Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Krmoviny

Produkcia a mliekový produkčný potenciál ďatelinotrávnych miešaniek na ornej pôde

09-09-2022
Ing. Miriam Kizeková, PhD.; Ing. Zuzana Kováčiková, PhD.; Ing. Vladimíra Vargová, PhD.; Ing. Ľubica Jančová | miriam.kizekova@nppc.sk
NPPC - – Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Hlavným účelom pestovania miešaniek je v porovnaní s trvalými trávnymi porastami vyššia produkcia nutrične hodnotných objemových krmív s vyváženým obsahom cukrov a dusíkatých látok. Pestovanie týchto miešaniek na ornej pôde prináša aj ďalšie benefity ako je kvalitné objemové krmivo. Výber druhov a odrôd do zmesí závisí od spôsobu využitia zelenej hmoty, či bude určená na výrobu siláže, sena alebo bude porast spásaný. Ďalším dôležitým faktorom sú pôdno-klimatické podmienky stanovišťa. Pre vysoko intenzívne, dvoj- až trojročné  miešanky určené na silážovanie, je charakteristická jednoduchosť. Takúto zmes väčšinou tvoria  2 – 4 druhy, pričom podiel bôbovitých vo výsevku predstavuje aspoň 50 %. Naopak, viacročné miešanky určené pre výrobu sena alebo pre založenia pasienka sa vyznačujú vyššou druhovou a odrodovou pestrosťou. Takéto zmesi obsahujú 8 – 11 druhov. Po niekoľkých rokoch  dochádza vplyvom klimatických podmienok a genetických vlastností k ustupovaniu niektorých druhov z porastu. Bohatšie druhové zloženie miešanky tak vytvára predpoklad pre dosahovanie vyrovnanej produkcie počas 4 až 5 ročného obdobia.

V našich podmienkach patria k významným komponentom ďatelinotrávnych miešaniek medzirodové hybridy Festulolium, v ktorých sa spája nutričná hodnota mätonohov s vytrvalosťou a odolnosťou kostravy trsteníkovitej voči suchu a odolnosťou kostravy lúčnej voči zime a vymŕzaniu. Lolioidné typy sa vyznačujú vysokou produkciou kvalitného krmiva, primeranou vytrvalosťou a odolnosťou voči abiotickým vplyvom prostredia. Hlbší koreňový systém im umožňuje vytvárať dobre zapojené porasty na suchých, ako aj vlhkých stanovištiach.  V lúčnych miešankách má svoje stále miesto timotejka lúčna, pre suché oblasti je vhodná kostrava trsťovníkovitá a ovsík vyvýšený. Naopak vo vlhkejších podmienkach sa dobre uplatňuje psiarka lúčna. Vysoká nutričná hodnota, chutnosť, stráviteľnosť, rýchle vytvorenie dobre zapojeného porastu ako aj vysoká odolnosť voči ušliapavaniu determinujú mätonoh trváci ako základnú zložku produkčných pasienkových porastov. Z bôbovitých sa uplatňuje ďatelina lúčna v systémoch výroby konzervovaných krmív, zatiaľ čo v intenzívnych pasienkových porastoch sa uplatňuje ďatelina plazivá. Popri týchto dvoch druhoch svoje uplatnenie vzhľadom na kvalitatívne odlišnosti (špecifické látky, obsah tanínov, ktoré nespôsobujú nadúvanie zvierat) a prispôsobenie sa k náročným environmentálnym podmienkam, nachádzajú aj ďalšie druhy ako je lucerna siata, vičenec vikolistý či ľadenec rožkatý.

Aké úrody sušiny a obsah základných živín dosahujú ďatelinotrávne resp. lucernotrávne miešanky na ornej pôde nám môžu ukázať výsledky 3-ročného poloprevádzkového pokusu založeného vo Zvolenskej kotline v blízkosti Detvy na plochách poľnohospodárskej spoločnosti Agrosev, spol. s.r.o. Stanovište sa nachádza v nadmorskej výške 370 m n. m., a s priemernou ročnou teplotou 8,2 ºC a ročným úhrnom zrážok 626 mm patrí do teplej klimatickej oblasti. Podľa agrochemického rozboru pôdy bola na pokusnej ploche zaznamenaná neutrálna až slabo kyslá pôdna reakcia. Pôda sa vyznačovala stredným obsahom organického uhlíka (1,6 %), koncentrácia fosforu v pôde bola nízka (28,21 mg.kg-1). Veľmi vysoká zásobenosť pôdy draslíkom a horčíkom na jar 2019 (K – 310 mg.kg-1, Mg – 348 mg.kg-1) sa počas nasledujúcich vegetačných období znížila o tretinu.

