Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Insekticídna ochrana v skorých vývinových fázach repky

05-01-2021
RNDr. Ľubica Malovcová; Ing. Mária Babulicová, PhD. | lubica.malovcova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Neonikotinoidy patria do skupiny účinných látok používaných ako systémové insekticídy. Obmedzenie používania účinných látok zo skupiny neonikotinoidov Európskou úniou (clothianidín, imidakloprid, thiametoxam), ktoré boli súčasťou prípravkov určených aj na insekticídne morenie osiva repky, je jedným z dôvodov  zvýšenej foliárnej aplikácie pesticídov v repke.

Repka je v našich podmienkach jednou z najdôležitejších a zároveň agrotechnicky najnáročnejších olejnín. Veľkú pozornosť treba venovať už ošetreniu osiva repky proti škodcom klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Vylúčením používania troch účinných látok zo skupiny neonikotinoidov neboli na trhu k dispozícii prípravky na insekticídne ošetrenie osiva repky. Z tohto dôvodu sme hľadali možnosti ošetrenia dostupnými prípravkami na ochranu rastlín, ktoré by ochránili repku v skorých vývinových fázach. Jedným z variantov bolo aj ošetrenie osiva prípravkom Lumiposa s účinnou látkou cyntraniliprole, ktorá je autorizovaná od roku 2019 a je určená na morenie osiva len ozimnej repky, s účinkom na skočky, piliarku repkovú a kvetárku kapustovú.

Vo vegetačnom období 2018/2019 a 2019/2020 sme vysiali ozimnú repku (odroda ES Astrid) s variantami ošetrenia, ktoré sú uvedené v tabuľke 1. Pokusy boli založené na experimentálnom pracovisku NPPC – VÚRV Piešťany - v Borovciach.

Tabuľka 1: Dávky a spôsoby aplikácie účinných látok

Tab. 1

Pokus bol vo vegetačnom roku 2018/2019 zasiaty až začiatkom septembra. Príčinou takto oneskorenej sejby bolo najskôr veľmi suché a teplé počasie (v júli napršalo 28,9 % DN, v auguste 46,8 % DN), čo spôsobilo oneskorenú prípravu pôdy pod repku a v septembri, v priebehu prvých piatich dní padlo 111,5 mm zrážok. Repku sme siali do vlhkej pôdy, čo prispelo k rýchlemu vzídeniu repky. Prvé poškodenie listovej plochy skočkami sme pozorovali 4 dni po plnom vzídení repky. Ich výskyt v lokalite Borovce nebol tak vysoký, aby dochádzalo na kontrolnom variante k zlikvidovaniu celej listovej plochy (5,38 % poškodenie pri prvom, 11,37 % pri poslednom hodnotení). Najnižšie poškodenia listovej plochy v porovnaní s kontrolným variantom sme zaznamenali na parcelke, kde bolo vysiate osivo morené Lumiposou s účinnou látkou cyantraniliprole a na variante s prípravkom  Kentaur 5 G s účinnou látkou chlorpyrifos, ktorý bol aplikovaný do pôdy s osivom (tabuľka 2). Teplé a suché počasie na jeseň 2018 vytvorilo ideálne podmienky pre nerušený vývin lariev kvetárky kapustovej (obrázok 2). Poškodenie koreňov sme pozorovali aj na našom pokuse, preto nás zaujímalo, do akej miery dokážu ochrániť rôzne aplikácie sledovaných účinných látok koreň repky pred poškodením spomínaným škodcom.

Tabuľka 2: Insekticídna účinnosť sledovaných prípravkov v repke ozimnej – odroda ES Astrid - priemer hodnotení (v %)

Tab. 2

Obr. 2

Graf 1

Z  výsledkov (Graf 1) je zrejmé, že i keď najnižšie hodnoty sme zaznamenali na variantoch s aplikáciou účinnej látky cyantraniliprole, poškodenie koreňov repky sa výrazne nelíšilo od kontrolného variantu.

