Vápnenie zvyšuje biologickú aktivitu v pôde
Aktívny pôdny život je jedným z hnacích motorov pôdnej úrodnosti. V priemere obsahuje 1 hektár pôdy približne 25 ton organizmov - z toho približne 10 ton tvoria baktérie, 10 ton huby, 3-4 tony tvoria dážďovky. Zvyšok predstavujú rôzne druhy hmyzu atď. Pôdny edafón (živá zložka pôdy) sa významne podieľa na tvorbe úrodnosti pôdy – teda jej udržateľnej schopnosti zabezpečovať najdôležitejšie biologické, chemické a fyzikálne procesy. Do tohto cyklu vstupuje prirodzeným spôsobom vápnenie pôd, ktoré zabezpečuje udržiavanie optimálnych podmienok pre rozvoj a aktivitu pôdnych organizmov.
Vápnenie ovplyvňuje aktivitu dážďoviek
V zásade je potrebné si uvedomiť, že dážďovky nepracujú za nás ale spolu s nami. Ak teda chceme naplno využívať ich potenciál, je nevyhnutné zabezpečiť im optimálne pôdne prostredie. Dážďovky potrebujú pravidelný prísun potravy (biomasy) a dostatočné nasýtenie pôdy voľným vápnikom (Ca2+), ktorý zabezpečuje správnu štruktúru a vodostálosť tzv. pôdnych koloidov. Koloidy sú mikroskopické častice pôdy vo forme ílových minerálov a humínových látok so zrnitosťou <2 µm. Majú záporný elektrický náboj, a preto sú schopné zameniteľne uchovávať katióny ako je vápnik (Ca2+), horčík (Mg2+), draslík (K+), amónium (NH4+) a sodík (Na+). Vodostálosť pôdnych častíc je podmienená tzv. flokuláciou, čo možno inými slovami nazvať procesom spájania do zhlukov. Tu hrá osobitnú úlohu vápnik, ktorý ako dvojmocný katión (2 plusové náboje = Ca2+) spája ílovité častice do štruktúr tzv. „domčeka z karát“ - Obrázok 1. V tomto prípade sú 2 ílovité doštičky majúce negatívny náboj spojené vápnikom majúcim 2 plusové náboje do tzv. „domčekovej štruktúry“. V prípade dostatočného nasýtenia pôdy voľným vápnikom tieto procesy fungujú výborne a poskytuje to dážďovkám ideálne podmienky na to aby „mohli pracovať“.
|
Obr. 1: Nedostatok vápnika Ca2+ a nesprávna štruktúra (vľavo). Správna štruktúra (vpravo). Voľný vápnik lepí ílovité častice do štruktúry „domčeka z karát“. |
Kopú hlboko...
Dážďovky dokážu vyvinúť mimoriadnu aktivitu, vďaka ktorej ich chodby v pôde vedú až do spoľahlivo vlhkých vrstiev. Chodby môžu dosiahnuť hĺbku až do 3 metrov a smerom k povrchu pôdy sa rozvetvujú do niekoľkých výstupných otvorov. Tlak vyvíjaný pri aktivite vytvára stabilný tunel/trubicu, ktorú dážďovka vystelie slizom a výkalmi, a obýva ju niekoľko rokov. Dážďovky si cestu doslova prežierajú - ako potravu uprednostňujú rastlinné zvyšky, ktoré vťahujú z povrchu pôdy do vlhkých priestorov svojich chodieb. Tam sú tieto zvyšky najskôr predtrávené mikroorganizmami a neskôr dážďovkou prehltnuté. Veľká populácia, niekedy s viac ako 100 kusmi/m2, dokáže vyprodukovať viac ako 50 ton trusu za rok a tým výrazne obohacovať pôdu. Opustené chodby po dážďovkách využívajú korene rastlín s cieľom dostať sa hlbšie do pôdy a tiež odčerpať vysoký obsah živín koncentrovaný na stenách chodieb. Osobitným prínosom vytvorených chodieb je ich úloha pri infiltrácii (vsakovaní) zrážok.