Do pokusu bolo zaradených 11 trávnych zmesí, z toho 3 miešanky boli určené na výrobu siláže, 5 miešaniek bolo zostavených pre lúčne využitie na výrobu sena a 3 zmesi  boli určené pre pasienkové využitie (Tabuľka 1). Osivá zmesí zabezpečila spoločnosť DLF Seeds, s.r.o. Hladké Životice. Založenie porastov sa uskutočnilo v apríli 2019, na výsev sa použila sejačka Pötttinger Terrasem C6. V prvom roku sa uskutočnili 2 kosby. Prvá kosba sa uskutočnila v júni 2019 a druhá kosba sa uskutočnila v septembri 2019. V druhom sledovanom roku  sa uskutočnili už 4 kosby a v poslednom roku boli 3 kosby.

Tabuľka 1: Ďatelinotrávne zmesi

Tabuľka 1

Hneď v roku založenia pokusu všetky miešanky vykazovali dobrú až veľmi dobrú zapojenosť. V júni 2019 sa vykonalo floristické zhodnotenie porastu. Na porastoch bol zaznamenaný vysoký podiel burinových druhov predovšetkým facélie vratičolistej, parumančeka nevoňavého, mrlíka voňavého, pichliača roľného, štiavu lúčneho, ježatky kurej nohy a horčice bielej. Pokryvnosť burinových druhov varírovala od 19 % do 38 % . Z dôvodu vysokého výskytu burín sa musela vykonať odburiňovacia kosba, po ktorej buriny ustúpili  a ich pokryvnosť  v nasledujúcom roku nepresahovala 2 %.

Pri dvoch kosbách v roku 2019 úroda sušiny varírovala od 2,18 t.ha-1 (variant 1 intenzívna krátkodobá trávna zmes na ornej pôde) do 5,26 t.ha-1 (variant 11 pasienková zmes bez ďateliny). V priemere sa v roku založenia porastov vyššou produkciou vyznačovali trávne zmesi pre pasienkové využitie (4,50 t.ha-1 ) v porovnaní s krátkodobými silážnymi  (3,34 t.ha-1)  a lúčnymi miešankami (4,01 t.ha-1). V roku 2020 sa už prejavil produkčný potenciál ďatelinotrávnych miešaniek (obrázok 1). U najvýkonnejších krátkodobých silážnych miešaniek úroda sušiny dosiahla takmer 14 t.ha-1. Pri týchto miešankách zaznamenala v obidvoch rokoch najvyššiu produkciu ďatelino-lucerno-trávna miešanka (4,96 t.ha-1 a 13,73 t.ha-1).  K vysokej úrode určite prispela lucerna siata, ktorej pokryvnosť vďaka vhodným pôdnym podmienkam dosahovala v obidvoch rokoch 30 – 40 %. Pre intenzívnu a dočasnú silážnu miešanku bola charakteristická nízka úroda sušiny v roku 2019. V nasledovnom roku sa vďaka dostatku zrážok produkcia zoštvor- až päťnásobila. V treťom roku si vysokú produkciu udržala ďatelino-lucerno-trávna miešanka, zatiaľ čo pri intenzívnej a dočasnej miešanke bola úroda sušiny nižšia o 15 % v porovnaní s rokom 2020. Pri lúčnych miešankách sa produkcia sušiny v roku 2020 zdvojnásobila a v treťom roku dosahovala 12 t.ha-1 až 14 t.ha-1. Veľmi dobrú výkonnosť preukázala ovsíková zmes do suchých podmienok. Ostatné lúčne miešanky sa vyznačovali porovnateľnou produkciou sušiny v rokoch 2020 a 2021. Počas troch rokov pasienkové miešanky ukázali rozdielnu produktivitu. Zatiaľ čo v roku 2019, najvyššiu úrodu sušiny dosiahla vytrvalá pasienková zmes bez ďateliny lúčnej do vlhkých podmienok (5,26 t.ha-1), v rokoch 2020 a 2021 patrila k najprodukčnejším miešankám vytrvalá s ďatelinou lúčnou do bežných a vlhkých podmienok (13,73 t.ha-1, 10,66 t.ha-1).

