Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Strukoviny

Ascochyta rabiei (Pass.) Labr. - hubovité ochorenie cícera baranieho

14-01-2020
Ing. Erika Zetochová | erika.zetochova@nppc.sk
NPPC - VÚRV Piešťany

Cícer baraní Cicer arietinum je stará kultúrna strukovina pochádzajúca z teplých a suchých oblastí Ázie. Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny, na blízkom východe boli nájdené pozostatky 7500 rokov staré. Už v staroveku sa pestoval v Egypte a aj v oblasti celého Stredomoria.

Darí sa mu najmä v subtropickom pásme. Nielen najväčším pestovateľom, ale zároveň štátom disponujúcim s najvyšším počtom kultivarov je India.Ďalej sa výrazne pestuje v Pakistane, Barme, ale aj v Španielsku. Celková ročná produkcia je okolo 6,5 miliónov ton, z toho v Indii okolo 4 miliónov ton. Priemerné hektárové úrody sú 0,5 t. Pri optimálnych podmienkach, vhodnej agrotechnike dosahuje viac ako 2,2 t. V poslednom období sa aj na Slovensku cícer začína objavovať v obchodnej sieti ako bio-potravina, aj keď sa už veľkoplošne nepestuje.

Agrotechnika pestovania

Cícer baraní je najvýznamnejšou strukovinou pre teplé a suché oblasti. Jeho úrody v suchších a teplejších oblastiach sú vyššie a istejšie. Vegetačné obdobie je 80 až 100 dní. Mimoriadne vysoké požiadavky na teplo má najmä v období kvitnutia a nasadzovania strukov. Minimálna teplota potrebná ku klíčeniu je 5 °C. Na jarné mrazíky je citlivejší a teplota -4°C už mladé rastlinky silno poškodzuje. Najvýznačnejším agronomickým znakom cícera baranieho je suchovzdornosť a celková nenáročnosť na vodu. Najvyššie nároky na vodu má pri klíčení a vzchádzaní. Neskôr, keď sa už vyvíja pomerne mohutná koreňová sústava, sa uspokojí s minimom vlahy. Nadbytočné zrážky, najmä počas generatívnej fázy, sú dokonca škodlivé. Cícer vtedy predlžuje kvitnutie, zle nasadzuje struky, oneskorene a nerovnomerne dozrieva, viac trpí hubovými chorobami, polieha a odspodu zahníva. Na pôdu je pomerne nenáročný. Žiada si pôdy skôr ľahšie, piesočnaté až hlinitopiesočnaté, vyhovujú mu aj výsušné pôdy vápenité a slieňovité. Nedarí sa mu na pôdach vlhkých, ťažkých, hlinitých a ílovitých, alebo bohatých na humus. Suchšie pôdy je potrebné po sejbe zavalcovať a následne zavlažiť.

Obr. 1

Obr. 1: Porast genetických zdrojov cícera baranieho na pokusných parcelkách VÚRV v Piešťanoch. zdroj: archív NPPC, VÚRV-Génová banka

Pre pestovanie cíceru na Slovensku  sú najvhodnejšie teplé a suchšie lokality južného  Slovenska. V našich podmienkach cícer vysievame koncom marca až začiatkom apríla, hneď po jarných obilninách, keď je teplota pôdy 8-10°C. Výsevok je 0,6-0,8 mil. klíč. semien na ha, čo predstavuje 120-200 kg.ha-1.  Môže sa siať do širších riadkov (450mm), ktoré umožňujú plečkovanie alebo do užších riadkov ( 250mm). Hĺbku sejby volíme podľa veľkosti semena 40-70mm. Rastliny dorastajú do výšky 60cm.

Struky sú krátke, obyčajne dvojsemenné. Cícer zberáme v žltej zrelosti –  prezreté semená sa totiž aj po namočení ťažko varia. Cícer v porovnaní s ostatnými strukovinami dozrieva veľmi rovnomerne, nepolieha a struky nepukajú. Vyčistené semená cíceru uskladňujeme v suchých vetraných priestoroch. Semená majú veľkú výživnú hodnotu, obsahujú okolo 30% bielkovín, 8% tuku, 44 % uhľohydrátov, vitamíny a minerálne látky. Používa sa na výrobu múky, cukrárenských, potravinárskych výrobkov, ale aj pri výrobe kávovinových náhrad.

