Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Ovocie

Vplyv zeleného hnojenia na pôdnu úrodnosť ovocných sadov

11-01-2022
Ing. Pavol Suran | pavol.suran@vsuo.cz
Výzkumný a Šlechtitelský Ústav Ovocnářský Holovousy s.r.o.

Stav pôdy, dostupnosť živín, hospodárenie s vodou, kontrola burín, hmyzí habitat a výskyt hlodavcov ovplyvňujú rast, vývoj a produktivitu ovocných stromov. Vegetačný pôdny kryt poskytuje trakciu pre traktory a stroje, chráni pôdu pred eróziou vetrom a vodou, eliminuje prašnosť, zadržiava vodu v sade a uľahčuje jej vsakovanie do pôdneho profilu. Tradičná koncepcia sadu obsahuje zatrávnené medziradie a bezburinový pás v stromoradí. Dnes majú ale pestovatelia aj spotrebitelia záujem o prínosy udržateľnej produkcie potravín, čím sa koncepcia mení.

Obr. 1

Obr. 1: Sad s medziradím osiatym zmesou tráv a plodín (zdroj - Steve Savage)

Pracovné postupy, ktoré sú dobré pre pôdu a životné prostredie, by mali byť prospešné pre producentov aj spotrebiteľskú verejnosť. Preto je dôležité porozumieť jedinečným vzťahom medzi prepojenými systémami pôdneho povrchu sadov. Príkladom je testovanie krycích plodín, mulčovanie, výsev obilnín a hnojenie pôdy. Dobrými krycími plodinami sú trávy, širokolisté rastliny, ako sú strukoviny, alebo oboje spoločne. Výhodou uniformného jednodruhového rastlinného porastu je jeho jednoduchšia údržba. Ideálne by sa mal krycí porast rýchlo zapojiť a potom by nemal vyžadovať veľkú údržbu. Porast by mal obsahovať druhy s minimálnym konkurenčným vplyvom voči stromom.

Obr. 2

Obr. 2: Príklad medziradia so zmesou krycích ploín uprostred a trávnej zmesi pozdĺž radu stromov (zdroj - Geraldine Warner)

Trávy sú najčastejším vysievaným druhom v sadoch. Existuje mnoho rôznych druhov tráv a trávových zmesí, takže si pestovatelia môžu vybrať podľa konkrétnych podmienok lokalít. Medziradie je zvyčajne vysiate zmesou viacročných tráv, ktoré tvoria drn z burín a krycích plodín. Niekedy sú používané strukoviny ako ďatelina a vika. Typickými trávami vysievanými v medziradí sú podľa podmienok lokalít reznačka, mätonoh, psinček, kostrava, lipnica a timotejka. Trávy sú najbežnejšou vegetáciou medziradia pre ich vysokú odolnosť k záťaži pojazdom mechanizácie, šíria sa podzemkami a majú hustý a súčasne plytký koreňový systém, dobre znášajú kosenie, vytvárajú hustú vrstvu, ktorá bráni prerastaniu burín a nie sú alternatívnymi hostiteľmi pre vírusy a škodcov z radov článkonožcov.

Kostravy (Festuca rubra, Festuca brevipila) a ďalšie C3 trávy sú preferovanou zložkou výsevných zmesí pre ich slabší rast počas leta, čím nekonkurujú stromom pri čerpaní živín a vody. Pre dodanie živín porastu v medziradí sa do zmesiek pridáva ďatelina, ktorá sprístupňuje vzdušný dusík trávam. Porast musí byť počas sezóny kosený 3-5-krát, aby sa dali vykonávať bežné agrotechnické operácie ako postrek alebo rez. Vytrvalé ďateliny ako ďatelina plazivá (Trifolium repens) a ďatelina jahodovitá (Trifolium fragiferum) rastú pomaly a poskytujú dusík, ale sú invazívne a konkurujú stromom v príjmu vody. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) pomaly zarastá plochu, ale vytvára nízky a hustý pokryv.

Je dobré taktiež vedieť, že niektoré ďateliny môžu zvýšiť populácie škodlivých druhov nematód a hlodavcov. Vysoké trvalé trávy ako je troskut prstových (Cynodon dactylon), pýr prostredný (Thinopyrum intermedium), kostrava trsteníkovitá (Festuca arundinacea) a mätonoh trváci (Lolium perenne) môžu byť problematické z dôvodu konkurencie o vodu a dusík. Menej bujná kostrava tenkolistá (Festuca filiformis) môže byť v niektorých prípadoch vhodnejšia pre jej nižšie nároky na vodu a dusík.

