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu semenu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov. Cieľom je vytvoriť v pôde dve vrstvy s odlišnými fyzikálnymi a funkčnými vlastnosťami. Nemožno opomínať i jarnú redukciu burín.

Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by všeobecne mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých a 50 - 58% na pôdach ílovitých; vlhkosť sejbového lôžka 55 - 65% poľnej vodnej kapacity. Množstvo vody, ktoré potrebujú semená plodín k napučiavaniu, aby mohli vyklíčiť je rôzne. Hustosiate obilniny potrebujú k vyklíčeniu 50 - 65% vody vzhľadom k hmotnosti ich suchých semien, kukurica a konopa 44%, väčšina strukovín 88 - 107%, repa cukrová 120 - 130%, ďatelina lúčna 120%, lucerna siata 56%, repka 60%, ľan siaty 100%, trávy 26 - 30% a pod.

Spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250 - 1450 kg.m-3. Vrchná vrstva nad osivom (sadivom) má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, aby bol dobrý kontakt semien s pôdou. Najlepší kontakt medzi semenami a pôdou sa dosiahne, keď sa semená pri sejbe zatlačia spodnou časťou do spevneného lôžka a skyprená vrstva nad lôžkom sa k nim mierne pritlačí. V krátkosti to znamená známe tvrdé lôžko, mäkká perinka! Nutná je i pórovitosť pôdy celková okolo 60%, prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm. Dôležitý je i prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka.

Rovný povrch pôdy uľahčí zapravenie osiva pri sejbe do rovnakej hĺbky. Napomáhajú nám k tomu i dnes už bežne využívané stroje na prípravu pôdy a sejbu.

Pokiaľ by sme pripravili pôdu príliš najemno (i keď pod kukuricu je možné pripraviť pôdu i mierne „na hrubo“), môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Najmä vodná erózia je pri kukurici siatej, no nielen pri nej, veľmi nebezpečná.

Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti.

Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo 50% poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených do 10% poľnohospodárskych pôd. Je to teda výrazný problém dnešnej doby.

Sejba

Sejba (sadenie) je agrotechnická operácia, ktorou sa pomocou sejačky (vysadzovača) rozmiestňujú v pôde semená (sadivo) do určitej hĺbky a na určitú vzdialenosť od seba.

Siať sa má v agrotechnickom termíne potrebný počet semien pri ich optimálnom plošnom rozmiestnení a do správnej hĺbky. Agrotechnický termín, v dnešnej dobe, často nekorešponduje s okamžitými pôdno-poveternostnými podmienkami.

Najväčší význam pri zakladaní porastu, z hľadiska úrody a kvality, má termín sejby. Za každý oneskorený deň v porovnaní so sejbou v období keď to stav pôdy dovoľuje, sa úroda znižuje o niekoľko kg.ha-1.

Predčasná i neskorá sejba sú škodlivé. Pri jarných plodinách závisí termín sejby od minimálnej teploty potrebnej k vyklíčeniu a vzídeniu určitej plodiny. Siať sa majú vtedy, keď teplota pôdy dosiahne vo vrchnej vrstve osivového lôžka uvedené teploty. Zásadne sa majú jarné plodiny, pri zohľadnení teploty pôdy, siať čo najskôr.

Hĺbku sejby ovplyvňujú viaceré faktory. Z biologických vlastností pestovanej plodiny je to najmä veľkosť semien, spôsob klíčenia, množstvo vody potrebné pre vyklíčenie semien a druhové vlastnosti rastu rastlín. Z pôdnych vlastností to je druh pôdy, vlhkosť pôdy, kultúrny stav pôdy a z ďalších faktorov to sú predovšetkým meteorologické podmienky.

Z hľadiska veľkosti semien pri väčšine druhov plodín platí pravidlo, že väčšie semená vysievame relatívne hlbšie a menšie semená plytšie. Pri dvojklíčnolistových rastlinách rovnako veľké semená tých druhov, ktoré klíčia epigeicky (zárodočné listy so semenom vychádzajú nad povrch pôdy), sa vysievajú relatívne plytšie, ako semená druhov, ktoré klíčia hypogeicky (semeno ostáva v pôde). Semená, ktoré potrebujú k vyklíčeniu viacej vody sa sejú hlbšie.