Cícer sa tiež vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodcom a chorobám. Celé rastliny sú pokryté chĺpkami vylučujúcimi drobné kvapôčky lepkavej hmoty obsahujúcej kyselinu šťaveľovú a jablčnú. Toto umožňuje dokonalú ochranu voči zrniarkam, obaľovačom a voškám. Vlhké počasie, ťažké a zamokrené pôdy môžu byť príčinou hubovitých chorôb koreňovej sústavy a vyhynutia celých rastlín.

Jedným z takýchto hubovitých  ochorení, ktoré sa v posledných rokoch stalo najdôležitejšou chorobou cícera je Ascochyta pleseň cíceru, spôsobená patogénom huby  Ascochyta rabiei (Pass.) Labr.

Patogén je heterotalický a vyžaduje dva kompatibilné páriace typy, MAT-1 a MAT-2, na produkciu teleomorfu (sexuálny stupeň). Prítomnosť dvoch typov párenia zabezpečuje sexuálnu rekombináciu a vedie ku genetickej diverzite. Anamorfa (asexuálna fáza) je charakterizovaná prítomnosťou tmavohnedej, sférickej až hruškovitej pyknidie. Teleomorph (sexuálny stupeň)sa vyznačuje tmavohnedou až čiernou pseudotéciou. V tomto štádiu huba prežíva hlavne na infikovaných semenách a na zvyškoch plodín. Spóry húb vyprodukované na zvyškoch plodín sa prenášajú do nových plodín vetrom. Infekcia sa môže vyskytnúť v akomkoľvek štádiu rastu rastlín za predpokladu, priaznivých klimatických podmienok. Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje šírenie ochorenia je vlhkosť. Počas mokrého počasia sa choroba môže šíriť ďalej, pretože spóry huby sa prenášajú na susedné rastliny v dôsledku vetra a dažďa.

Obr. 2

Obr. 2: Životný cyklus askochytskej plesne cíceru. Pycnidia a pseduthecia sa môžu vyvinúť aj na prezimovaných napadnutých cíceroch.
Zdroj: https://scialert.net/

Infekcia Ascochyta rabiei môže vznikať z inokula neseného semenami, konídií produkovaných na infikovaných rastlinách, alebo askospórami prenášanými vzduchom. Symptómy sa vyskytujú na všetkých nadzemných častiach rastliny v akomkoľvek rastovom štádiu plodiny, produkujúc nekrotické lézie, ktoré môžu viesť k deštrukcii rastliny. Symptóm na spodných listoch sa prejavujú ako škvrny veľkosti špendlíkovej hlavičky, ktoré sú zvyčajne tmavohnedej až čiernej farby. Tieto škvrny sa vyvinú do vodou nasiaknutých lézií. Stred každej lézie obsahuje malé čierne plodnice (pycnidia) usporiadané v sústredných kruhoch. Na stonkách a stopkách sa lézie rozširujú a opasujú. Prelomené stonky sa zlomia a lístie nad bodom zlomu odumrie. Na strukoch vedú lézie k zmenšeniu semien a odfarbeniu semien.

Obr. 3

Obr. 3: Prvé príznaky infekcie v podobe škvŕn na listoch.
Zdroj: https://www.ipmimages.org/

Obr. 4

Obr. 4: Napadnuté listy s léziami, ktoré obsahujú malé čierne plodnice (pycnidia).
Zdroj: https://images.bugwood.org/

Obr. 5

Obr. 5: Prelomenie stonky spôsobujem odumretie rastliny.
Zdroj: https://www.ndsu.edu

Obr. 6

Obr. 6: Porast genetických zdrojov cícera baranieho napadnutý Askochytou rabiei.
Zdroj: archív NPPC, VÚRV-Génová banka

Na poli sa objavuje pleseň ako malé kruhové škvrny odumretých rastlín. Ak je však zdroj inokula nesený semenami, symptómy ochorenia sú často rozptýlené rovnomerne po celom poli. Na rezistentných kultivaroch, hoci sa lézie objavujú ako malé tmavohnedé škvrny, nemusia ďalej postupovať. Za vlhkých podmienok zrelé pycnidie napučiavajú a konídie vytečú von. Konídiá sú rozptýlené do susedných rastlín dažďom. V chladných vlhkých podmienkach sa choroba rýchlo šíri po poli.

