Karanténne škodlivé organizmy EÚ
Karanténni škodcovia sú škodcovia, ktorí sa nevyskytujú na vymedzených územiach EÚ, majú potenciál na preniknutie, usídlenie a šírenie. Sú zaradení do zoznamu v Prílohe č. II. VN KOM EÚ 2019/2072.
Prioritní škodcovia Únie - DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1702 stanovuje zoznam dvadsiatich škodcov, ktorí majú pre územie Únie najzávažnejší hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv. O tom, ktoré druhy budú patriť do tejto skupiny, rozhodovala Komisia, ktorá vykonala posúdenie na základe metodiky vypracovanej Spoločným výskumným centrom Komisie a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Okrem škodcov poľných a záhradníckych rastlín dopĺňajú tento zoznam aj škodcovia lesných drevín.
Prieskumy sa na území Slovenska vykonávajú na tie druhy prioritných škodcov, u ktorých je pravdepodobnosť, že by sa v našich ekologických a klimatických podmienkach mohli usídliť a ďalej šíriť. Ďalšou podmienkou je výber tých prioritných škodcov, ktorých hostiteľské rastliny sú u nás pestované.
V roku 2020 Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum v spolupráci s ÚKSÚP-om pripravilo podrobné popisy niektorých druhov prioritných škodcov, ktoré sú prístupné na internetovej stránke: http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/885-monitoring-novych-rastlinnych-skodcov-2020?Itemid=195
PRIORITNÍ KARANTÉNNI ŽIVOČÍŠNI ŠKODCOVIA ÚNIE
Z týchto škodcov vyberáme tie, ktoré môžu napádať poľné plodiny:
Kvetovka papriková Anthonomus eugenii syn. Anthonomus aeneotinctus
Larvy Anthonomus eugenii sa vyvíjajú iba v rastlinách z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Kladenie vajíčok prebieha na rastlinách rodu Capsicum a Solanum, zatiaľ čo žer dospelých jedincov sa rozširuje aj na iné druhy čeľade ľuľkovité, druhovo napríklad machovka (Physalis pubescens), rajčiak (Solanum lycopersicum), durman obyčajný (Datura stramonium), petúnka (Petunia parviflora) a tabak krídlatý (Nicotiana alata). Hlavným hostiteľom je paprika ročná (Capsicum annuum) a kríčkovitá (Capsicum frutescens) a niektoré voľne žijúce druhy Capsicum spp. Ostatné druhy čeľade ľuľkovité môžu byť tiež napadnuté, vrátane baklažánu (Solanum melongena) a mnoho divých druhov rodu Solanum spp. Škodí v tropických a subtropických klimatických podmienkach. V južnej Európe by mohol prežiť vonku a pravdepodobne by mohol byť škodcom v skleníkových kultúrach v chladnejších krajinách.
Skorými príznakmi sú malé otvory v nezrelých plodoch a malé kruhové alebo oválne otvory (2-5 mm) na listoch. Tie sa môžu zameniť s poškodením od slimákov alebo húseníc. Čas potrebný pre vývoj z vajíčka po dospelca je pri teplote 26-28 °C asi 14 dní. Dospelce sa vyskytujú v každom mesiaci roka s výnimkou decembra a januára. Dospelce sa živia listami a kvetmi. Larvy sa živia semenami a pletivami v rastúcich plodoch Vajíčka sú hneď po vyliahnutí biele, časom sa ich farba mení na žltú. Sú oválneho tvaru, dlhé 0,53 mm a široké 0,39 mm. Larvy sú bielej až sivej farby, so žltohnedou hlavou. Vývojová fáza pozostáva z troch instarov (vývojových fáz), pričom v každej má larva inú dĺžku. V prvom instare je larva dlhá približne 1 mm (v rozmedzí 0,8-1,5 mm), v druhom instare je o trochu dlhšia, má 1,9 mm (v rozmedzí 1,3-2,6 mm) a v treťom instare meria asi 3,3 mm (v rozmedzí 2,2 až 5,0 mm). Vývoj lariev trvá 1,7 dňa v 1. instare, 2,2 dňa v 2. instare a 8,4 dňa v 3. instare. Súčasťou tretieho instaru lariev je prepupalné obdobie, ktoré trvá približne 4,9 dňa. Počas tohto obdobia dochádza k tvorbe buniek kukly zo sekrécií larvy.
Dospelce sú oválneho tvaru s typickým mahagónovým až čiernym sfarbením. Chrobáky sú dlhé približne 2-3,5 mm a široké 1,5-1,8 mm. Telo chrobáka je silne klenuté, pričom má predĺženú hlavu, na ktorej sa nachádzajú tykadlá a dlhý nos, ktorý je typický pre tento rod. Hrudník a krovky sú väčšinou pokryté malými šupinami. Tykadlá sú dlhé a na konci výrazne rozšírené. Anthonomus eugenii sa môže prirodzene šíriť len na obmedzené vzdialenosti, ale môže byť transportovaný na medzinárodnej úrovni v plodoch papriky, prípadne aj baklažánov. Dospelce môžu prežiť v chlade (2-5 °C) po dobu viac ako 3 týždňov a môžu byť prepravované ako nedospelé štádiá v čerstvých plodoch.
