Pestrosť v pestovaní póru
Zeleninárstvo vo svete, ale i u nás prechádza v posledných obdobiach viacerými zmenami. Vyšľachtili sa nové druhy a odrody zelenín, pretože sa zmenili klimatické podmienky v prospech pestovania teplomilných rastlín, ale i stravovacie návyky obyvateľstva, ktoré čoraz viac prechádza k racionálnemu stravovaniu s častým využívaním cudzokrajných receptov. Na prípravu jedál v kuchyni sa zmenil i sortiment používaných zelenín, z ktorých sú mnohé k nám importované, pričom na druhej strane by sme si ich vzhľadom k pôdno-klimatickým podmienkam dokázali sami dopestovať.
Jednou zo zelenín, ktorá sa začala používať vo vyššej miere je pór záhradný. Ako zelenina si zachováva jej cibuľovú chuť, ktorá je jemnejšia, pri tepelnom spracovaní nepodlieha prechádzaniu do sladkej chute a karamelizácii cukrov. Uplatnenie má i preto, že je bohatý na vitamíny, minerálne látky a vlákninu, pričom má nízku energetickú hodnotu a dráždivosť pri spracovávaní v kuchyni. Medzi významné atribúty patrí čerstvosť, pretože často ide “z riadku do hrnca”. Čerstvú chuť dosiahneme i preto, lebo dlhé obdobie zostáva priamo na mieste pestovania, pretože si nevyžaduje skladovanie, tak ako iné cibuľové zeleniny.
Dosiahnutie vysokej úrody, zachovanie požadovaných chuťových vlastností a čerstvosti je dané práve činiteľmi, ktoré sú už všeobecne spomenuté v zmenách, ktoré sú prenesené do pestovateľského procesu.
Odrody sú rozdelené do letnýcha zimných foriem. Morfologicky a pestovateľsky sa odlišujú, čo je uvedené v tabuľke.
Všeobecné rozdiely medzi letnými a zimnými odrodami póru
K spracovaniu údajov sme využili letný pór Colombusa zo zimných odrôd Gigante ď Inverno resp. di Delft . Všetky odrody sú dostupné na našom trhu.
|
Obr. 1: Rozdiel medzi dĺžkou a tvarom osí u odrôd Columbus (dolu) a di Delft (hore) |
Vzhľadom ku klimatickým podmienkam a termínu zberu ich môžeme vysievať a vysádzať tak, aby sme od leta, počas celej jesene, ale aj zimy a začiatkom jari budúceho roka získavali čerstvý pór priamo z parcely.
Letný pór, ktorý má vegetačnú dobu do 90 dní si pripravíme z priesad. Výsev vykonávame v januári až začiatkom februára do plátov s vylisovanými zakoreňovačmi, ktoré naplníme kyslejším substrátom, pričom vzhľadom k jeho kyprosti môžeme osivo vysiať i do hĺbky 2 cm, aby sme vytvorili základ pre dlhšiu a bielu os. V jednom zakoreňovači má po vzídení ostať iba jeden jedinec. Pri zakladaní je vhodné zistiť, či sa jedná o pôvodnú odrodu alebo odrodu F1generácie. Z tej si nemá pestovateľ sám získavať semená z vlastnej produkcie z dôvodu, že pri ponechaní rastlín na ich produkciu sa uplatňuje zákon o štepení vlôh prejavujúcimi sa v tom, že zo semien získame priesady s rôznymi genetickými vlohami, pričom niektoré nemusia vyhovovať znakom štandardu, agrotechnickým podmienkam pestovania alebo kvalitatívnym vlastnostiam po spracovateľskej, kulinárskej a hlavne chuťovej stránke. Osivo póru je charakterizované i krátkodobým držaním si klíčivosti. Prvým rokom do zakoreňovačov sa vkladajú po dve a druhým rokom tri semená. Staršie osivo neodporúčame využívať. Pór klíči pri nízkej teplote, ale po vyklíčení s náročnosťou na svetlo musí sa miesto na produkciu priesad tomuto prispôsobiť. Vysoká teplota, nadbytok vlhkosti a málo svetla zapríčinia rast tenkých a padajúcich jedincov. Výsadbu vonku je vhodné vykonať po prvých májových mrazoch z dôvodu, aby sme u rastúcich pórov ako dvojročnej rastliny nestimulovali stav tvorby kvetných stvolov a zároveň zabezpečili dostatočne veľký pór pre letný zber.