Na piesočnatých pôdach semená toho istého druhu plodiny vysievame v rámci rozpätia normy hlbšie, ako na pôdach s vyšším obsahom ílovitých častíc. Na pôdach dostatočne vlhkých sejeme o niečo plytšie ako na suchších. Na štruktúrnych pôdach sejeme na stred normou stanovenej hĺbky, na zlievavých pôdach o niečo plytšie.

Z klimatických a meteorologických podmienok hĺbku sejby najviac ovplyvňujú zrážky. V suchších oblastiach sa ten istý druh vysieva o niečo hlbšie ako vo vlhkejších.

Okrem dodržania stanovenej hĺbky sejby je tiež dôležité, aby sa všetky semená zasiali rovnako hlboko. Inak nerovnomerne klíčia a zle vzchádzajú.

Škodám a nedostatkom pri ošetrovaní spôsobeným neorganizovanými vstupmi do porastov možno predísť vytvorením koľajových riadkov, alebo vodiacich stôp. V súčasnosti sa vo väčšej miere už využíva navigácia strojov pomocou systému GPS, takže hovoríme o tzv. skrytých koľajových riadkoch (v poraste nie sú vynechaná „chodníčky“ pre pohyb poľnohospodárskej techniky), ale stroj je navádzaný signálom cez satelit.

Vodiaca stopa je nezasiaty riadok alebo riadky pre vedenie jedného kolesa aplikačnej techniky, ktorý slúži hlavne pre orientáciu vodiča. Vytvárajú sa pri sejbe. Pri tvorbe koľajových riadkov sa vychádza z pracovného záberu sejačiek a aplikačnej techniky a z rozchodu kolies a šírky pneumatík traktorov a strojov na aplikáciu hnojív a pesticídov. Koľajové riadky a zostava strojov má byť taká, aby pracovné zábery aplikačnej techniky boli deliteľné pracovným záberom sejačky.

A čo iné spôsoby zakladania porastov?

Ako už bolo naznačené, jedným z faktorov potrebných k dosiahnutiu uspokojivých výsledkov je i obrábanie pôdy. V dnešnej dobe sa zavádzajú do praxe už aj iné technológie ako iba konvenčná. Je to najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby, čím sa dostávajú čoraz viac do zorného poľa nielen slovenských farmárov.

Medzi najdôležitejšie dôvody riešenia problematiky konzervačných technológií patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

Už v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve z roku 2000 sa uvádzalo, že využívanie týchto technológií by malo byť na ploche až 15% výmery ornej pôdy SR. Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem núkajúcich stroje na konzervačné obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechanizácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. To môže byť limitujúci prvok v príprave pôdy na jar.

Na spresnenie, konvenčná technológia je charakteristická podmietkou po zbere predplodiny do hĺbky 0,08 – 0,10 m, aplikáciou organických alebo anorganických hnojív a jesennou orbou do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Na jar možno na urovnanie povrchu pôdy použiť smyk a pred sejbou na skyprenie a prípravu pôdy kombinátor, či iné náradie (kultivátor, ťažké brány). Môže sa, podľa potreby, rozhodiť ešte dávka priemyselných hnojív (PH).

Je možné použiť i technológie redukovaného obrábania pôdy. Plodiny môžeme pestovať minimalizačnou technológiou, ale i pôdoochrannými technológiami: nastielacou (Mulch-till), či bezorbovou technológiou (No-till). Pásové obrábanie (Strip-till) a sejba do hrobkov (Ridge-till) sa u nás už tiež rozbiehajú. Sejba do hrobkov pri pestovaní kukurice po kukurici spôsobuje veľmi vysoký zmyv pôdy (až 3 t.ha-1.rok-1). Pravdou je, že dnes sa už pestovanie kukurice po kukurici robí v podstatne menšom rozsahu (a za pomoci kvalitnej ochrany), ako pred výskytom Kukuričiara koreňového.