Na sledovanie dospelcov možno použiť žlté lepové dosky. V štáte Texas (USA) je k dispozícii 8-15 rôznych insekticídnych postrekov na chemickú ochranu. Účinná látka oxamyl patrí k najúčinnejším v Portoriku. Zistilo sa, že najvhodnejším prahom pre ošetrenie insekticídom je 1–5 % poškodenie púčikov. Regulácia je zložitá a vyžaduje si presnú znalosť časov a hraníc vývoja pre maximálnu účinnosť, pretože insekticídy sú zamerané iba na dospelcov. Existujú rozdiely v citlivosti odrôd, ktoré vyplývajú hlavne z termínu dozrievania ovocia. V Kanade sa úspešná eradikácia dosiahla vyčistením skleníkov od všetkých zvyškov plodín, postriekaním haseným vápnom a fumigáciou rôznymi prípravkami. Holandsko použilo aplikácie pesticídov v kombinácii s ničením postihnutých plodín a kultivačného média na eradikáciu zamorenia skleníkov Anthonomus eugenii. Niekoľko parazitoidov radu blanokrídlovce (Hymenoptera) sa našlo v plodoch papriky napadnutej Anthonomus eugenii v Mexiku a Kanade. Najpočetnejšie zastúpené z týchto larválnych alebo vajíčkových parazitoidov (napr. larválny parazitoid Catolaccus hunteri) sa považujú za potenciálnych kandidátov pre biologickú kontrolu. Podozrenie z výskytu Anthonomus eugenii je potrebné hlásiť u príslušného oblastného inšpektora Odboru kontroly ÚKSÚP (Oddelenie kontroly ochrany rastlín).
Bactericera cockerelli vektor baktérie Candidatus Liberibacter solanacearum
Škodcu Bactericera cockerelli je možné nájsť predovšetkým na rastlinách čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Napáda, rozmnožuje sa a vyvíja sa na rôznych kultivovaných a zaburinených rastlinných druhoch, vrátane kultúrnych rastlín, ako sú zemiaky (Solanum tuberosum), rajčiak (Solanum lycopersicum), paprika (Capsicum annuum), baklažán (Solanum melongena) a tabak (Nicotiana tabacum) a iné plodiny ako ľuľok (Solanum spp.), a goji (Lycium spp.). Množí a vyvíja sa na niektorých druhoch pupencovitých (Convolvulaceae), vrátane pupenca roľného (Convolvulus arvensis) a sladkých zemiakov – batátov (Ipomoea batatas).
Napadnuté rastliny zemiakov a rajčiakov sú zakrpatené. Vytvára sa menší počet drobnejších plodov a hľúz, ktoré môžu byť aj deformované. Listy žltnú, sfarbujú sa na fialovo a okraje listov sa stáčajú dohora. Internódia listov sú skrátené a zhrubnuté. Na rastlinách zemiaka vznikajú v pazuchách listov vzdušné hľuzy. Rastliny môžu aj odumierať. Úroda je nízka. Larvy aj dospelci produkujú typické belavé exkrementy, ktoré zostávajú na listoch a ďalších častiach rastliny.
Dôležitý prvok, ktorý ovplyvňuje biológiu Bactericera cockerelli je počasie. B. cockerelli je pravdepodobne prispôsobená teplému, ale nie horúcemu počasiu. Chladné počasie jej vyhovuje počas migrácie. Optimálne podmienky pre vývin sú 27 °C, pri 32 °C sa znižuje prežívanie, liahnutie a kladenie vajíčok a úplne sa zastavuje pri teplote 35 °C. Jedna generácia sa vyvinie za 3-5 týždňov, v závislosti od teploty. Počet generácií sa v rámci regiónov značne odlišuje, zvyčajne v rozmedzí 3-7 generácií. Pri pohľade zhora je kukla elipsovitá, z profilu veľmi sploštená. Kukla má 5 instarov odlišujúcich sa veľkosťou aj ďalšími morfologickými znakmi. Mladé kukly sú oranžové, neskôr žlto-zelené a dospelé sú zelené. Zložené oči sú výrazné, červenkasté. Počas tretieho instaru je výplň krídel svetlá a postupne sa zvýrazňuje. Bočný okraj tela majú lemovaný krátkymi voskovými filamentmi. Celkový čas potrebný na vývin kukly závisí od teploty a hostiteľskej rastliny, priemerne je to 12–24 dní. Dospelce sú malé, merajú okolo 2,5 - 2,75 mm. Veľmi sa podobajú na malé cikády, pretože majú sklonené krídla pozdĺž tela, do tvaru strechy. Majú 2 páry čírych krídel, predný pár je väčší ako zadný pár. Tykadlá dlhé ako hruď. Na hlave a brušku má biele alebo žlté pásiky a belavé pásiky na prvom a poslednom segmente bruška. Tieto biele pásiky sú charakteristické pre Bactericera cockerelli, najmä široký, priečny biely pruh na prvom brušnom segmente a biely pásik v tvare ,,obráteného V“ na poslednom segmente.
