Poľnohospodárska pôda na Slovensku v číslach
Od roku 2014 si pripomíname 5. decembra „Svetový deň pôdy“, ktorého hlavnou myšlienkou je zvyšovanie povedomia verejnosti o význame pôdy a potreba jej ochrany.
Pôda nás sprevádza celým naším životom, ale každý z nás ju vníma z iného uhla pohľadu. Je predovšetkým súčasťou kolobehu hmoty na našej planéte, obrovskou zásobárňou vody a rozmanitosti života. Pre poľnohospodára je pôda zároveň základným výrobným prostriedkom, ktorý nás živí a dúfajme, že aj bude.
Po vstupe do Európskej únii sa naša pôda stala súčasťou zdrojov pôdy Európskeho spoločenstva a tým aj súčasťou ekonomického, ekologického a sociálneho potenciálu pôdy EÚ s požiadavkou na vyspelý a fungujúci systém jej ochrany a správneho využívania. Hlavným legislatívnym nástrojom na uplatňovanie ochrany a racionálneho využívania pôdnych zdrojov sa stal zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (v znení č. 359/2007 Z.z., 219/2008 Z.z., 540/2008 Z.z., 396/2009 Z.z., 39/2013 Z.z., 57/2013 Z.z., 34/2014 Z.z.).
Zákon č. 220/2004 Z.z. ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania. Čo znamená, že jej využívanie a ochrana vlastností a funkcií takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala jej biologická rozmanitosť, úrodnosť, schopnosť obnovy a schopnosť plniť všetky funkcie. K tomu, aby pôda mohla plniť tieto funkcie, musí byť poľnohospodárske odvetvie hospodársky udržateľné. Je preto nevyhnutné, aby Slovensko udržiavalo a zároveň rozvíjalo produkčne výkonné poľnohospodárstvo, ktoré sa postará o celoplošné, účelné a efektívne obhospodarovanie pôdneho fondu krajiny a následne zabezpečenie kvalitných a zdravotne neškodných potravín predovšetkým pre občanov Slovenska.
Poľnohospodárstvo a s ňou súvisiaca kvantita a kvalita pôdy podstatnou mierou ovplyvňujú sídelnú štruktúru vidieka, predovšetkým prispievajú k udržiavaniu vidieckej infraštruktúry a osídlenia. Prosperujúce poľnohospodárstvo následne stimuluje sociálny a hospodársky rozvoj každého regiónu, prispieva k vyrovnanej reprodukcii a štruktúre ľudského kapitálu, a teda prispieva aj k zmierňovaniu regionálnych rozdielov. Práve pre Slovensko sú typické výrazné hospodárske, sociálne i demografické rozdiely medzi jednotlivými krajmi (tabuľka 1). Za hlavné príčiny podmieňujúce regionálne rozdiely možno považovať prírodný potenciál, sídelnú štruktúru, polohovú atraktivitu, demografickú štruktúru, dopravnú štruktúru, dostupnosť územia a ekonomickú špecializáciu regiónov, pričom úlohu zohráva aj vplyv historického vývoja a územno-správneho usporiadania.
Tabuľka 1: Demografické špecifiká v rámci krajov SR
Výmera poľnohospodárskej pôdy v minulosti a dnes
Aj napriek snahám o udržanie výmer poľnohospodárskej pôdy podľa údajov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR k 01.01.2023 dosiahla poľnohospodárska pôda na Slovensku výmeru 2 372 341 hektárov, z toho orná pôda 1 403 864 hektárov. Paradoxom je, že z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je v súčasnosti v zanedbanom stave, alebo z iných dôvodov nevyužívaných približne 300 tisíc hektárov. V roku 2004, ktorý bol pre Slovensko prelomovým práve vstupom do Európskej únie sme dosahovali výmeru poľnohospodárskej pôdy 2 436 879 hektárov, pričom orná pôda dosahovala výmeru 1 430 197 hektárov. Bližšie informácie o vývoji jednotlivých druhov pozemkov na Slovensku uvádza tabuľka 2.
Tabuľka 2: Vývoj vybraných druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov v SR od roku 1950 (v ha)
Slovensko sa v súčasnosti (k 01.01.2023) hodnotou 0,4370 ha poľnohospodárskej a 0,2586 ha ornej pôdy na 1 obyvateľa zaraďuje medzi štáty s nízkou výmerou pôdy zabezpečujúcou produkciu potravín.Vývoj podielu výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy (v ha) na 1 obyvateľa od roku 1950 uvádza tabuľka 3.
