Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Obilniny

Málo mrazu – veľa chorôb?

14-05-2020
prof. Ing. Kamil Hudec, PhD.; Ing. Ľudovít Mišľan | kamil.hudec@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra ochrany rastlín

V ostatných rokoch v odborných diskusiách často počuť polemiky o dopade teplej zimy na vývoj porastov ozimných obilnín. Z ich obsahu prevažujú skôr zlé vyhliadky do budúcnosti, ktoré predpovedajú premnoženie chorôb a škodcov. Článok prináša skúsenosti a názory autorov článku na uvedený problém v kontexte vývinu chorôb obilnín.

Že uplynulá zima 2019/2020 bola extrémne teplá, niet pochýb. Meteorológovia naznačujú aj historické rekordy januárových a februárových teplôt. V podstate poriadna zima ani nebola, snehovú pokrývku bolo možné počítať skôr na hodiny ako na dni. Nehovoriac o tom, že pôda do hlbších vrstiev za celú zimu vôbec nepremrzla.

Z absencie skutočnej zimy nemali radosť ani lyžiari a ani poľnohospodári. Už v priebehu roka 2019 boli totiž miestami enormne premnožené hraboše, pri ktorých po takejto miernej zime možno reálne očakávať kalamitu. Dokonca ani laickému oku neušla neobvykle zelená farba trávnikov a ozimín. Tie zvyknú byť po normálnej zime šedivé, so spálenými listami od mrazu. V čase koncipovania článku (prvá dekáda marca) niektoré podniky na juhu Slovenska mali už zasiaty jarný jačmeň. Rekordne vysoké teploty zatiaľ ale neprichádzajú, akoby zima nechcela odísť. Počasie je zatiaľ „také nijaké“, ako bola aj celá uplynulú zima.

Z agronomického hľadiska sú porasty ozimín (vrátane repky) po zime zelené, vyrovnané, bez výpadkov, bez extrémnych poškodení. Odhliadnuc od lokálnych problémov s hrabošmi by sa pestovateľ mal logicky skôr tešiť z dobre prezimovaných porastov. Prečo sa potom v niektorých predpovediach objavuje toľko skepsy a negatívnych výhľadov? Najčastejším argumentom obáv býva názor, že v dôsledku absencie mrazov dostatočne nevymrzli choroby a škodcovia, takže možno očakávať ich inváziu. Podľa názorov autorov článku nie je dôvod na hystériu a ani na katastrofické scenáre. Všetko má totiž v rukách príroda, ktorá prostredníctvom počasia rozhodne, či je pred nami dobrý alebo zlý rok. Je možné že sa negatívne predpovede naplnia, ale kľudne sa môže stať aj to, že príde suchý a teplý rok a k premnoženiu napr. hubových chorôb nedôjde. Tak ako sa možno prirodzene stratí aj strašiak koronavírusu COVID-19, tak sa stratia aj obavy z premnoženia hubových chorôb. V každom prípade je ale potrebné možné riziká pomenovať, pripraviť sa na ich výskyt a ak sa naozaj objavia, pokúsiť sa ich čo najviac eliminovať.

Obr. 1

Obr. 1: Múčnatka na prezimujúcom liste
(foto autori článku)

Prezimovanie chorôb a škodcov

Názor, že silný mráz resp. silná zima zdecimuje choroby a škodcov alebo naopak - že bez mrazu bude chorôb a škodcov viacej, celkom neobstojí. V prímorských oblastiach s každoročnou miernou zimou by potom choroby a škodcovia museli pestovanie ozimín úplne zdecimovať. Choroby a škodcovia majú totiž celý rad mechanizmov a vývojových štádií, ako prežiť aj tú najkrutejšiu zimu. O ich výskyte počas hlavnej vegetácie ani tak veľmi nerozhoduje počasie v zime, ako skôr počasie na jar – po zime. To možno porovnať napr. s podmienkami na Sibíri, kde po naozaj silných zimách na jar vzniká pravidelná invázia komárov, ktoré nevymrzli ani v ozajstnej sibírskej zime.