Rozdiel medzi konvenčnou, minimalizačnou a pôdoochrannými technológiami je rozdiel v objeme rastlinných zvyškov, alebo percente pôdy, ktorá je nimi po sejbe pokrytá. Podľa zaužívanej definície vychádzajúcej z poľnohospodárskej praxe USA a Kanady konvenčná technológia je taká, pri ktorej rastlinné zvyšky po sejbe pokrývajú 0 - 15% povrchu pôdy, pôdoochranné technológie zanechávajú pôdu pokrytú na viac ako 30%. Za minimalizačné sa považujú technológie, pri ktorých zostáva po sejbe 15 – 30% povrchu pôdy pokrytého rastlinnými zvyškami.

Ako už bolo spomenuté, spomedzi pôdoochranného obrábania pôdy sa v podmienkach SR v obmedzenej miere využívajú No – till a Mulch – till systémy (bez akéhokoľvek obrábania pôdy a nastielacia technológia). Pásové obrábanie pôdy (Strip – till) a technológia sejby do hrobkov (Ridge – till) sa tiež začínajú rozmáhať. Minimalizačné technológie sa v podmienkach slovenskej praxe vyskytujú viac. Ide o redukciu počtu mechanických zásahov a intenzity obrábania pôdy, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty). To všetko s cieľom ekonomického profitu (znižovanie nákladov na pestovanie), obmedzenia vodnej a veternej erózie, úspory nafty, času a dodržania agrotechnických termínov (obrábanie pôdy, sejba) ale i kvality pri nízkych energetických vstupoch.
 Pred samotnou sejbou je dôležité, najmä v podmienkach redukovaného obrábania, mať vyrovnaný pozemok s dostatočnou zásobou živín a optimálnou pôdnou reakciou. Je potrebné zabezpečiť dostatočné a kvalitné rozdrvenie a rozhodenie rastlinných zvyškov priamo kombajnom, alebo drvičmi, resp. rezačmi slamy po ploche. Regulácia zaburinenosti je často limitujúcim prvkom úspešnosti celej technológie. Každý pestovateľ vie, že vzhľadom na pomalší rast niektorých poľných plodín, v počiatočných fázach rastu, je použitie herbicídnej ochrany často nevyhnutné. Zanedbanie tohto prvku technologickej disciplíny prináša problémy dlhodobého charakteru.

Na jar nemožno opomenúť preemergentnú aplikáciu herbicídov, čím dosiahneme bezkonkurenčné prostredie v počiatočných fázach rastu.

Pri bezorbovej technológii je možné aplikovať týždeň pred samotnou sejbou herbicíd na báze glyfosátu. Nasleduje sejba špeciálnou bezorbovou sejačkou, rovnako ako pri už spomínanej konvenčnej technológii. Zároveň je možné prihnojovať (sejačky, ktoré dokážu zapraviť hnojivo do blízkosti osiva). Sejačka by mala byť vybavená odhrňovacími kotúčmi zvyškov rastlín, prihnojovacou a insekticídnou jednotkou.

Sucho a jeho eliminácia

Podľa SHMÚ v najvšeobecnejšom zmysle slova dochádza k suchu pri nedostatku zrážok v dlhšom časovom období (na Slovensku v rozsahu týždňov až mesiacov) a vedie k nedostatku vody pre istú aktivitu, skupinu ľudí alebo životné prostredie. Jeho dopady sú výsledkom vzájomnej súhry prírodného javu (menej zrážok než sa očakávalo) a požiadavky ľudí na dodávku vody. Ľudská činnosť tak môže zhoršiť dopady sucha. Na Slovensku spôsobuje sucho problémy hlavne v poľnohospodárstve, lesníctve a vodnom hospodárstve. Sucho obvykle delíme do štyroch typov, a to podľa dominujúcich prejavov:

  • Meteorologické – záporná odchýlka zrážok od normálu behom určitého časového obdobia
  • Poľnohospodárske – pôdne sucho, nedostatok vlahy pre plodiny
  • Hydrologické – významné zníženie hladín vodných tokov
  • Socioekonomické – dopady sucha na kvalitu života.