Z hľadiska využívania produkčného potenciálu pôd je nepriaznivým trendom zvyšovanie podielu území s dlhodobou, resp. trvalou stratou produkčnej schopnosti, čo môžeme pripisovať predovšetkým zvyšovaniu podielu zastavaných plôch na úkor poľnohospodárskej pôdy. Napríklad v rokoch 1991 až 2005 ubudlo pod výstavbou 14 260 hektárov poľnohospodárskych pôd. Na jednej strane je síce veľmi ťažké spomaliť trend ubúdania poľnohospodárskej pôdy v prospech zastavaných plôch, ale na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že toto tempo záberov by nás poľnohospodársky a ani environmentálne nemuselo významne poškodiť za predpokladu, ak by sme nezaberali najkvalitnejšie pôdy. V tejto súvislosti je príznačné konštatovanie, že dlhodobo sa nám nedarí efektívne usmerňovať výstavbu na menej kvalitné pôdy a predovšetkým nové priemyselné parky sa naďalej budujú na najúrodnejšej poľnohospodárskej pôde. Zároveň sa premieňajú naše dediny do podoby prímestských štvrtí, čo s obľubou nazývame rozvojom vidieka. Akosi sme pozabudli, že práve poľnohospodárstvo je ekonomickou základňou vidieka. Tento stav môžeme nazvať neuspokojivým, pretože v tejto oblasti sa nám naše vízie o udržateľnosti výmer poľnohospodárskych pôd nedaria.
Česká republika si tiež uvedomuje, že za posledné roky si zastavala krajinu priemyselnými parkami, skladmi a nákupnými centrami, ktoré sú vybudované aj na najkvalitnejších pôdach. Aby sa zamedzilo ďalšiemu znižovaniu výmer najkvalitnejšej pôdy, naši susedia pripravujú novelu zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Jej súčasťou bude zavedenie zákazu využitia najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy pre zámery obchodu alebo skladovania vo väčšom rozsahu ako 1 hektár, vrátane zákazu využitia tejto pôdy pre fotovoltaické elektrárne. Podľa Ministerstva životného prostredia ČR novela nebude obmedzovať stavby s menším predajom alebo lokálne sklady. Pripravovaná novela bude definovať aj krajinné prvky (napríklad skupinu drevín, stromoradí alebo mokrade) ako súčasť poľnohospodárskej pôdy, čo by malo prispieť k ochrane biodiverzity krajiny. Aj napriek tomu, že nová legislatívna úprava nadobudne účinnosť až v roku 2024, predpokladá predovšetkým výraznú ochranu najkvalitnejších pôd.
Tabuľka 3: Vývoj podielu výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy (v ha) v SR na 1 obyvateľa od roku 1950 (v ha)
Produkčná schopnosť našich pôd
Jednou z najvýznamnejších funkcií pôdy ako prírodného zdroja je jej produkčná schopnosť, ktorá prostredníctvom stupňa kvality ovplyvňuje nielen jej využitie v jednotlivých regiónoch Slovenska, ale vplýva aj na konkrétny krajinný segment. Kategorizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) do 9 skupín kvality pre účely ochrany najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodárske použitie oceňuje stupeň produkčnej schopnosti poľnohospodárskych pôd. Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sú všetky poľnohospodárske pôdy príslušnej BPEJ zaradené do 9 skupín kvality pôdy, pričom najkvalitnejšie do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Prvé 4 skupiny sú chránené podľa §12 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a možno ich dočasne alebo trvalo použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie. Vysoko produkčné pôdy (1. – 4. skupina) dosahujú výmeru 544 129 ha, čo predstavuje 22,9 %, stredne produkčné pôdy (5. – 7. skupina) dosahujú výmeru 1 203 837 ha, t.j. 50,9 % a nízko produkčné pôdy (8. – 9. skupina) dosahujú výmeru 619 634 ha, t.j. 26,2 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.