Obr. 1

Obr. 1: Produkcia sušiny (t.ha-1)

Výživná hodnota trávnych porastov v priebehu roka kolíše a závisí od druhového zloženia, fenologickej fázy porastu, manažmentu porastu (spôsob využívania, ošetrovania, hnojenia, výšky porastu), ako aj od environmentálnych faktorov. Pre prvé fázy vývoja je charakteristická vysoká stráviteľnosť všetkých živín a nižšia koncentrácia vlákniny. Počas dozrievania dochádza k narastaniu obsahu nestráviteľného vlákninového komplexu, k poklesu nutričnej hodnoty a stráviteľnosti živín. Zníženie stráviteľnosti vplyvom neskorého zberu alebo termínu defoliácie môže predstavovať až 30%. Ďatelinotrávne miešanky predstavujú výhodnú kombináciu nielen z hľadiska stability úrody, ale aj z hľadiska výživy zvierat. Pre bôbovité je charakteristický vyšší obsah dusíkatých látok a niektorých minerálov v porovnaní s trávami. Nové vyšľachtené odrody tráv sa naopak vyznačujú vyšším obsahom vodorozpustných cukrov, ktoré majú dôležitú úlohu pri metabolizme dusíkatých látok a ich efektívnom využití na tvorbu mlieka.

Priemerný obsah vlákniny a dusíkatých látok v kosbách uvádza tabuľka 2, z ktorej je zrejmé, že najvyššiu koncentráciu vlákniny boli zaznamenané v 2. kosbe. Podobný trend bol zaznamenaný aj pri dusíkatých látkach. V prvej kosbe sa koncentrácia dusíkatých látok dosahovala limitné hodnoty prijateľného obsahu pre hospodárske zvieratá. Najnižšie hodnoty obsahu dusíkatých látok v 1. kosbe boli spôsobené nižším zastúpením bôbovitých v porastoch. Ďalším dôvodom je tzv. zrieďovací efekt, kedy sa s vyššou produkciou sušiny v 1. kosbe znižuje koncentrácia živín.

Tabuľka 2: Priemerný obsah vlákniny, dusíkatých látok (g.kg-1) a NEL (MJ.kg-1 sušiny) v kosbách

Tabuľka 2

Koncentrácia NEL sa v priemere pohybovala od 5,07 MJ.kg-1 sušiny v 3. kosbe pri pasienkových zmesiach do 5.67 MJ.kg-1 sušiny v 1. kosbe pri intenzívnej ďatelinotrávnej miešanke (tabuľka 2).  Pri porovnaní jednotlivých typov miešaniek sa najvyššou koncentráciou NEL vyznačovali intenzívne silážne zmesi. Rozdiely medzi lúčnymi a pasienkovými miešankami nebol významný. Z hľadiska dynamiky koncentrácia NEL počas vegetačného obdobia bola pre všetky zmesi charakteristická najvyššia koncentrácia v 1. kosbe.

Za tri roky sledovania sa celkový produkčný mliekový potenciál (PMP) pohyboval od  41 tisíc kg mlieka na ha pri pasienkovej vytrvalej zmesi s ďatelinou lúčnou do suchých podmienok do 55 tis. kg mlieka na ha pri intenzívnej ďatelino-lucerno-trávnej zmesi. V roku založenia porastov sa v priemere vyššími hodnotami PMP vyznačovali pasienkové miešanky (5,74 až  8,55 tis. kg mlieka na ha). V priemere troch rokov dosiahol produkčný mliekový potenciál 49 tis. kg.ha-1 pri intenzívnych miešankách, 45 tis. kg.ha-1 pri lúčnych miešankách a 44 tis. kg.ha-1 pri pasienkových zmesiach. 

Obr. 2

Obr. 2: Produkčný mliekový potenciál (tis. kg.ha-1)

Ďatelinotrávne miešanky sú neodmysliteľnou súčasťou pestovateľských plánov poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú vo svojom portfóliu chov hovädzieho dobytka.  Trojročné pestovanie ďatelinotrávnych miešaniek na ornej pôde v teplej klimatickej oblasti ukázalo, že produkčný potenciál intenzívnych silážnych zmesí sa naplno prejavil až v druhom a treťom roku pestovania. Lúčne a pasienkové miešanky poskytli vyššie úrody sušiny už v roku založenia porastov. 

Poďakovanie: Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.