Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Obilniny

Zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného a pšenice letnej formy jarnej pri rôznom obrábaní pôdy

15-03-2018
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | buso@vurv.sk
NPPC - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Pokiaľ chceme zachovať ekologický postoj k rastlinnej výrobe je potrebné zdôrazniť  integrovaný systém pestovania poľných plodín, v rámci ktorého by sme mali venovať pozornosť nielen princípom hospodárenia ekologickým, ale i ekonomickým. Považujeme ho  za systém moderný, zameraný na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov konvenčného poľnohospodárstva pri zachovaní jeho pôvodného charakteru.

Obilniny (cereálie) tvoria najdôležitejšiu skupinu plodín v celej rastlinnej výrobe. Majú rozhodujúci význam vo výžive ľudí a hospodárskych zvierat, poskytujú dôležitú  surovinu pre potravinársky, chemický a farmaceutický priemysel. V podmienkach mierneho pásma zaberajú viac ako 50 % výmery ornej pôdy. Medzi obilninami majú špecifické postavenie pšenica a raž, tzv. chlebové plodiny. Zrno  obilnín je  hlavnou zložkou ľudskej potravy. Obsahuje všetky výživné  látky (glycidy, bielkoviny, tuky, minerálne látky, vitamíny). Pomer dusíkatých látok k bezdusíkatým 1 : 5-6 z hľadiska nutričného zodpovedá potrebám normálnej výživy, ale  z hľadiska dietetického nie sú úplne ideálne, ako napr. strukoviny (1 : 2). Jačmeň siaty je našou druhou najrozšírenejšou hustosiatou obilninou a najvýznamnejšou komoditou. Jeho produkcia sa využíva na sladovnícke a potravinárske účely (25,8 - 32,5 %), na osivo (6,8 - 7,1 %) a na kŕmne účely (55 - 60 %). Spotreba na priamy konzum u nás dosahuje 1,5 kg na osobu a rok. Zrno jačmeňa je hodnotnou surovinou pre výrobu krúp, náhradok kávy, liehovín, sladových a farmaceutických výťažkov, predovšetkým však už  slúži na výrobu sladu a piva.

V našich podmienkach patria pšenica letná a jačmeň siaty medzi významné plodiny. Nielen u nás, ale na celom svete, je pestovanie tej ktorej plodiny závislé od viacerých faktorov (napr. pôdnoklimatické, socioekonomické, politické).

Obrábanie pôdy a zakladanie porastov k týmto i k ostatným poľným plodinám nemožno opomínať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania.

Pšenica letná forma jarná i jačmeň siaty jarný patria k najstarším kultúrnym rastlinám, pričom počiatky ich pestovania sú úzko prepojené so vznikom poľnohospodárstva. Ich funkcia okrem „nasýtenia obyvateľstva“ je i krajinotvorná, úžitková, ekonomická ....

Za jeden z najdôležitejších prvkov v systéme pestovania plodín možno považovať obrábanie pôdy. Medzi významné dôvody riešenia problematiky rozličných technológií obrábania pôdy, ale nielen jej (zakladania, ošetrovania, ochrany, zberu, pozberovej úpravy, ...) patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky pri zakladaní porastov, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

Obr. 1

Obr. 1: Medzi významné dôvody riešenia problematiky rozličných technológií obrábania pôdy okrem iného patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy.

Hlavné dôvody rozvoja a rozširovania týchto technológií sú:

  • ekologické
  • ekonomické
  • technické

Ekologické dôvody: kladný vplyv týchto technológií na štruktúrny stav pôdy, lepšie hospodárenie s vodou v pôde (zvýšenie vododržnosti pôdy, obmedzenie neproduktívneho výparu vody z pôdy pomocou rastlinných zvyškov na povrchu pôdy), redukcia vodnej  
a veternej erózie, obmedzenie vyplavovania pohyblivých foriem dusíka, zlepšenie stavu pôdnej  organickej hmoty, zvýšení obsahu a kvality pôdneho humusu).

Ekonomické dôvody: úspora práce a energie, zníženie počtu pracovných operácií a vyššia  výkonnosť strojov, znižovanie nárokov na organizáciu práce i na počty pracovníkov.

