Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Vinič a víno

Vinohrad v druhej polovici vegetačného obdobia

19-09-2022
Ing. Jakub Mankovecký | ja.mankovecky@gmail.com
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Priebeh počasia vo vinohradníckom ročníku 2022 môžeme doposiaľ hodnotiť ako veľmi dobrý, priam ako ideálny. Vinohradom sa vyhli neskoré jarné mrazy a priebeh fenologických fáz bol vo väčšine vinohradníckych oblastí bez vážnejších problémov. Jediným nedostatkom bolo väčšie množstvo zrážok v období fenofázy kvitnutia, kedy vo viacerých lokalitách na našom území padlo viac ako 70 mm zrážkovej vody. Na tento jav bolo potrebné reagovať a využiť nie len prípravky účinkujúce proti peronospóre a múčnatke viniča, ale aj proti čiernej hnilobe a predovšetkým proti šedej hnilobe, ktorá je v období kvitnutia obzvlášť nebezpečná a môže spôsobiť aj vážnejšie poškodenie úrody.

Obr. 1

Obr. 1: Múčnatka viniča dokáže extrémne poškodiť budúcu úrodu v tomto prípade už pozorujeme najdevastačnejší prejav tzv. prietrži semien.

Obr. 2

Obr. 2: Vo viacerých lokalitách z dôvodu chladného a daždivého počasia došlo k zlému opeleniu a oplodneniu strapcov čo sa prejavilo v podobe tzv. sprchávania strapcov.

Zelené práce aktuálne aj v auguste

Ak sa rozhodnete pre defoliáciu (odlistenie) zóny strapcov je potrebné myslieť aj na negatívne dopady nadmerného, dokonca až neodborného vykonania prác spojených s pôsobením slnečného žiarenia na rastlinu. Hrozno extrémne exponované slnečnému žiareniu má tendenciu zvýšenej produkcie negatívnych sekundárnych metabolitov. Tieto látky, predovšetkým v prípade bielych muštových odrôd, prenášajú do vína horké a zvieravé tóny. Víno je náchylné k oxidácii, stráca sviežosť a extrémne rýchlo starne. Sú potlačené odrodové predispozície a charakter. Okrem odlisťovania sa v priebehu augusta vykonáva druhé, poprípade tretie osečkovanie v závislosti od odrody, pestovateľského tvaru a lokality. Je potrebné, aby každé ďalšie osečkovanie bolo realizované o 15 cm vyššie ako to pred tým.

Obr. 3

Obr. 3: Pri skoro dozrievajúcich stolových odrodách je dôležité dbať na dodržanie ochrannej doby prípravkov na ochranu rastlín. Ochranná doba sa v prípade stolových a muštových odrôd líši od použitej účinnej látky.

Ak sa rozhodneme pre reguláciu násady hrozna, mesiac august je na tento agrotechnický úkon vhodný. Je možné odstraňovať celé strapce, poprípade ich časti. V našich podmienkach pre dosiahnutie požadovaných parametrov postačuje ponechať dva strapce na letorast pri dodržaní odporúčaného počtu letorastov na rastline. V prípade extrémnej regulácie by mohol nastať negatívny jav v podobe silného vegetatívneho rastu a možného poškodenia dreva v zimnom období a prejav zvýšenej náchylnosti k hubovým ochoreniam.

Obr. 4

Obr. 4: Pri zelených prácach je dôležité obmedziť prejav poškodenia slnečným žiarením.

Ochrana viniča proti hubovým ochorenia a živočíšnym škodcom

Predovšetkým v období mesiaca august je možné pozorovať neskorý infekčný tlak peronospóry viničovej (Plasmopara viticola) predovšetkým na mladých letorastoch, ktoré v tomto období môžeme definovať ako „motor fotosyntézy“. Práve zálistky výrazným spôsobom ovplyvňujú cukornatosť, ale aj ostatné kvalitatívne vlastnosti výsledného hrozna. Pozitívne vplývajú na proces dozrievania hrozna, ako aj tvorbu asimilátov potrebných pre vhodné vyzrievanie pletív. V prípade zdravej listovej plochy sa znižuje dopad stresových abiotických faktorov okolitého prostredia. Okrem hubových ochorení je na niektorých lokalitách možné pozorovať strapce napadnuté a poškodené obaľovačom mramorovaným a jednopádovým. Poškodené bobule môžu byť vstupnou bránou pre sekundárne patogény, čo môže v prípade nepriaznivého počasia spôsobiť značné škody.