Dnes sa stretávame s novým pojmom tzv. bleskové sucho. Sucho ako také si spájame s pomalým, postupným vývojom. Rýchly nástup sucha býva zriedkavejší. Najčastejšie ide o súhru nezvyčajne vysokých teplôt, silného vetra a zvýšenia intenzity slnečného žiarenia. Hoci sa bleskové suchá vyskytovali aj v minulosti, súčasná dynamickejšia atmosféra nahráva ich častejšiemu výskytu. Takýto jav môže mať významný dopad na poľnohospodárstvo, presnejšie našu snahu o prípravu pôdy na jar a sejbu. Bleskové sucho môže mať i negatívny dopad na pôdnu mikroflóru, keď v konečnom dôsledku môže dôjsť k uvoľňovaniu uhlíka, namiesto ukladania uhlíka do pôdy. To znamená, že intenzívne sucho môže zanechať oveľa výraznejšie zmeny a počiatočný pozitívny vplyv na uhlíkovú bilanciu sa zvráti v jej neprospech. Striedanie suchých a vlhkých podmienok takisto zvyšuje straty pôdneho uhlíka, pričom častejšie a intenzívnejšie výkyvy týkajúce sa sucha a zrážok sa prejavujú už dnes. Výsledkom môžu byť pôdy chudobnejšie na uhlík, ktoré navyše nedokážu udržať súčasnú produktivitu rastlín. Na lepšie pochopenie budúceho scenára je potrebný ďalší výskum.

Dopady sucha v roku 2023 na poľnohospodárstvo

Podľa podkladov SHMÚ na začiatku roka 2023 boli na väčšine územia normálne až mierne vlhké podmienky. V druhej polovici januára a na začiatku februára prevažovali dokonca veľmi vlhké až extrémne vlhké podmienky. V druhej polovici februára sa sucho prvýkrát objavilo na Spiši, Gemeri a v Above. Veľmi sucho bolo v Košiciach a Milhostove. Na začiatku marca sa sucho rozšírilo na takmer celé územie. Veľmi suché až extrémne suché podmienky sa vyskytli v marci a na začiatku apríla. V priebehu apríla sa situácia zlepšila a v druhej polovici mesiaca prevažovali normálne až mierne vlhké podmienky. V máji bolo len lokálne mierne sucho a na väčšine územia prevažovali normálne až mierne vlhké podmienky. V prvej júnovej dekáde bolo veľmi vlhko až extrémne vlhko na západnom Slovensku a v západnej časti stredného Slovenska. V druhej polovici júna boli prevažne normálne až mierne suché podmienky. Veľmi sucho bolo len vo východnej časti Slovenska. V priebehu júla pokračovali normálne až mierne suché podmienky na väčšine územia. Veľmi sucho bolo miestami na západnom a strednom Slovensku. V auguste sa situácia zlepšila a prevažovali normálne až mierne vlhké podmienky. V polovici septembra sa vyskytlo mierne sucho ojedinele na strednom a západnom Slovensku, ale lokálne aj na krajnom východe. Ku koncu septembra sa situácia zlepšila a prevažovali normálne vlahové podmienky. Počas októbra bolo veľmi sucho v Trenčíne a na Kolibe v Bratislave. Mierne sucho bolo ojedinele na západnom a strednom Slovensku, ale lokálne aj na krajnom východe. V novembri sa situácia zlepšila a prevažovali mierne vlhké až extrémne vlhké podmienky, ktoré pokračovali až do decembra.