Pór na rozdiel od inej cibuľovej zeleniny nielenže znáša, ale dokonca si vyžaduje vyšší podiel organickej hmoty v pôde. Je vhodné aby nasledoval po plodine, ktorá bola pred ním hnojená maštaľným hnojom alebo tento v jeseni zapracovať hlbšie do pôdy. Pri výsadbe odporúčame voliť spon 35 x 15 cm, pričom priesady dávať do vlhkej a 10 cm hlbokej brázdy so zatlačením priesad na jej spodok až po úroveň pazúch prvých listov, do ktorých sa nesmie dostať zemina. Listy priesady majú smerovať do vedľajšieho riadku a nie v riadku navzájom na seba. Týmito úkonmi sa zabezpečuje stimulácia rastu do výšky a vystavovanie plochy listov svetlu.
Pór je možné dorobiť i z priameho výsevu, začiatkom jari, ale do plytšej, cca 5 cm brázdičky s hĺbkou sejby 1 až 1,5 cm. Vzídené jedince buď postupne jednotíme na požadovanú vzdialenosť alebo ich ponecháme hustejšie a pri dosiahnutí asi 0,5 cm hrúbky ich opatrne vykopeme a presádzame na iné stanovište do vlhkej 10 cm brázdy taktiež po pazuchy listov. Pri tomto spôsobe, presádzaní je dôležité vykonať úkon skrátenia koreňov a listov o polovicu až dve tretiny (záleží od ich dĺžky), pričom listy taktiež smerujeme do vedľajšieho riadka. Skrátenie vegetatívnych orgánov nemá vplyv na zníženie úrody. Naopak, stimuluje dorastenie a ťahanie sa koreňov do hĺbky, intenzitu rastu listov do výšky bez inklinácie k ich skorému ovisaniu. K tomu poslúži i brázda, ktorú pri raste póru do výšky postupne zahŕňame, pričom zakrývaním stonky zeminou túto zbavujeme chlorofylu. Tým vytvárame dlhé, biele, valcovité stonky, ktoré majú bledozelenú farbu i na svetle a nad hranicou ohrnutia. Pri použití týchto techník sadenia, ktoré je vhodné uplatňovať v hlinito-piesočnatých alebo hlinitých pôdach konzumné jedince získavame koncom leta a hlavne v jeseni.
Zimný pór sa vyznačuje dlhšou vegetačnou dobou, ktorá je nad 120 dní. Pestuje sa pre neskorý zber, ktorý môže prebiehať i v zime alebo začiatkom jari. Je to forma, ktorá sa môže pestovať i v ťažšej pôde. Pestovanie je obdobné ako pri jarnej forme, pretože niektoré odrody sa považujú za univerzálne, tzn. môžeme ich zberať aj v lete. Pre tento zber sa dá robiť buď pestovanie z priesad, pre ktoré výsev robíme koncom februára až začiatkom marca, pričom celý agrotechnický proces je zhodný s pestovaním jarnej formy, s tým rozdielom, že sa volí spon 45 x 20 cm z dôvodu väčšej mohutnosti rastlín a rozprestieraniu sa listov tesne nad pôdou do šírky.
