Úvod do dusičnanových výrazne akumulovaných miest výskytu s vysokou koncentráciou
Environmentálny pohľad na problematiku
Úvod do dusičnanových výrazne akumulovaných miest výskytu s vysokou koncentráciou z environmentálneho pohľadu
Ak sa zamyslíme nad problémom, ktorý so sebou prinášajú tzv. hotspots - dusičnanové výrazne akumulované miesta, teda miesta s nadmerným výskytom dusičnanov, musíme uvažovať v dvoch vedeckých rovinách: v meteosystéme ako takom (teda počítať so všetkými premennými, ktoré obsahujú meteorologické faktory), a v pedologickom systéme (teda opäť počítať so všetkým, čo v sebe obsahuje pôdna morfológia, pôdna fyzika a i.).
Meteosystém, ktorého súčasťou sú aj zrážky a tým aj vodné toky či spodné vody (teda výrazne akumulované miesta sú aj otázkou hydrológie ako takej) tvorí de facto polku z problému, tou druha je pôda ako taká, čo si bližšie rozoberieme z hľadiska pedologického.
Pedológia je jednou z najviac štrukturovaných vied, lebo sa v nej stretávajú biológia, fyzika a sčasti aj sociológia či architektúra (ak ako súčasť antropozemí budeme uvažovať aj komplexný súbor všetkých ľudských vstupov a výstupov, ktoré sú schopné zasahovať práve do pedológie ako takej – teda že človek priamo mení pôdu (zväčša kvalitatívne k horšiemu) je snáď zrozumiteľné každému, kto sa zaujíma práve o spomínanú pedológiu.
Časťou pedológie je fyzika pôdy a chémia pôdy, ktoré zohrávajú z hľadiska pedológie hlavnú úlohu pri tvorbe akumulovaných miest. Štruktúra pôdy, jej kapilárne vrstvenie a doslovne prenos vody a vodných katiónov a iónov (sodík, draslík, uhličitany a dusičnany - a vôbec pozostatky z kyselín) vstupujú do pôdneho kolobehu a ovplyvňujú ho. A práve posledné zmienené dusičnany sú potencionálne toxické (všetko nad 37,5 mg/l by malo byť pod drobnohľadom, hoci priamo toxická a za zdraviu škodlivá je uznaná odborníkmi koncentrácia vyššia ako 50 mg/l). Ak sa zamyslíme nad štruktúrou, chemizmom, účinkom NO⁻₃, najlepšie naň reaguje ako výživná pôda černozem (presah do štruktúry pôdy a spracovanie ňou je akceptovateľný v jej všetkých horizontoch, aj presakovanie je vzhľadom na dobré prenikanie koreňov do černozeme zväčša zdraviu neškodlivé, teda málokedy sa v černozemiach dusičnany dostávajú hlboko do pôdneho profilu vo vysokej koncentrácií a aj vďaka premývaniu tohto druhu pôdy a kolobehu (ktorý nie je brzdený či už suchom alebo naopak extrémnou vlhkosťou) dusíka a dusičnanov.
Ako sucho, tak extrémna vlhkosť v sebe nesú totiž riziko akumulácie (nielen dusičnanov), samozrejme, závisí od druhu pôdy, ale niekedy, najmä pri veľkých (vysokých) koncentráciách nad 100 mg/l, je priebeh ovplyvnenia nasýtenia vodného roztoku neodvratný a extrémne vysoká koncentrácia (uvažujme nad 250 mg/l) vedie vždy k fatálnym dôsledkom pre biotu, aj ekosystémy ako také (zahrňujúc človeka, hoci antroposystém je iná položka, ktorý si v tomto článku z hľadiska prírodovedného nebudeme špecifikovať).
Princíp výrazne akumulovaných miest z environmentálneho hľadiska
Otázka z vedeckého uhla pohľadu stojí takto: nakoľko sú výrazne akumulované miesta záťažou pre životné prostredie, ak sa koncentrácia šplhá nad 37,5 mg/l? A nakoľko, keď vstupuje koncentrácia do toxického pásma s hodnotou 50 mg/l? Už pri 37,5 mg/l teda nastávajú zmeny v štruktúre pôdy, v biológii pôdy – mikroorganizmy nezvyknuté na vyššie obsahy dusíka a dusičnanov začínajú trpieť na extenzívne pôsobenia dusičnanov, čo sa prejavuje nižším životným cyklom (krátenie života, horšia schopnosť ďalej sa rozmnožovať, taktiež v rámci pôdy sú ohrozené symbiotické vlastnosti mikroorganizmov atď.). Tu uvádzané hodnoty sú pre pitnú vodu, pre závlahovú vodu sú tie hodnoty posunuté nad 100 mg/l (vhodná voda, otázne však je jej pôsobenie na organizmy, a vplyv na človeka, ak bude konzumovať napr. potraviny veľmi skoro po zalievaní takou vodou).
Dusík a dusičnany patria z hľadiska environmentalistiky k najdôležitejším chemickým substanciám, ktoré ovplyvňujú prírodu a človeka v mnohých smeroch, od výživy rastlín až po hnojivá. Problematika výrazne akumulovaných miest je dôležitá jednak pre životné prostredie a jednak pre poľnohospodárstvo ako také, lebo nastieňuje prechod medzi organickým a anorganickým (hnojovica, hnoj a chemické reakcie s pôdou, so zasiatymi plodinami atď.). Sledovanie a vedecké rozoberanie týchto výrazne akumulovaných miest je jedna z akcií, ktorú by mal Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy ako jeden z ústavov Národného poľnohospodárskeho centra vykonávať bez akýchkoľvek prihliadaní na rozmer financií, problematika je natoľko dôležitá, že zdroje by sa mali nájsť za každých okolností, aj z hľadiska EK v rámci EÚ.
Literatúra:
- Societas pedologica slovaca (2014). Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. Bazálna referenčná taxonómia. (Morphogenetic Soil Classification System of Slovakia. Basal Reference Taxonomy). The second revised issue. NPPC-VUPOP Bratislava, p 96. ISBN 978-80-8163-005-7.
- Šimek, M., (2019). Živá půda . (1) , Biologie půdy. Praha : Academia , 2019, 257 s. ISBN 978-80-200-2976-8
- Šimek, M. (2019): Živá půda . (2) , Ekologie, využívání a degradace půdy / Miroslav Praha : Academia , 2019, strany 261-789: ilustrácie (niektoré farebné), mapy, grafy, schémy ; 27 cm, ISBN 978-80-200-2976-8
- Takáč, J., Bezák, P., Ilavská, B. (2017). Zhodnotenie zmien klimatických indikátorov v období 1961–1990 a 1991–2016 pre potreby aktualizácie agroklimatických regiónov. Vedecké práce VÚPOP, č. 39, Bratislava. 104-125, ISBN 978-80-8163-022-4.
- Vejchodská, E. (2022). Půda a její hodnota : teorie a praxe. Praha : Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum Vydání první, 199 s. ISBN 978-80-246-4999-3.