Pôdne sucho 2023 podľa SHMÚ

Sucho sa v zime 2022/23 vyskytlo len koncom zimy v regióne Spiš a na juhovýchodnom Slovensku. Zhoršenie situácie nastalo až v marci. Koncom marca bolo na juhozápadnom a západnom Slovensku lokálne výrazné až výnimočné sucho, pričom v pôdnej vrstve 0-40 cm to predstavovalo spolu 3,6 % celkovej plochy Slovenska. Najnižšie nasýtenie v marci bolo v povrchovej vrstve na krajnom juhozápade v intervale 10-20 %. Mesiac máj bol na viacerých miestach vlhký až veľmi vlhký. Nadbytok vlahy bol do 60 mm na juhozápadnom Slovensku a na severe Slovenska. V letných mesiacoch sa striedali kratšie suché a vlhké obdobia. V lete sucho vrcholilo v druhej polovici júla, kedy bolo výrazné až extrémne sucho na severozápade Slovenska. Extrémne sucho vtedy zasahovalo 1,7 % územia a celkovo bolo suchom rôznej intenzity zasiahnutých až 60 % územia. Relatívne nasýtenie pokleslo na juhozápadnom a západnom Slovensku pod 10 %. Deficit vlahy bol v júli na severe stredného a západného Slovenska ojedinele -40 až -80 mm. Veľmi vlhké obdobie nastalo na začiatku augusta, keď na takmer celom území bol nadbytok vlahy. V západnej časti východného Slovenska bol nadbytok vlahy v pôdnom profile 0-100 cm až +80 mm. V septembri sa sucho obnovilo na strednom a čiastočne aj na východnom Slovensku. Začínajúce až mierne sucho bolo na približne 7,5 % územia. Na prelome septembra a októbra situácia zlepšila a sucho skončilo. V prvej polovici októbra sa ešte opäť obnovilo začínajúce až mierne sucho najmä v južnej polovici stredného a západného Slovenska, pričom najvyšší deficit vlahy bol na strednom Slovensku a krajnom východe v intervale -40 až -60 mm. Na jeseň bolo najnižšie relatívne nasýtenie 20-30 % miestami na Podunajskej nížine, Záhorí a v južnej časti stredného Slovenska. Od druhej polovici októbra sa situácia zlepšovala a sucho postupne úplne zaniklo. V novembri a decembri bolo veľmi vlhko na väčšine územia a celé územie Slovenska bolo tieto dva mesiaca bez rizika sucha, pričom nasýtenie na konci roka bolo na celom území vyššie ako 90 %.

Na začiatku roka 2023 prevládalo nezvyčajne teplé počasie s výdatnými atmosférickými zrážkami, čo malo za následok, že pôda bola plne nasýtená v rámci celého Slovenska. Januárové hodnoty teploty vzduchu, ktoré boli skôr typické pre jarné mesiace. Oziminy boli v dobrom stave. Následné holomrazy vo februári čiastočne poškodili repku na Dolnom Považí. Na konci februára silný výskyt plesne snežnej značne zdecimoval počet rastlín maku siateho na Spiši. Na začiatku jari bol na južnom a východnom Slovensku hlásený pozastavený rast na oziminách. Chýbajúca vlaha na Spiši sa prejavila aj na nedostatočnom vývoji jačmeňa, trávach a lucerne. Na Podunajskej nížine prísušok na vrchnej vrstve pôdy zabraňoval kukurici silážnej a zrnovej úplne dovzchádzanie.

Na začiatku leta na východnom Slovensku trpeli rastliny nedostatkom vlahy, vývoj zemiakov stagnoval, mak jarný bol nízky s menšími hlavičkami. Hlásené boli aj choroby a škodcovia ako plevová hrdza, vošky a pásavka zemiaková. Vysoké teploty vzduchu prispeli v júli k presúšaniu pôdy, vädnutiu porastov, rýchlejšiemu dozrievaniu obilnín a skorších odrôd zemiakov. Dopady sucha boli hlásené na Podunajskej nížine a Juhoslovenskej kotline na kukurici, slnečnici, sóji, aj cukrovej repe, ktoré museli zavlažovať. Lokálnym nedostatkom zrážok trpeli aj okopaniny. V priebehu augusta boli zaznamenané nerovnomerne rozložené vyššie úhrny atmosférických zrážok, ktoré boli miestami sprevádzané aj krupobitím. Vlaha bola prospešná pre kukuricu, repu, sóju, lucernu, trávy či ovocné stromy, ale napomohla aj výskytu hubových ochorení. V Juhoslovenskej kotline hlásili nedostatok vlahy vo vrchných vrstvách pôdy, čo malo negatívny vplyv na plytko koreniace plodiny. Striedanie počasia s vysokými teplotami vzduchu a s lokálnymi vysokými úhrnmi atmosférických zrážok komplikovalo zber plodín a slamy, zhoršovalo kvalitu zrna obilnín a sejbu na východnom Slovensku. Atmosférické zrážky v novembri na Spiši a Hornom Zemplíne spôsobili zmáčanie a žltnutie ozimín následkom väčšieho množstva zrážok. Taktiež maky ozimné museli byť dosievané kvôli vyplavovaniu osiva. Vysoké úhrny atmosférických zrážok koncom roka spôsobili podmáčanie pôd, státie vody na poliach a vzostup hladín vodných tokov.