Rizikom silnej zimy pre obilniny je tzv. vyzimovanie - komplex abiotických a biotických činiteľov, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú výpadky rastlín, niekedy aj porastov. Vyzimovanie však na prelome rokov 2019-20 určite nehrozilo.

Druhým extrémom zimného počasia je naopak veľmi teplá zima. Vtedy sú negatívnym javom choroby a škodcovia, ktoré prezimujú lepšie ako obvykle. Na oziminách v období „normálnej“ zimy najstaršie listy odumrú a prezimuje iba časť najmladších listov a rastový vrchol. Dochádza tak k strate živného substrátu pre choroby, čo je pozitívne, pretože stratu starých listov rastlina nahradí novými a chorobám na istý čas „utečie“. Pri extrémne teplom priebehu zimy staré listy ozimín prežijú a hromadí sa na nich infekčný potenciál chorôb, ktoré pri teplej a daždivej jari môžu gradovať. Dôležitým momentom je však slovo „môžu“, teda nejde o pravidlo, že by teplá zima automaticky priniesla vyšší infekčný tlak. Tento argument možno podoprieť skúsenosťami z niektorých rokov, kedy boli pokusné porasty ozimín v teplej jeseni doslova pokryté kôpkami múčnatky a hrdze. Prísľub vysokého infekčného tlaku zmarilo suché e teplé počasie v nasledujúcej jari. Vysoké jesenné napadnutie porastov sa tak automaticky nepretavilo do vysokého napadnutia v nasledujúcom roku. Teplá zima preto nie je automaticky zárukou na vysoké napadnutie porastov v nasledujúcom roku.

Obr. 2

Obr. 2: Septorióza pšenice na prezimovaných listoch
(foto autori článku)

Symptómy chorôb po prezimovaní

Choroby sa v porastoch bežne vyskytujú počas celého roka, vrátane jesene a zimy. Skúsené oko fytopatológa symptómy múčnatky, hrdze alebo septoriózy nájde v poraste takmer v každej vývojovej fáze. Preto výskyt symptómov chorôb na jar nie je dôvodom na paniku. Otázny je skôr rozsah výskytu v poraste. Po zime sa na najstarších listoch zvykne prvá objaviť múčnatka, prípadne septorióza pšenice. Na ozimných jačmeňoch je to najmä múčnatka alebo rynchospóriová škvrnitosť. Ojedinelo sa môžu vyskytnúť aj hrdze, najmä hrdza pšenicová a plevová.

Treba aplikovať fungicídy skoro na jar?

Skoré jarné aplikácie fungicídov v termíne T0 (BBCH 30) sú u nás väčšinou neekonomické a muselo by sa jednať o mimoriadne silný infekčný tlak, vysoké napadnutie porastu a náchylnú odrodu, aby bolo nutné pristúpiť k takémuto neobvyklému kroku.

Škodlivosť listových chorôb aj napriek vyššiemu infekčnému potenciálu vytvára iba predpoklad, že pri vhodných podmienkach môžu choroby poškodiť listovú plochu nových „strategických“ listov. Stratégiou chemickej ochrany proti listovým chorobám je totiž ochrániť zdravý vývoj rastliny a zabrániť redukcii úrody najmä v dôsledku väčších prestupov infekcií na posledné tri listy, vrátane zástavovitého. O tom rozhoduje celý rad faktorov a počasie počas vegetácie. Kľúčové proti listovým chorobám sú termíny ošetrení T1 a T2. Určite je v termíne T0 (BBCH 30) nelogické a neekonomické ošetrovať staré - odumierajúce listy s kôpkami hrdzí a múčnatky, ktoré rastlina tak či tak v priebehu mesiaca stratí a nahradí novými. Rozvinuté infekcie na starých listoch aj tak žiaden fungicíd neodstráni. Ošetrenia majú smerovať proti rozšíreniu infekcie na najdôležitejšie „úrodotvorné“ listy – F1-F4. Dôležitejší je preto termín T1 (BBCH 31-32).