O využití produkčného potenciálu pôd rozhodujú okrem pôdno-ekologických parametrov danej lokality aj faktory ekonomické. Poľnohospodárska pôda by mala okrem produkčných i ekologických funkcií plniť aj funkciu ekonomickú. Podkladom pre určenie ekonomickej rentability pestovania plodín je databáza potenciálnych ekonomických parametroch bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek vypracovaných na základe korelačných závislostí medzi produkčným potenciálom pôd a reálnymi ekonomickými ukazovateľmi vo viac ako 250 poľnohospodárskych podnikoch (tabuľka 4).
Tabuľka 4: Zastúpenie kategórií pôd podľa potenciálnej miery rentability rastlinnej výroby v krajoch SR (% z poľnohospodárskej pôdy)
Kvalita pôdy reprezentovaná bodových hodnotením (najvyššia hodnota je 100) predstavuje priemerne na Slovensku hodnotu 53,9, čo je menej ako napríklad v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Dánsku a Belgicku, ale viac ako v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Španielsku a Portugalsku. Výrazné rozdiely v bodovom hodnotení pôd sú v rámci jednotlivých krajov Slovenska, pričom najvyššiu bodovú hodnotu pôd má Trnavský kraj (69,6) , nasledujú Nitriansky kraj (68,6), Bratislavský kraj (62,2), Košický kraj (37,5), Trenčiansky kraj (35,2), Banskobystrický kraj (32,9), Prešovský kraj (26,7) a najnižšiu bodovú hodnotu má Žilinský kraj (25,7). Z uvedeného vyplýva, že hospodárenie na viac ako polovici výmery poľnohospodárskej pôdy nie je ekonomicky rentabilné, pričom viac ako 1 200 hektárov svahov nad 12° je využívaných ako orné pôdy, ktoré sú erózne ohrozené. Napriek tomu Slovensko disponuje ešte stále s dostatočným produkčným potenciálom na zabezpečenie výživy obyvateľstva.
Z uvedených čísiel vyplýva, že na Slovensku je značná heterogenita vo vlastnostiach pôd, ktorá sa zákonite prejavuje aj v disparite jednotlivých regiónov. Poznanie pôd je základným predpokladom prosperity poľnohospodárstva a je na vlastníkoch, užívateľoch, manažéroch, stratégoch, ale aj politikoch, ako s daným „pedopotenciálom“ naložia.
Záver
Dôležitosť pôdy bývala ešte v nedávnej minulosti chápaná a hodnotená iba v kontexte s poľnohospodárskou produkciou. Avšak dôsledky klimatických zmien čoraz výraznejšie ovplyvňujú negatívne vlastnosti pôd, čo zo strany Európskej únie pociťujeme zvyšujúcim tlakom na zabezpečovanie legislatívnych opatrení na ochranu pôdy. Podstatné je, že aj Slovensko musí zabezpečiť, aby poľnohospodárska pôda bola udržateľná v dobrom stave z hľadiska poľnohospodárskych postupov, ako aj v rámci ochrany životného prostredia . Minimálne požiadavky sú koncipované na úrovni každého štátu, pri zohľadnení špecifických charakteristík príslušných oblastí, resp. regiónov, vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich systémov hospodárenia, využitia pôdy, rotácie plodín, metód hospodárenia a štruktúry fariem.
Ochrana pôdy a zároveň ochrana krajiny pred extrémami vodného režimu sa nezaobídu bez opatrení na zvýšenie účasti pôdy pri zadržiavaní vody v krajine. Len znížením výmery zhutnených pôd na 800 tisíc hektároch sme napríklad schopní zadržať približne 100 mil. m3 vody. Je to možné dosiahnuť podporou viacerých agroenvironmentálnych opatrení, napríklad opatreniami na ukladanie vzdušného CO2 do pôdy vo forme pôdnej organickej hmoty. Táto tzv. sekvestrácia uhlíka do pôdy by mala byť povinnosťou, ktorá prispieva k zmierneniu nákladov, ktoré sa vynakladanú na zníženie dôsledkov klimatickej zmeny. Zároveň by sa uvedenými opatreniami mohol zvýšiť produkčný potenciál pôd a zlepšiť ekonomika hospodárenia na pôde.
Na záver je vhodné pripomenúť, že pôda patrí medzi základné zložky krajiny potrebné pre vývoj života. Je zároveň spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska, a preto musí byť starostlivo chránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery.