Technické dôvody: nové konštrukčné riešenia strojov a celých technologických postupov.

Obrábanie pôdy tak nemožno opomínať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania.

V NPPC – VÚRV v Piešťanoch, v lokalite Borovce, je už viacero rokov založený pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu, s minimalizačnou technológiou, nastielacou a bezorbovou. Tieto technológie skúšame v rámci štvorhonového osevného postupu:  kukurica siata na zrno, pšenica letná forma ozimná, jačmeň siaty jarný a sója fazuľová.

Obr. 2

Obr. 2: V NPPC – VÚRV v Piešťanoch, v lokalite Borovce, je už viacero rokov založený pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu, s minimalizačnou technológiou, nastielacou a bezorbovou.

Základná príprava pôdy pri všetkých technológiách by mala zaistiť rozklad pozberových zvyškov predplodiny pšenice jarnej a jačmeňa jarného na jeseň, prípadne skoro na jar. V konvenčnej technológii vykonávajú farmári jesennú orbu do hĺbky 0,18 – 0,20 m (po repe cukrovej hlbšie – až do 0,24 m) čo najskôr, aby sa do príchodu mrazov naakumulovalo v pôde čo najviac vody. Predsejbová príprava pôdy je na jar závislá od vlhkostného stavu pôdy. Na jar je potrebné rozhodiť vhodné množstvo hnojív, ktoré zapravíme do pôdy ťažkými bránami, čím vytvoríme osivové lôžko a optimálne podmienky pre vyklíčenie a vzídenie osiva. Prípravu pôdy robíme do hĺbky 0,04 - 0,06 m a hĺbka sejby by mala byť 0,03 – 0,05 m.

Pri jarnej predsejbovej príprave je rozhodujúci vlhkostný stav pôdy a pôdna zrelosť („pôdne garé“). Vystihnúť optimálny termín sejby je pri jačmeni jarnom i pšenici jarnej mimoriadne dôležité, nakoľko pri veľmi skorej sejbe sejeme do mokrej, nevyzretej pôdy a hrozí, najmä pri jačmeni jarnom, „zamazanie osiva“, preto ho nesmieme zasiať do nevyzretej, mokrej pôdy. To negatívne vplýva na poľnú vzchádzavosť, čím je ovplyvnená konečná výška úrody. Oneskorenie sejby znamená za každý deň oneskorenia zníženie úrody zrna o 40 – 50 kg. Výsevok určujeme podľa účelu pestovania, podľa odrody, predplodiny a termínu sejby. Zvyčajne sa pohybuje od 350 do 500 klíčivých zŕn na m2.

Konvenčný spôsob zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného je v podmienkach nášho pokusu charakteristický na jeseň kvalitne vykonanou podmietkou predplodiny diskovým podmietačom a prípadným zavalcovaním – na základe vlhkostného stavu pôdy. Následne vykonávame orbu do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Pozemok ostáva v hrubej brázde (zachytenie zimnej vlahy, vplyv mrazu, ...). Na jar, akonáhle dovolí stav pôdy a počasia používame smyk na urovnanie brázd a pred sejbou ešte kombinátor na dosiahnutie primeraného drobnohrudkového stavu pôdy a zapravenie hnojív do pôdy. Sejbu vykonávame 24 riadkovou sejačkou Amazone s 3 metrovým záberom. Termín sa odvíja od poveternostných pomerov tej ktorej lokality, v podmienkach Boroviec to býva väčšinou v druhej polovici marca.

Pri jačmeni siatom jarnom, používame v minimalizačnej technológii na podmietku diskový podmietač, po ktorom, prípade potreby, pôdu zavalcujeme. Ak je nutné, niekoľko dní pred sejbou používame totálny herbicíd. Zvládnutie manažmentu burín je v týchto technológiách predpokladom úspechu! Sejeme sejačkou americkej výroby 36 riadkovou Great Plains, model 1205 1975 0324 so záberom 4,5 m.