Obr. 3

Obr. 3: Hrdza na mladých listoch
(foto autori článku)

Choroby bázy stebla

Choroby bázy stebla (pravý a nepravý steblolam, fuzariózy, černenie bázy stebla ai.) sú skupinou chorôb, pri ktorých by teplá zima naozaj mohla spôsobiť ich vyšší výskyt. Infekcie báz stebla primárne totiž vznikajú na jeseň a cez zimu. Nakoľko zima bola teplá a dostatočne vlhká, existuje reálny predpoklad, že výskyt chorôb bázy stebla môže byť v roku 2020 vyšší. Preto tam, kde osevný postup vykazuje vysoké zastúpenie obilnín, treba v období odnožovania vykonať podrobnú inventarizáciu. V prípade prekročenia prahu škodlivosti (25% symptomatických odnoží) treba použiť účinný (autorizovaný) fungicíd na začiatku steblovania, najneskôr v T1 termíne.

Obr. 4

Obr. 4: Fuzariózy bázy stebla (porovnanie zdravej a napadnutých rastlín) – môžu prekvapiť silným výskytom
(foto autori článku)

Objaví sa znovu aj T. controversa?

Snáď nie! Vzhľadom na to, že chlamydospóry T. controversa potrebujú na klíčenie svetlo, dlhotrvajúce nízke teploty a pomalý vývin rastlín pšenice, je pravdepodobné, že v roku 2020 by k epifytócii mazľavej snete zakrpatenej nemalo dôjsť. Jeseň v roku 2019 bola teplá, oziminy sa vyvinuli rýchlo, podmienky pre rozvoj infekcií T. controversa teda neboli ideálne.

Poučenia z podobných rokov 2007, 2014, 2018

Názory a predpovede rôznych autorov, ako sa situácia po teplej zime vyvinie, sa môžu ale aj nemusia naplniť. Pre tých, ktorí sa radšej držia faktov, môžu byť zaujímavé skúsenosti z rokov, kedy bol priebeh počasia podobný. Autori článku preto prelistovali predchádzajúce záznamy a publikácie a zistili, že veľmi podobná situácia ako v roku 2020, bola na jar v roku 2007, 2014 a 2018. Poďme sa teda pozrieť na fakty a skúsenosti z predchádzajúcich podobných ročníkov:

Rok 2007

Po extrémne teplej jeseni a zime na prelome rokov 2006/2007 sa tiež na jar v praxi poukazovalo na to, že existuje riziko zvýšeného výskytu chorôb a škodcov. Niektorých pestovateľov to dokonca vyprovokovalo aj k neobvyklým skorým fungicídnym aplikáciám. Následne však prišla extrémne teplá jar, ktorá už v apríli pripomínala začiatok leta. Denné teploty sa v apríli a máji pohybovali okolo 25°C, nastal dlhotrvajúci zrážkový deficit. Z neobvykle vysokého infekčného jarného potenciálu po teplej zime tak v priebehu vegetácie nebolo nič. Vysoké marcové a aprílové teploty a najmä sucho choroby takmer úplne zastavili.

Rok 2014

Predchádzajúca zima (2013/14) bola podobne teplá, bez mrazov a snehovej prikrývky. Po extrémne skorej a výrazne teplej a suchej jari priniesol apríl relatívne normálne počasie. Porasty všetkých plodín boli začiatkom mája vo vynikajúcej kondícii. Pri pohľade na sýtozelenú farbu vyrovnaných a dobre vyživených porastov by človek ani nepovedal, že uplynulá zima bola niečím neobvyklá a extrémna. Ale iba potiaľ, kým sa nepozrel do kalendára. Všeobecne bolo možné konštatovať, že vegetácia bola posunutá o 2-3 týždne dopredu, najmä v prípade ozimných obilnín a repky. Extrémne teplá zima a teplá jar 2013/2014 teda žiadnu katastrofu v porastoch ozimných obilnín nepriniesla.