Environmentálne podmienky majú významný vplyv na životný cyklus Askochyta rabiei , infekčný proces a vývoj chorôb. Optimálna teplota pre infekciu a vývoj Askochyta rabiei je 20 °C. Pri teplotách nad 25 °C sa produkcia spór a rast mycélia  znižujú a ustávajú pri 32 °C.

Obr. 7

Obr. 7: Typické lézie listov spôsobené plesňou Ascochyta. Tie sú videné ako okrúhle škvrny s hnedými okrajmi. Často sú prítomné malé tmavé škvrny (plodnice).
Zdroj: https://grdc.com.au

Obr. 8

Obr. 8: Typické kmeňové lézie spôsobené infekciou Ascochyta. Stonky sa lámu pri léziách a chradnú.
Zdroj: https://grdc.com.au

Obr. 9

Obr. 9: Celá rastlina infikovaná Ascochytou s veľkou léziou obsahujúcou plodnice.
Zdroj: https://grdc.com.au

Prevencia a ochrana

Pestovateľské plochy cíceru na Slovensku nie sú veľké snáď aj preto, že doteraz sa mu nevenovala pozornosť z hľadiska ochrany nielen proti burinám, ale i týmto hubovitým ochoreniam. V dôsledku prebiehajúcich klimatických zmien, vlhké a daždivé počasie v období mesiaca máj -jún, ktoré v posledných rokoch zaznamenávame je potrebné venovať zvýšenú pozornosť celkovej príprave a kontrole porastov cícera.

V prípade pestovania cíceru  by sme nemali zabúdať na dodržiavanie základných pravidiel, ktoré napomáhajú k ochrane  pred výskytom patogéna Askochyta rabiei, ktoré spočíva vo výbere rezistentných odrôd, ošetrení  semien pred sejbou morením, dodržiavaním osevného postupu, či výberom vhodnej predplodiny (pšenica, jačmeň). Zároveň je potrebné plánovať zber čo najskôr, aby sa minimalizovalo ochorenie osiva. Následná sanácia prostredníctvom odstránenia všetkých rastlinných zvyškov z poľa na konci sezóny redukuje inokulum na nasledujúcu sezónu. Znížené zavlažovanie zabraňuje šíreniu konídií z infikovaných listov na zdravé listy. Všeobecne platí, že aplikácia prvého fungicídneho postreku by mala byť 4 - 6 týždňov po siatí. Stredne odolné odrody budú počas vegetačného obdobia vyžadovať 2 - 4 strategické postreky. Stredne citlivé odrody budú vyžadovať postrek každých 2 - 3 týždne v priebehu vegetačného obdobia.

 V zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín pre  pestovania strukovín na Slovensku podľa účinných látok je doporučené proti hubovitým ochoreniam spôsobených práve Askochytou rabiei aplikovať fungicídny prípravok s vhodnou účinnou látkou. Na základe výsledkov pokusov VÚRV Piešťany s niektorými prípravkami zo sortimentu prípravkov všeobecne povolených do strukovín môžeme odporučiť Amistar a Dithane.

Pleseň Ascochyta  a jej druhy spôsobujú významné straty úrod strukovín na celom svete, pričom hlavnými plodinami sú nielen cícer ale aj fazuľa, šošovica a hrach. Integrovaný manažment chorôb je nevyhnutný na využitie kultivarov s čiastočnou rezistenciou na toto ochorenie. Najefektívnejšie postupy, stanovené desaťročiami výskumu, využívajú kombináciu zdravých semien, deštrukciu alebo vyhýbanie sa zdrojom inokula, manipuláciu s dátumom sejby, fungicídne ošetrenie semien a listov a kultivary so zlepšenou odolnosťou. Pochopenie patologických systémov a vzájomného vzťahu medzi hostiteľom, patogénom a prostredím je nevyhnutné na to, aby bolo možné správne sa rozhodnúť pre kontrolu choroby bez ohrozenia agronomického alebo ekonomického cieľa.