Na jeseň 2019 sa situácia zopakovala, v dôsledku zrážkovo podnormálneho obdobia, ktoré pretrvávalo od júna, prebiehala príprava pôdy oneskorene, repku sme tak ako v roku 2018 siali až začiatkom septembra (v auguste padlo 71,5 % zrážok v porovnaní s dlhodobým normálom v lokalite Borovce; pričom viac ako dve tretiny zrážok napršalo v poslednej augustovej dekáde). Plné vzchádzanie repky sme zaznamenali 12 dní po sejbe a poškodenie listovej plochy skočkami nad 5 % sme pozorovali 9 dní po plnom vzídení repky. Nízku insekticídnu účinnosť prípravkov aplikovaných na pôdu alebo s osivom zapravených do pôdy v tomto roku si vysvetľujeme výdatnými zrážkami po sejbe (22 mm). Variant, na ktorom bolo osivo namorené prípravkom Lumiposa vykazoval najnižšie poškodenie listovej plochy skočkami (tzn. účinnosť bola v porovnaní s ostatnými variantmi najvyššia) (tabuľka 2).

Účinnosť použitých insekticídnych prípravkov na skočky v repke ozimnej bola v štatisticky významnej miere závislá na ročníku, ošetrení a interakcii ročníka a ošetrenia (tabuľka 3).

Tabuľka 3: Analýza variancie účinnosti insekticídnych prípravkov na skočky v repke ozimnej

Tab. 3

s.v. stupne voľnosti; PŠ – priemerné štvorce; HD 0,05 – hraničná diferencia pri α = 0,05;RR – reziduálny rozptyl;

V roku 2018 sme zistili štatisticky preukazne vyššiu účinnosť použitých prípravkov (71,6 %) ako v roku 2019 (55,3%). Pri ošetrení prípravkom Lumiposa (40 ml/500 000 smien) bola účinnosť štatisticky preukazne vyššia (77,1 %) ako pri ďalších prípravkoch (Pyrinex 48 EC, Exirel, Kentaur 5G), pričom pri ošetrení prípravkom Kentaur 5G (9,8 kg.ha-1) bola účinnosť štatisticky preukazne vyššia (64,4 %)ako pri prípravku Pyrinex 48 EC a Exirel. Účinnosť prípravku Exirel bola štatisticky preukazne vyššia (58,4 %) ako pri prípravku Pyrinex 48 EC (Obrázok 1).

Obrázok 1: Účinnosť prípravkov na skočky v repke ozimnej v závislosti od ošetrenia

Obr. 1

1. Pyrinex 48 EC, 2. Exirel, 3. Lumiposa, 4. Kentaur 5G

V našich pokusoch sa moridlo s účinnou látkou cyantraniliprole proti skočkám osvedčilo nakoľko obidva sledované pestovateľské ročníky sa vyznačovali rýchlym vzchádzaním repiek a v našej lokalite nízkym výskytom skočiek. Predpokladáme však, že v prípade nepriaznivých vlahových podmienok pre vzchádzanie repky – zdĺhavé vzchádzanie - a silnom tlaku skočiek bude musieť byť vykonaná doplňujúca foliárna aplikácia. K týmto predpokladom nás vedú výsledky získané na našom pracovisku s insekticídnou ochranou repky jarnej. V roku 2019 bol na Experimentálnom pracovisku Borovce vysiaty pokus s jarnou repkou s dvomi hybridmi: Achát a Lagonda. Boli použité rovnaké varianty ošetrenia ako pri repke ozimnej (tabuľka 1). Výsev a vzchádzanie jarnej repky boli sprevádzané výrazným suchom. Posledná marcová dekáda bola bez dažďa a v apríli spadlo len 19,6 mm zrážok, čo predstavovalo 45,6 % DN. Repka vzchádzala problematicky a aj výskyt skočiek bol vysoký (pokus bol zasiaty vedľa repky ozimnej). Poškodenie listovej plochy skočkami sa na kontrolnom variante pohybovalo v priemere od 54,7 – 60,9 % v závislosti od hybridu. Najlepší insekticídny efekt bol síce zaznamenaný na variantoch, kde bolo osivo morené prípravkom Lumiposa s účinnou látkou cyantraniliprole, účinnosť však bola v priemere nízka (graf 2).

Graf 2

Povolením insekticídneho moridla na ochranu repky ozimnej v skorých rastových štádiách bola nájdená alternatíva za účinné látky zo skupiny neonikotinoidov. Po zákaze používania účinnej látky chlorpyrifos zo skupiny organofosfátov, ktorá bola súčasťou foliárnych prípravkov s vynikajúcim insekticídnym efektom, bude ochrana repky proti škodcom ešte náročnejšia.