Fytoplazmózy napádajúce naše vinohrady

Ide o baktérie menšie ako 1 μm. Sú to jednobunkové prokaryotické mikroorganizmy bez bunkovej steny. Namiesto bunkovej steny majú iba bunkovú blanu s tromi vrstvami. Rozmnožujú sa iba na hostiteľskej rastline, respektíve na prenášačoch, ktorých poznáme viac ako 1100 hostiteľských rastlín. Vyskytujú sa vo floéme napadnutých rastlín a sú viditeľné iba pomocou mikroskopu. Vôbec prvé nálezy symptómov fytoplaziem boli zaznamenané v roku 1603 v Japonsku.

Obr. 5

Obr. 5: Prejav fytoplazmóz na listoch odrody Veltlínske zelené.

Stolbur viniča (Candidatus Phytoplasma solani)

Základným prejavom sú predčasné intenzívne zmeny sfarbenia listových čepelí v prípade bielych muštových odrôd na žlté sfarbenie, a u modrých muštových odrôd dochádza k červenému, prípadne výrazne fialovému sfarbeniu. Tieto listy zostávajú krehké a zvinujú sa. Bobule a strapina sa scvrkávajú. Znížená je cukornatosť a zvyšuje sa obsah kyselín. V jarnom období oneskoruje fenologickú fázu pučania. Symptomatické prejavy sa objavujú na celej rastline, prípadne na určitých častiach.

Hostiteľské rastliny stolburu sú pupenec roľný, ambrózia palinolistá, žihľava dvojdomá, ale aj viacero kultúrnych druhov. Vektorom (prenášačom) ochorenia je Žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus).

Významným ochranným prvkom je nákup zdravého rastlinného materiálu, zníženie populácie žilnatky vírusonosnej, obmedzenie zdroja infekcie (hostiteľské rastliny, odstraňovanie napadnutých rastlín).

Zlaté žltnutie viniča (Grapevine flavescence doreé phytoplasma)

Prvotný výskyt v rámci Európy bol zaznamenaný 1924 vo Francúzsku. V súčasnosti pozorujeme aj prvý prípad výskytu v SR. V oblasti Venetto bolo poškodených viac ako 70 % výsadieb viniča hroznorodého, preto je dôležité venovať patričnú pozornosť kontrole zdravotného stavu porastov a skorému zásahu.

Hostiteľskou rastlinou predovšetkým vinič hroznorodý prípadne v ojedinelých prípadoch plamienok alebo jelša. Celý biologický cyklus sa odohráva v rastline viniča a vektoroch (prenášačoch), ktorým je cikáda Scaphoideus titanus.

Symptomatické prejavy sú v podobe zníženej násady strapcov a intenzívnej zmeny sfarbenia listových čepelí - v prípade bielych muštových odrôd na žlté sfarbenie a modré muštové odrody sa sfarbujú na červeno. Významným prejavom je aj usychanie stopiek a hnednutie bobúľ, ich následné scvrkávanie. Podobne ako v prípade symptomatického prejavu stolburu výhony nedrevnatejú, sú tenké a gumovité. Na nezdrevnatenom dreve sa prejavujú čierne pustuly a pozdĺžne praskliny.

Symptomatické prejavy stolburu a zlatého žltnutia sú veľmi podobné a bez laboratórnej analýzy nie je možné presné pomenovanie konkrétnej fytoplazmy.

Dozrievanie hrozna a voľba optimálneho dátumu zberu

V prípade výroby prívlastkových vín je potrebné sledovať okrem zdravotného stavu aj vývoj základných parametrov dozrievajúceho hrozna (základné fyzikálno-chemické parametre) v podobe cukornatosti, pH, celkových kyselín, kyseliny jablčnej a vínnej a YAN (asimilovatelného dusíka). Zdravotný stav hrozna je možné posúdiť a zhodnotiť vizuálne. Naproti tomu v prípade ostatných sledovaných parametrov je však potrebné využiť laboratórne skúšanie. Výsledky sú výrazne ovplyvnené spôsobom odberu vzoriek dozrievajúceho hrozna. Pri odbere vzoriek je potrebné zohľadniť vlastnosti odrody, variabilitu vinohradu, reliéf, orientáciu voči svetovým stranám a pôdne pomery. V prípade, že by sme odobrali bobule iba z jednej rastliny, výsledky by nemuseli odrážať reálny stav v celom vinohrade a boli by skreslené. Cieľom predzberovej analýzy je určiť optimálny dátum zberu hrozna s prihliadnutím na požiadavky a parametre budúceho vína.

Proces dozrievania nie je kontinuálny. Okrem odrodovej predispozície má na zmenu sledovaných parametrov vplyv aj samotná lokalita a priebeh počasia. Na základe týchto parametrov je možné optimálne stanoviť dátum zberu a samozrejme aj ďalší priebeh spracovania hrozna, čo je dôležité predovšetkým v podnikoch, ktoré hrozno nepredávajú, ale sami ho spracúvajú za účelom dosiahnuť čo najvyšších kvalitatívnych parametrov budúceho vína.