Správa o SPP na obdobie rokov 2023 – 2027 zdôrazňuje posun smerom k udržateľnému modelu poľnohospodárstva EÚ
Správa Európskej komisie potvrdzuje dôležitú úlohu strategických plánov SPP pre udržanie príjmov poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť a zároveň podporujú prechod poľnohospodárstva EÚ na model udržateľlného poľnohospodárstva v období rokov 2023 – 2027.
Správa
- analyzuje zamýšľaný vplyv strategických plánov na plnenie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) 2023 – 2027, najmä tých, ktoré sú spojené s environmentálnymi, klimatickými a spoločenskými očakávaniami, ako sú dobré životné podmienky zvierat.
- potvrdzuje, že cieľom strategických plánov SPP je poskytnúť doteraz najambicióznejšiu SPP z environmentálneho a klimatického hľadiska.
- poukazuje na potrebu posilniť nástroje prevencie a riadenia rizík a posilniť prístupy k prispôsobeniu sa zmene klímy.
Na obdobie 2023 – 2027 má SPP k dispozícii prostriedky vo výške 307 miliárd EUR, z toho 264 miliárd EUR z rozpočtu EÚ a ďalších 43 miliárd EUR z vnútroštátnych zdrojov. V 28 strategických plánoch SPP, ktoré predložili členské štáty a ktoré schválila Európska komisia, bolo navrhnutých približne 2 500 intervencií. Predložená správa sa opiera o informácie obsiahnuté v plánoch, ako aj o kvalitatívne hodnotenie potenciálnych účinkov možností, ktoré si zvolili členské štáty.
Spravodlivejšie rozdelenie príjmov v poľnohospodárstve
Strategické plány SPP celkovo ukazujú významné spoločné úsilie na podporu príjmov poľnohospodárskych podnikov, zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia medzi menšie poľnohospodárske podniky a zníženie rozdielov v príjmoch v najzraniteľnejších sektoroch a znevýhodnených oblastiach. Zvyšuje sa aj spoločné úsilie o modernizáciu fariem a posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia.
Príjmy v poľnohospodárstve zodpovedajú v priemere len 45 % priemernej mzdy v hospodárstve, pričom existujú rozdiely medzi rôznymi poľnohospodárskymi odvetviami a poľnohospodárskymi systémami. Podpora z SPP predstavovala v roku 2020 v priemere 23 % príjmov poľnohospodárov v EÚ. Ukazuje sa, že táto podpora je rozhodujúca pre zachovanie poľnohospodárskej činnosti a pracovných miest v odľahlých vidieckych oblastiach, a tým pre spomalenie opúšťania pôdy a vyľudňovania vidieka. Silné a odolné poľnohospodárstvo je predpokladom stabilných dodávok potravín, čo je jeden z historických cieľov SPP, ktorý dodnes nestratil nič zo svojej dôležitosti.
Viac ako 10 % priamych platieb EÚ, teda 4 miliardy EUR ročne, sa prerozdelí prostredníctvom redistributívnych platieb v prospech malých a stredných poľnohospodárskych podnikov. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa táto suma viac ako zdvojnásobila. Ďalším problémom pre zabezpečenie dlhodobej potravinovej bezpečnosti a živobytia na vidieku je starnutie poľnohospodárov. Komisia víta, že plány podporia 377 000 mladých poľnohospodárov pri začatí poľnohospodárskej činnosti.
Ekologickejší poľnohospodársky sektor EÚ
Na to, aby poľnohospodári mohli z SPP získať platby v plnej výške, musia dodržiavať rozšírený súbor požiadaviek a noriem v oblasti životného prostredia, klímy, zdravia, dobrých životných podmienok zvierat a dôstojných pracovných podmienok. Takáto podmienenosť platí takmer pre 90 % využívanej poľnohospodárskej plochy v EÚ a zohráva dôležitú úlohu pri rozširovaní zavádzania udržateľných poľnohospodárskych postupov.
V plánoch sa prideľuje 32 % celkového rozpočtu SPP na dobrovoľné opatrenia, ktoré podporujú ciele v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat. Najväčší finančný príspevok pochádza z ekoschém (44,7 miliardy eur) a environmentálnych a klimatických záväzkov v rámci rozvoja vidieka (33,2 miliardy eur). Členské štáty sa mohli vďaka flexibilite, ktorú mali pri navrhovaní týchto nástrojov, zamerať na špecifické národné či regionálne potreby a využívať synergie týchto dvoch úrovní.
Portugalsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Grécko a Slovinsko napríklad plánujú podporovať organické hnojivá ako alternatívu k syntetickým hnojivám. Nemecko podporuje investície do agrolesníctva, ako aj pomoc na jeho udržanie. Fínsko má schému na podporu využívania krycej plodiny na ochranu pôdy v zime, zatiaľ čo Španielsko s cieľom znížiť degradáciu pôdy a zlepšiť biodiverzitu ponúka dodatočné finančné prostriedky na udržateľné postupy pastvy a kosenia na pasienkoch. Jedna z poľských ekoschém poskytuje významnú podporu pre lepšie životné podmienky hospodárskych zvierat.
Celkovo sa ukazuje, že plány majú potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy, a to najmä tak, že sa v nich značné úsilie vynakladá na uplatnenie postupov sekvestrácie a ukladania uhlíka v pôde a biomase. Z opatrení zameraných na sekvestráciu uhlíka a na zníženie emisií oxidu dusného by vcelku malo ťažiť 35 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ. Pokrok sa dosiahol aj v oblasti ochrany udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, kde sa výrazné úsilie v oblasti ochrany pôdy prejavuje vo využívaní dobrovoľných postupov na 47 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ.
Pokiaľ ide o ambiciózne ciele EÚ v rámci zelenej dohody, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, plány prispejú k tomu, aby sa 25 % poľnohospodárskej plochy v EÚ obhospodarovalo ekologicky. Podporu na ekologickú poľnohospodársku výrobu by z SPP malo do roku 2027 podľa odhadov dostať 10 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ, čo oproti 5,6 % v roku 2020 predstavuje nárast. Celkový cieľ pomôžu dosiahnuť doplnkové vnútroštátne iniciatívy v oblasti rozvoja trhu a verejného obstarávania.
Výťah z originálu
Zdroj:
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_5986