Z hľadiska zdravotného stavu obilnín jar 2014 prekvapila veľkým rozsahom výskytu fyziologických škvrnitostí a chloróz, ktoré sa so zlepšením počasia postupne vytratili. V niektorých lokalitách však prekvapila pleseň snežná vo forme listových škvrnitostí, či spolu s inými hubami vyšším napadnutím báz stebla. Veľkým prekvapením bola aj hrdza plevová, ktorá v roku 2014 prepukla do epifytócie. To však s priebehom počasia nemalo priamu súvislosť, dôvodom bola invázia novej ázijskej fyziologickej rasy „Warrior“, ktorá prekonala gény odolnosti mnohých dovtedy rezistentných odrôd. Z hľadiska fungicídnej ochrany bol infekčný tlak listových chorôb zhruba na strednej úrovni.

Obr. 5

Obr. 5: Nezabúdajme ani na hrdzu plevovú
(foto autori článku)

Rok 2018

Zatiaľ najpodobnejší scenár počasia (tomu dnešnému) bol v roku 2018. Rok 2018 bol z meteorologického hľadiska považovaný za najteplejší rok v histórií meraní. Už zima 2017/18 sa ukázala ako teplotne nadnormálna, zrážkovo podpriemerná, s absenciou výdatnejšej snehovej pokrývky a prudkých mrazov. Výraznejšie sa začalo otepľovať už v prvej dekáde marca. Prúdenie tropického vzduchu pretrvávalo počas celého apríla, ktorý sa zapísal ako najteplejší apríl v histórií meteorologického merania. Mierna zima a absencia jarných mrazov potešila predovšetkým ovocinárov a pestovateľov teplomilnejších rastlín, ktorý v tomto roku boli konečne ušetrení od jarných mrazov.

Rok 2018 bol z hľadiska zdravotného stavu obilnín priemerný – napadnutie rastlín hubovými chorobami bolo vo väčšine prípadov v nízkej až strednej intenzite. Na pšenici patrili k hlavným patogénom v úvode vegetácie múčnatka a septorióza. Neskôr sa v porastoch objavila hrdze pšenicová a najmä helmitosporióza pšenice (DTR), ktorá bola v roku 2018 najdôležitejším patogénom ozimnej pšenice. Výskyt fuzariózy klasov bol nízky alebo žiadny. Rok 2018 možno celkovo zhodnotiť ako extrémne teplý a suchý. Dôležité je však rozloženie zrážok, ktoré v roku 2018 prialo rozvoju hubových chorôb najmä v druhej polovice vegetácie.

Záver

  • Zima na prelome rokov 2019/2020 bola jednoznačne neobvykle teplá. Napriek tomu porasty ozimných obilnín sú na jar (začiatkom marca) v dobrej kondícii, vyrovnané a celoplošne zatiaľ nevykazujú nijaké extrémne poškodenie ani extrémny výskyt chorôb.
  • Veľké obavy sú nesporné v prípade výskytu hrabošov, pri ktorých sa kontinuálne rozširovanie škôd prejavovalo aj cez zimu. Po oteplení teda možno na mnohých lokalitách očakávať ich kalamitné premnoženie.
  • Teplá zima nie je automaticky zárukou na vysoké napadnutie porastov chorobami v nasledujúcom roku. Obavy z vyššieho infekčného tlaku chorôb sa môžu ale aj nemusia naplniť, pretože v minulosti sa neraz stalo, že po miernej zime prišla suchá a horúca jar, ktorá výskyt chorôb zastavila.
  • Situáciu však netreba ani podceňovať a je nutné monitorovať nasledujúci vývoj počasia, porastov a chorôb.
    Na veľmi skoré a celoplošné fungicídne T0 aplikácie zatiaľ všeobecne nie je dôvod. Väčší dôraz je potrebné klásť skôr na choroby bázy stebla, ktoré sa môžu vyskytnúť vo zvýšenej miere. Tomu je potrebné prispôsobiť aj pravidelné prehliadky porastov a prípadný výber účinného fungicídu najneskôr do termínu T1 aplikácie.
  • Termín T1 je v ozimných obilninách dôležitý na potlačenie skorých infekcií múčnatky, septoriózy a na citlivých odrodách aj hrdze plevovej. Na tieto choroby preto treba upriamiť pozornosť pri posudzovaní potreby T1 aplikácie (BBCH 31-32).