Výskum v NPPC – VÚRV Piešťany

Na našom výskumnom pracovisku v Borovciach sme sa v kontexte prípravy pôdy na jar, sejby a eliminácie sucha pozreli na pestovateľské ročníky klimaticky odlišujúce sa od dlhodobého priemeru. Dlhodobý priemer mesiacov august až júl pestovateľských ročníkov je pri teplotách 9,08 °C a pri zrážkach 595 mm.

Z našich pozorovaní sme zistili, že v posledných 20. ročníkoch sme najväčšie klimatické odchýlky pozorovali v mesiacoch august až júl v ročníkoch 2002/2003, 2003/2004, 2006/2007, 2007/2008, 2009/2010 a 2016/2017.

Z pohľadu teplôt boli mesiace august až júl v ročníkoch 2002/2003, 2003/2004, 2006/2007, 2007/2008, 2009/2010 teplotne nadnormálne, ročník 2016/2017 podnormálny, pričom hovoríme o odchýlke cca 1 °C (Obr. 1).

Z pohľadu zrážok boli ročníky 2002/2003, 2003/2004, 2006/2007, 2008/2009, 2016/2017 zrážkovo podnormálne, avšak ročníky 2007/2008 a najmä 2009/2010 zrážkovo nadnormálne. Jednalo sa o údaje s odchýlkou priemerne 100 mm (Obr. 1).

Obr. 1: Poveternostné pomery v pestovateľských ročníkoch klimaticky sa odlišujúcich od dlhodobého priemeru

Obr. 1

Obr. 2: Úroda zrna (t.ha-1) pšenice ozimnej v pestovateľských ročníkoch klimaticky sa odlišujúcich od dlhodobého priemeru

Obr. 2

Pokiaľ sa pozrieme na úrody zrna v týchto klimaticky nevyrovnaných ročníkoch možno badať, že vo všetkých týchto ročníkoch sme najvyššie úrody dosiahli v tzv. konzervačných technológiách. V ročníkoch 2002/2003, 2006/2007, 2009/2010 i v ročníku 2006/2017 sme najvyššiu úrodu dosiahli v bezorbovej technológii, pričom ročníky 2009/2010 a 2016/2017 boli zrážkovo diametrálne odlišné, keď v ročníku 2009/2010 padlo 787 mm, ale v ročníku 2016/2017 len 397 mm, pričom dlhodobý priemer je 595 mm. Jedine v ročníku 2003/2004 sme najvyššiu úrodu pozorovali v nastielacej technológii. V ročníkoch 2007/2008 a 2008/2009 sme najvyššiu úrodu zrna pšenice ozimnej dosiahli v technológii minimalizačnej (Obr. 2).

Priebeh počasia, vlhkosť pôdy a obilnina

Ako ďalší modelový príklad sme použili roky so značnými diferenciami v priebehu počasia a v úrodách - 2016, 2017 a 2018.

Dávali sme do súvislosti priebeh počasia (zrážky a teplota) pokusného miesta (Borovce pri Piešťanoch), vlhkosť pôdy (obsah vody v profile pôdy 0 – 0,8 m) a úrodu pšenice ozimnej a jačmeňa jarného , pestovaných konvenčnou metódou (KT), minimalizáciou (MT), nastielaním (Mulč) a sejbou do neobrobenej pôdy (NT).