|
Obr. 2: Pór Gigante ď Inverno menej inklinuje k vytváraniu cibuľovitého základu stonky a uchováva si čerstvosť i počas zimy a na jar |
|
Obr. 3: Pór di Delft má mohuný koreňový disk, ktorý stimuluje tvorbu cibuľovitej stonky |
Nakoľko sa jedná o nízke a hrubšie rastliny, tak hlavne u ťažších pôd sa vynecháva ohŕňanie rastlín, ale brázda je potrebná, aby sa pri atmosférických zrážkach alebo zavlažovaní prekyprovaná pôda, ktorá vzniká pri mechanickom ošetrovaní porastu v okolí rastlín sa pozvoľne splavovala do brázdy. U tejto formy a uvedenom spôsobe pestovania pri poklese jesenných teplôt a následnom oteplení hrozí, že pór začne vytvárať kvetné stvoly. Aj keď vykvitanie nemusí vzniknúť tak vytvorením stonky kvetného stvola vznikne v strede podzemnej i nadzemnej časti, na ktorú nasadajú listy stržeň, ktorý je tvrdý, kompaktný, drevnatý, s vysokým podielom vlákniny a lignínu a tým znehodnocujúci chuť konzumnej časti.
|
Obr. 4: Správne vyvinuté jedince zimného póru ak sú vysadené listami smerujúcimi do riadku sa prekrývajú |
Vhodnejším spôsobom je presádzanie jedincov, ktoré boli vysiate priamo na záhradke, s presadením skrátených priesad na záhon po skoro zberanej letnej plodine buď hnojenej maštaľným hnojom alebo zanechávajúcej v pôde dusík. Pór nikdy nedávať po cibuli alebo cesnaku. Ak sa záhradkár rozhodne vysádzať po nehnojenej zelenine, tak je vhodné zapracovať do pôdy buď veľmi vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost, ale až pod úroveň koreňov, ktoré naň dosiahnu po dlhšom, napr. mesačnom období. Presádzane v lete je z hľadiska sucha náročné, a preto je potrebná závlaha, ktorá prevlhčí pôdu najprv v brázde, ale neskôr aby sa predišlo zalievaniu rastlín do pazúch listov, do ktorých môže vniknúť zemina je vhodné medzi riadkami vyryť ďalšiu brázdu, do ktorej vniká voda a z nej vsakuje pod susedné rastliny. Vzhľadom k nízkemu postaveniu listov, ktoré sú znakom tvorby širokej, i keď krátkej stonky je ohŕňanie problematické, ale mechanické odstraňovanie burín je dôležité z hľadiska umožňovania vsakovania vody ku koreňom a toho, aby im burina neodoberala živiny.
Pri sadení póru sa zameriavame na napádanie škodcami a to minérkou pórovou, ktorej nálet je v období mesiaca augusta. Spozorovaním koráloviny na listoch je nutné vykonať chemickú ochranu, po ktorej sa javia vhodné systémové insekticídy. Tie majú dlhšiu ochrannú dobu, ale do obdobia zberu, hlavne zimného póru nezostávajú v rastline rezíduá. V suchých rokoch môže ešte prísť k invázii hraboša poľného, ktorý požiera rastliny zospodu, ale pri intenzívnej závlahe sa prítomnosti škodcu v poraste dá preventívne zabrániť. Teplá a vlhká jeseň môže spôsobiť výskyt hubových ochorení listov, hrdzu listov póru, ktorá sa dokáže rozmnožovať i počas teplej a vlhkej zimy. Ňou napadnuté jedince tratia odolnosť voči pôsobeniu vlhkosti a zimy. Využitím fungicídov je ju možné eliminovať, ale použitím preparátov s účinnou látkou obsahujúcou síru môžeme očakávať zvýšenie obsahu alicínu, čoho výsledkom bude zvýšenie štipľavosti listov, ale na vybielenej stonke sa to prejaví iba nepatrne.
Ak chceme mať v kuchyni neustále čerstvý pór, tak reálne sa tento stav dá dosiahnuť pestovaním oboch foriem, ktorých odrodový sortiment je oveľa vyšší oproti tým, ktoré sme použili pri experimentovaní.