Pri nastielacej technológii robíme podmietku ploskorezom Amazone TL 301, ktorým pôdu nadvihneme, premiesime, ale neobraciame. Rovnako ako pri minimalizačnej technológii i tu pred sejbou aplikujeme totálny herbicíd. Sejbu robíme sejačku Horsch Concord CO3, ktorá má záber 3 m a dokáže siať 24 riadkov. Zároveň so sejbou aplikujeme i hnojenie N v podobe DAM-390, technológiou PPF firmy Horsch „prihnojovaním pod pätu“, čo znižuje počet vstupov do porastu a má to svoj význam i pohľadu výživy rastlín..

Bezorbová technológia je spomedzi technológií asi najšpecifickejšia čo sa týka regulácie burinných spoločenstiev. Z toho dôvodu tiež aplikujeme pred sejbou herbicíd vo forme glyfosátu. Sejbu vykonávame, už pri minimalizačnom spôsobe spomínanou, sejačkou Great Plains model 1205 1975 0324, ktorá je určená aj na priamu sejbu do strniska a dokáže nám zabezpečiť kvalitnú sejbu tak po stránke rovnomernosti ako aj množstva vysiatych semien, v takýchto špecifických podmienkach sejby. Touto sejačkou dokážeme osivo pravidelne rozmiestniť v riadkoch v požadovanej hĺbke a dobre pripraviť osivové lôžko. Osivo je pritlačené presne na vlhkom dne. Kvalitnú sejbu je ale  možné dosiahnuť len správnym nastavením sejačky. Výhodou tejto sejačky je i možnosť prihnojovania N počas sejby, v našom prípade v podobe Liadku amónneho s vápencom.

Z nášho pohľadu sa nám ako najnáročnejšia technológia z hľadiska jej zvládnutia javí nastielacia technológia, z dôvodu správneho zladenia pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky, v našich podmienkach používaného ploskorezu Amazone TL 301. Splnením týchto požiadaviek dosiahneme kvalitnú prácu v celom profile a rovnomerné rozmiestnenie pozberových zvyškov a zároveň ich množstvo na povrchu pôdy. Pozemok sa vyrovnáva a odstraňujeme aj nežiadúce zhutnenie pôdy.

V celkovom hodnotení priemerných úrod možno konštatovať, že nielen jačmeň siaty jarný, pšenicu letnú formu jarnú, ale i ďalšie poľné plodiny, je možné pestovať i inak ako konvenčne. Nezanedbateľným a veľmi dôležitým prvkom, ako je známe, je pestovateľský ročník, dnes obzvlášť dôležitý prvok, o čom nás presviedčajú posledné roky.

Jedna chyba v celom procese v sebe nabaľuje ďalšie problémy a ich riešenie je ťažšie ako v konvenčnej technológii. Preto netreba pri týchto technológiách nič podceňovať a veriť im i sebe. Vo svete už tieto technológie bežia niekoľko desiatok rokov a osvedčujú sa.

Diskusie o vhodnosti minimalizačných technológii obrábania pôdy pokračujú, efekt ich používania je rôzny v rozdielnych agroekologických podmienkach. Pre rozdielne pôdnoklimatické podmienky je potrebné overiť vhodné rôzne technologické postupy obrábania pôdy a zakladania porastov a potom podľa toho upraviť celú pestovateľskú  technológiu. Naďalej je potrebný výskum a overovanie v praxi vhodných postupov pre konkrétne podmienky.

Treba dodržať základné pravidlá:

  1. Celá filozofia stojí a padá na technologickej disciplíne, ktorej sa musí, ak chce pestovateľ dosiahnuť dobré výsledky, podriadiť myslenie všetkých pracovníkov zapojených do týchto technológii. Všetko začína nie predsejbovou prípravou pôdy, ale už zberom predplodiny a nepodcenením burín.
  2. Likvidácia trvácich burín a regulácia jednoročných nemusí byť problém ak zasiahneme proti nim v optimálnom termíne a vhodnými herbicídmi. Zvládnutie manažmentu burín musí byť povinnosťou každého kto sa týmto technológiám chce venovať!
  3. Využitie vhodného náradia na obrábanie pôdy, kvalitných sejačiek a postrekovačov – spolu súvisí s prvým a druhým pravidlom!