V grafe 1 je uvedený priebeh teploty od januára do júna (mája) v pokusnom mieste Borovce. Priemerná teplota vzduchu bola od januára r. 2016 (-3,38 °C) do júna 2016 (18,94 °C)7,34 °C, čo v porovnaní s klimatickým normálom január - jún bolo zvýšenie o 0,14 °C. Avšak v roku 2017 sme zaznamenali priemernú teplotu vzduchu v januári -8,55 °C, čo v priemere za mesiace január – jún 2017 malo vplyv na priemernú teplotu, ktorá bola 6,53, čo bolo o 0,67 °C menej v porovnaní s klimatickým normálom. Rok 2018 sa javí v podobných intenciách, keď vo februári sme zistili priemernú teplotu -3,67 °C, pričom klimatický normál pre tento mesiac je 0,20 °C. Tento rok je zaujímavý i vyššími teplotami v apríli (13,57 °C) a v máji (17,75 °C).

V grafe 2 sú uvedené zrážky v pokusných rokoch. Rok 2016 bol zaujímavý tak v januári, ako aj vo februári a v máji keď padlo 51,4 mm, 69 mm a 84 mm, tak i v júni, iba 23 mm.

V roku 2017 sme taktiež pozorovali výkyvy zrážok tak v januári (19,8 mm), ako aj vo februári (16 mm), máji (30,4 mm), ako aj v júni 23,9 mm. Tieto úhrny za január až jún 2017 (153 mm) boli nižšie v porovnaní so sumou klimatického normálu 274 mm.

Priemer mesiacov január – jún v r. 2018 sa javí podobne zrážkovo podnormálny ako rok 2017, keď vo februári padlo iba 20,8 mm, v apríli 17,5 mm a v máji 27,2 mm.

Všetky tieto ukazovatele sa výraznou mierou podieľali tak na vlhkosti pôdy v profile 0 – 0,80 m, ako aj na samotnej úrode zrna sledovaných plodín (Tab. 1 a,b,c).

V celom profile 0 – 0,80 m, ale najmä do hĺbky 0,30m vykazovali technológie konzervačného obrábania pôdy vyššie hodnoty pôdnej vlhkosti(%) ako technológia konvenčná.

Tak v roku 2016, ako aj v roku 2017 vykazovali nastielacia a bezorbová technológia (NT) najvyššie vlhkosti pôdy v celom profile 0 – 0,80 m. To malo svoje priaznivé dopady i v podobe priemernej vlhkosti – v roku 2016 pri bezorbovej technológii 16,88 %, resp. v roku 2017 pri nastielacej technológii 9,51 %. Pozitívny vplyv nastielacej technológie na udržovaní vlhkosti v pôde sa plne prejavil v r. 2018, pričom priemerná hodnota bola 18,3 %.

Zjednodušene by sa dalo predpokladať, že sa množstvo vlahy v pôde prejaví aj v úrodách pšenice ozimnej a jačmeňa jarného. Podľa výsledkov (tab. 2 a 3) tento predpoklad sa ale nepotvrdil. Predovšetkým je zrejmý značný rozdiel medzi ozimnou a jarou obilninou v reakcii na pôdnu vlhkosť a použité technológie obrábania. Pri pšenici ozimnej bola priemerná úroda za roky a technológie 5,02 t.ha-1, zatiaľ čo pri jačmeni jarnom to bolo 3,64 t.ha-1. Tak v priaznivom roku 2016, ako aj v menej klimaticky priaznivých (2017 a 2018) reagovali v úrodách pšenice ozimnej jednotlivé technológie podmienky roku takmer rovnako. Vždy najnižšia bola úroda pri technológii mulčovania a najvyššia pri sejbe do neobrobenej pôdy. Medzi konvenčnou a minimalizačnou technológiou nebol významnejší rozdiel, ani medzi rokmi a ani v reakcii na technológie.

Pri jačmeni jarnom bola úrodová reakcie na klimatické pomery v rokoch, ako aj na jednotlivé technológie, obdobná ako pri pšenici. Mulčovacia technológia bola z hľadiska úrod, okrem r. 2016 najhoršia a sejba bez obrábania pôdy, zasa s výnimkou r. 2016, najlepšia. Na horšie podmienky v r. 2017 reagovali pri jačmeni všetky technológie vyšším poklesom úrody ako pri pšenici, povážlivo vysokým pri technológii mulčovania.