Vytváranie vhodných podmienok
Vo všeobecnosti je nevyhnutné dážďovkám poskytnúť 3 základné veci:
1. Oddych a dostatok potravy - aby dážďovky získali dostatočné množstvo potravy, pôda by mala byť vždy pokrytá vegetáciou, a preto by sme mali využiť každú príležitosť na pestovanie medziplodín. V prípade plôch kde sa zbiera úroda na siláž a neostáva na povrchu dostatočné množstvo zvyškov je to napríklad pestovanie raže, ktorá vytvára veľkú koreňovú hmotu a poskytuje cenné množstvá biomasy.
2. Zníženie počtu zásahov z pohľadu obrábania pôdy – v tomto prípade nie vždy ide o ľahké rozhodnutia, avšak priama sejba alebo plytšie obrábanie vykazuje výraznú pozitivitu oproti klasickej orbe – Graf 1 . V prípade orby sa prirodzene odporúča letná oproti jesennej/zimnej – samozrejme s prihliadnutím na rotáciu plodín. Vo vlhkých podmienkach sa dážďovkám častejšie poškodzujú chodby, ktoré neskôr dážďovky opätovne hĺbia a investujú na to nemálo energie. Hlboká zimná brázda v neskorej jeseni je preto pre dážďovky vyslovene problematickou. Orbu teda realizovať prednostne koncom leta po zbere obilnín – v čase kedy je pôda zvyčajne suchšia a nedochádza k až tak výraznému ničeniu tunelov.
|
Graf 1: Počet dážďoviek/m2 pri rôznych spôsoboch obrábania pôdy (obdobie rokov 2001-2006) |
Pozitívny prínos osvety v oblasti pôdoochranných technológií odkrýva úžasné zákonitosti symbiózy mikrobiálneho pôdneho prostredia. Pre aktuálny, na značnej časti orných pôd nie priaznivý stav pôdnej štruktúry majú pôdoochranné technológie významný revitalizačný efekt. Osobitným fenoménom je teplota, kedy permanentné pokrytie povrchu má jednoznačne pozitívny vplyv z pohľadu prehrievania – Obrázok 2.
|
Obr. 2: Rozdiely z pohľadu prehrievania povrchu pôdy (vľavo – konvenčné technológie / vpravo – priama sejba) |
3. Optimálne prostredie z pohľadu pH pôdy – na udržiavanie vysokej biologickej aktivity má hodnota pH pôdy výrazný vplyv – Obrázok 3. Pravidelným vápnením je možné tento stav kontrolovať a upravovať. Poloprevádzkový pokus – Obrázok 4 dokumentuje niekoľkonásobne vyššiu prítomnosť dážďoviek na vápnenom variante oproti nevápnenému.
|
Obr. 3: Optimálne pH podmienky pre pôdny edafón (pH 5,7 – pH 7,5) |
|
Obr. 4: Poloprevádzkový pokus s vápneným (vľavo) a nevápneným variantom (vpravo). Vápnený variant vykazuje niekoľkonásobne vyššiu prítomnosť/aktivitu dážďoviek. |
Pôdy s dostatočným obsahom voľného vápnika mávajú výrazne lepšiu štruktúru, ktorá ovplyvňuje vodo-vzdušný režim, infiltráciu a skladovanie vlahy v pôde. Dobre štruktúrované pôdy poskytujú pre rastliny viac dostupnej vlahy, čo im umožňuje lepšie zvládnuť obdobie sucha - z pohľadu dážďoviek tak ide opäť o dostatočné zabezpečenie prísunu biomasy ako potravy.
Obrovský nutričný potenciál
Laboratórne testy preukázali, že dážďovka vážiaca 1 gram vytvorí v priemere 50 cm chodieb/tunelov za 1 deň a vylúči cca 4 gramy výkalov/trusu (s vysokou nutričnou hodnotou). Pri množstve 60 gramov dážďoviek/m 2 (t.j. 600 kg/ha) to zodpovedá dĺžke 30 metrov tunelov/m 2 a 240 gramom vylúčeného trusu za 1 deň. V praxi by to bolo 240 ton trusu dážďoviek/ha za 100 aktívnych dní v roku. Ak by sa teda dosiahla čo i len polovica, ide o obrovský potenciál, ak vezmeme do úvahy, že tento trus má niekoľkonásobne vyššiu koncentráciu živín ako okolitá pôda.