Nadzemná a podzemná biomasa pomáha predchádzať erózii, redukuje zabahnenie medziradia, znečistenie mechanizácia a ovocia a znižuje prašnosť. Pôdna organická hmota je oveľa viac než odumreté listy, stonky a korene stromov. Rozkladom rastlinnej hmoty pôsobením pôdnych mikroorganizmov (baktérie, aktinomycéty, huby, riasy, prvoky a nematódy) vzniká humus, čo je zložitá zmes organických zlúčenín, ktoré dávajú ornici jej charakteristické tmavo hnedé sfarbenie. Samotné pôdne mikróby uhynú a prispievajú k celkovému množstvu biomasy, ktorá tvorí humus. Ale humus nie je trvalý. Jeho zložky prechádzajú pomalým, ale kontinuálnym procesom rozkladu. Ak je povrch pôdy bez rastlinného porastu, je hlavný zdroj potravy pre pôdne mikroorganizmy eliminovaný a potom možno očakávať, že humus zmizne rýchlejšie, než sa vytvorí. Humus je hlavným zdrojom dusíka, fosforu a síry. Tieto tri základné prvky sú obsiahnuté v biologickom materiáli a tvorí zdroj humusu. Humus má tiež rozhodujúci vplyv na dostupnosť základných mikroživín, nie preto, že jeho pôvodná organická hmota mala vysoké množstvo mikroživín, ale preto, že humus môže vytvárať cheláty s meďou, zinkom, mangánom atď., ktoré sú uvoľňované z pôdnych minerálov. Vytvorením chelátov sa zabraňuje vyplaveniu živín z pôdy a navyše živiny v chelátovej podobe sú dobre prístupné rastlinám.

Obr. 3

Obr. 3: Medziradie mandľového sadu osiate repkou (zdroj - cropscience.bayer.us)

Obsah živín v pôde je možné ovplyvniť aj iným spôsobom ako hnojením minerálnymi alebo organickými hnojivami. Strukoviny sa používajú na dodanie využiteľného dusíka do pôdy. V závislosti od druhu strukoviny, výsevného sponu a agrotechniky sú schopné suplovať celú alebo časť požiadaviek jabloňových sadov na dusík. Biomasa nadzemnej časti strukovín bežne obsahuje 3-4 % dusíka, niekedy až 5 %. Čím vyššie je percento dusíka a čím nižší je pomer C:N, tým viac je uvoľneného dusíka z biomasy. Strukoviny s vysokým obsahom N uvoľňujú asi polovicu N do pôdy. Samozrejme dochádza súčasne k stratám N kvôli odplaveniu a vypareniu, čím sa znižuje množstvo prístupného dusíka rastlinám. Množstvo prijatého dusíka z medziradia ovocnými stromami je ovplyvnený ich vekom, typom podpníka a spôsobom zavlažovania. Väčšina koreňového systému je u zavlažovaných sadov v stromoradí, preto z medziradia môže byť odčerpané iba malé množstvo N. Pôdna pokrývka má vplyv nielen na obsah živín, ale aj teplotu a vlhkosť pôdy, bráni tvorbe krusty na povrchu pôdy a prerastaniu burín. Na druhú stranu zelený porast medziradia vystupuje aj ako konkurent hlavne mladých stromov v čerpaní živín a vody. Bolo zdokumentované, že porast zo strukovín mal o 10 mm vyššiu spotrebu vody týždenne, než bežné trávne zmesi. Ďalšou nevýhodou je, že môže tiež slúžiť ako úkryt pre stavovce a hmyzích škodcov.

Tabuľka 1: Prehľad najčastejšie používaných plodín a tráv pre osev medziradia

Tabuľka 1

Z pohľadu obsahu organickej hmoty a celkového dusíka v pôde sa osvedčilo vysiať medziradie ďatelinou jahodovitou (Trifolium fragiferum) alebo zmesou lucerny siatej (Medicago sativa) a kostravy (Festuca spp.) alebo viky huňatej (Vicia villosa), ktorá bola siata každoročne. Všetky varianty boli kosené 3-4-krát ročne. Uvedené varianty dobre vplývali aj na rast stromov a na úrodu, ktorá bola vyššia ako u medziradia vysiateho zmesou tráv a strukovín. Množstvo dusíka vyprodukovaného rastlinami v medziradí ale v tomto prípade nepokrylo potreby jabloní. Aplikácia dusíkatých hnojív bola teda nevyhnutná. Iné zdroje uvádzajú, že lucerna v medziradí nijako neovplyvnila produkciu jabĺk a vlastnosti pôdy v porovnaní s trávnou zmesou, ktorá obsahovala mätonoh trváci (Lolium perenne) a kostravu (Festuca spp. Fallax). Obe varianty boli kosené 3-4-krát počas sezóny a hmota bola ponechaná na mieste.