Nižšie úrody pri jačmeni jarnom oproti pšenici sú z agrotechnického hľadiska pochopiteľné. Na to, prečo sa ako najmenej úrodná prejavila mulčovacia technológia, pri ktorej bola oproti ostatným technológiám vysoká vlhkosť pôdy, nemáme jednoznačnú a jedinú odpoveď. Pôjde tu o súbeh viacerých faktorov, od vlastného stavu porastu po vzídení (nižší počet odnoží), cez vplyv predplodiny (kukurica), alebo pre podmienky pre vzlínavosť vody.

Graf č. 1

Graf č. 1

Graf č. 2

Graf č. 2

Tab. 1: Pôdna vlhkosť v júni 2016, 2017 a 2018 vo vzťahu k technológii obrábania pôdy a k hĺbke merania (Technológie obrábania pôdy: KT – Konvenčná, MT – Minimalizačná, Mulč – Nastielacia, NT – Bezorbová)

Tab. 1a: Pôdna vlhkosť (%) 21. 6. 2016

Tab. 1a

Tab. 1b: Pôdna vlhkosť (W, %) 20. 6. 2017

Tab. 1b

Tab. 1c: Pôdna vlhkosť (W, %) 19. 6. 2018

Tab. 1c

Tab. 2: Úroda zrna (t.ha-1) pšenice ozimnej v rokoch 2016, 2017, 2018

Tab. 2

Tab. 3: Úroda zrna (t.ha-1) jačmeňa siateho jarného v rokoch 2016, 2017, 2018

Tab. 3

Závery

V súvislosti s úvahami a diskusiami o budúcej podobe rastlinnej výroby vyvstávajú v praxi otázky nielen o príprave pôdy, sejbe či eliminácii sucha a ich vplyve na tvorbu úrody. V súvislosti s týmito otázkami medzi najdôležitejšie dôvody používania konzervačných (minimalizačných a pôdoochranných) technológií patrí i obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie.

Už pred takmer 15 rokmi bola publikovaná (VÚPOP, Bratislava) prvá hodnotiaca správa o vývoji vlastností našich pôd. Vyplývajú z nej nasledovné najdôležitejšie nebezpečenstvá:

  • zhoršovanie fyzikálnych vlastností predovšetkým černozemí, hnedozemí a čiernic (najmä zhutňovanie)
  • znižovanie zásob humusu a obsahu živín v pôdach
  • okysľovanie pôd SR
  • kontaminácia pôdy.

V dôsledku zvyšovania teploty pôd a znižovania ich vlastností je možné už v najbližších desiatich rokoch predpokladať zvýšenú intenzitu mineralizácie pôdnej organickej hmoty a jej degradáciu v pôdach najmä v oblastiach do 400 m. n. m. výšky. Nemožno vylúčiť ani mierny až stredný rast salinizácie a alkalizácie pôd v niektorých oblastiach. Bude pravdepodobne dochádzať k rubefikácii súčasných kambizemí. Rendziny vylúhované by sa postupne mohli stať rendzinami typickými. Väčší výskyt prívalových zrážok môže zvyšovať nebezpečenstvo erózie pôdy. Očakáva sa zvýšenie intenzít mineralizácie dusíka v pôde a intenzít tvorby dusičnanov. Nemožno vylúčiť ani vyššie produkcie a úniky N2O z pôdy (skleníkový vplyv). Aj napriek časovo vzdialenej reálnosti týchto nebezpečí, už dnes musíme prijímať opatrenia na prevenciu pred ich vznikom a negatívnymi prejavmi.

Predpokladá sa, že rozhodujúcou úlohou poľnohospodárskej výroby v 21. storočí bude optimalizácia produkcie hlavných potravinových komodít racionálne intenzívnymi technologickými postupmi pri zachovaní a obnove prírodných zdrojov v ekologicky vyváženom prostredí.

Zdravá pôda, ktorá plní všetky svoje funkcie v optimálnom rozsahu pri konkrétnom spôsobe jej využitia, je základným predpokladom pre stabilitu ekosystému a je aj základným predpokladom udržateľného poľnohospodárstva.