Štúdie, ktoré sa zaoberali výberom vhodného druhového zloženia zmesí pre medziradie, odporúčali napríklad lucernu siatu (Medicago sativa), ďalej zmes lucerny a ďateliny jahodovitej a ďateliny plazivej. Tieto druhy vykazovali lepšie zapojenie porastu a vyššiu produkciu biomasy ako ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), lucerna ďatelinová (Medicago lupulina) a vika huňatá (Vicia villosa). Lucerne sa dobre darilo aj v medziradí bez zavlažovania.

Druh zavlažovacieho systému používaný v sade určuje, aký druh plodín môže byť pestovaný. Niektorí pestovatelia používajú kvapkové zavlažovanie na zavlažovanie ovocných stromov v rade stromov a postrekovače pod stromami na zavlažovanie plodín v medziradí. Tolerancia k suchu by malo byť kritérium pri výbere krycej plodiny. Požiadavka na zavlažovanie pre krycie plodiny by mala byť minimálna. V tomto ohľade sú vhodnejšie vytrvalé trávy, ktoré môžu v lete, keď je vlahy málo, hibernovať, ale na jeseň začnú rásť s chladnejším a vlhkým počasím.

Z pohľadu biologickej kontroly škodcov môžu krycie plodiny tiež podporiť výskyt prirodzených dravcov a parazitov škodcov. Buriny v trávnej mačine môžu slúžiť ako náhradní hostitelia pre hmyz, choroby a nematódy. Buriny, ako je púpava, ktorá kvitne počas kvitnutia stromov v sadu, môžu priťahovať včely viac než jablone. V iných obdobiach roka môžu ale kvitnúce buriny priťahovať prirodzené hmyzie opeľovače, ktoré by mohli byť inak zasiahnuté insekticídmi na stromoch.

Tabuľka 2: Vhodnosť pestovania niektorých druhov tráv podľa rastových charakteristík

Tabuľka 2

Pre agrotechnické zásahy je možné využiť klasických zariadení ako sú kosačky a mulčovače. Alternatívou sú však multifunkčné zariadenia, ktoré zvládajú viac operácií súčasne. Príkladom môže byť GreenManager®, ktorý dokáže založiť porast osiatím, udržiavať ho počas vegetácie váľaním, čo je náhrada za mulčovanie alebo kosenie, ďalej disponuje bránami a podrezávačom.

Obr. 4

Obr. 4: GreenManager dokáže osiať plochu, udržovať porast počas vegetácie váľaním, ďalej disponuje bránami a podrezávačom (zdroj - guttler.org)

Obr. 5

Obr. 5: Drn podrezaný zariadením GreenManager (zdroj - guttler.org)

Toto zariadenie je špecifické v tom, že uvedené operácie dokáže vykonať naraz vďaka usporiadaniu mechanizmov. To znamená, že v jednej operácii je možné zlikvidovať existujúci porast a súčasne osiať plochu novou zmesou. Špeciálne pre GreenManager® bola navrhnutá aj zmeska pre osev medziradia sadov. Označuje sa GreenMix® a obsahuje veľmi pestré zloženie druhov (vičenec ligrus, lucerna ďatelinová, ďatelina plazivá, ďatelina inkarnát, čičorka pestrá, bôľhoj lekársky, ľadenec rožkatý, facélia vratičolistá, horčica biela, ľaničník siaty, kostrava ovčia, kostrava červená, slez praslenatý, mrkva obyčajná, skorocel kopijovitý, pohánka obyčajná). Jej výhody sú vo veľkej tvorbe biomasy, nízkej spotrebe vody, zlepšuje vsakovania vody, slúži ako zdroj dusíka a ako atraktant pre hmyz.

Záver

Strukoviny v medziradí majú potenciál sa stať významným zdrojom dusíka. Okrem toho môžu byť ekonomickejším zdrojom N než súčasné zdroje, najmä ak je sad organický. Pestovanie strukovín prináša i nutnosť kompromisov, hlavne pokiaľ ide o prítomnosť hmyzích škodcov, vlahovú konkurenciu a ďalšie práce pre sledovanie a riadenie uvoľňovanie dusíka. Každý postup hospodárenie má však výhody a nevýhody, a to musí byť pri rozhodovaní zohľadnené.

Poďakovanie
Pri riešení bola využitá infraštruktúra projektu RO1521.