Nedospelé štádiá sa nehýbu, nie sú schopné aktívne sa rozptyľovať. Dospelce sú aktívne, vedia dobre lietať a v prípade nebezpečenstva ihneď odskočia. Presun rôznych štádií tohto škodcu na dlhé vzdialenosti je možný prostredníctvom komerčne dostupných rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), ktoré predstavujú ich hlavných hostiteľov. Žiadne životné štádium B. cockerelli nie je viazané k zemiakovým hľuzám alebo pôde.
Pri B. cockerelli je dôležitý monitoring. Je dôležité jeho skoré zachytenie, aby sa minimalizovali škody a reprodukcia škodcu. Plody rastlín z čeľade ľuľkovitých dovážané do EÚ z amerického kontinentu, Austrálie a Nového Zélandu musí spĺňať osobitné požiadavky, ktoré majú zabrániť zavlečeniu tohto škodcu. V súčasnosti v kontrole proti B. cockerelli dominuje aplikácia insekticídov, ale tento škodca si časom už dokázal vyvinúť rezistenciu, a tak je voči väčšine látok odolný. Dôvodom rezistencie voči insekticídom je najmä ich vysoká plodnosť a krátka doba vývoja generácie. Medzi najčastejšie používané insekticídy patrí cyantraniliprol, spinetoram, oxamyl, imidakloprid a tolfenpyrad. Začlenenie nových účinných látok do rotačných programov chemickej ochrany môže poskytnúť užitočný nástroj na ochranu proti tomuto škodcovi.
Spodoptera frugiperda – sivkavec
Spodoptera frugiperda je polyfágny škodca. Hlavnými hostiteľskými druhmi sú rastliny z čeľade lipnicovité (Poaceae) – trávy, kukurica, ryža, cirok a cukrová trstina. Škodca bol pozorovaný aj na rastlinách z čeľade kapustovité (Brassicaceae), tekvicovité (Cucurbitaceae), lucerne, cibuli, fazuli, sladkých zemiakoch, rajčiakoch a rôznych druhoch z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) (baklažán, ľuľok veľkoplodý, paprika, tabak). Spodoptera frugiperda je tropický a subtropický druh, ktorý pravidelne migruje do chladnejších regiónov počas leta.
Kukuričné listy sú zožraté, majú poškodené okraje, možno na nich pozorovať larválny trus. Mladé larvy skeletonizujú listovú plochu medzi žilami. Rastliny do veku 30 dní môžu byť na báze odhryznuté činnosťou veľkých lariev, teda húseníc. Staršie rastliny môžu mať klasy napadnuté larvami, ktoré vŕtajú do zŕn kukurice. Na rastlinách rajčín môžu byť púčiky a vegetačné vrcholy zožraté a plody poprepichované.
Vajíčka Spodoptera frugiperda bývajú prilepené k povrchu listu v skupinách po 100 – 300 kusov, niekedy v dvoch vrstvách. Samička kladie vajíčka v noci, zvyčajne na spodnú stranu nižšie umiestnených listov. K liahnutiu dochádza po 2-10 dňoch. Larva Spodoptera frugiperda je veľmi odlišná od iných lariev z rodu Spodoptera. Mladé larvy sú zeleného alebo hnedého sfarbenia. Väčšie larvy sa stávajú kanibalmi. Vývoj prechádza cez 6 instarov a v závislosti od podmienok (potrava a teplota prostredia), môže vývoj cez všetkých 6 instarov trvať 14 – 21 dní. Väčšie larvy sú nočnými živočíchmi až do zakuklenia a dorastajú do dĺžky 30 – 40 mm. V poslednom instare majú variabilné sfarbenie: od ružovej cez žltú, olivovú, hnedú, matnú sivú až úplne čiernu. Štádium kukly trvá 9-13 dní. Kokóny sa nachádzajú v zemi alebo medzi listami hostiteľských rastlín. Dospelcom je sivo-hnedá až hrdzavo-hnedá mora s rozpätím krídel 32-38 mm. Samička je v porovnaní so samcom väčšia. Život dospelca trvá približne 12 – 14 dní.
Škodca je udomácnený v južných regiónoch Severnej Ameriky. Cez leto migruje cez USA do južnej Kanady. Rozšírený je v Strednej Amerike, Karibiku a Južnej Amerike. Od roku 2016 bol nájdený aj v Afrike s prienikmi v Benine, Nigérií, Togu, Sv. Tomášovi a Princovom ostrove. Škodca bol v minulosti notifikovaný na paprikách, rajčinách, momordike pri dovoze z tretích krajín, teda existuje riziko rozšírenia prostredníctvom obchodu aj do EÚ. Rastliny určené na výsadbu by mali pochádzať z miest, kde sa vykonávajú pravidelné prehliadky rastlín. Samozrejmosťou je pôvod z miest bez výskytu škodcu v predchádzajúcich mesiacoch. Určité typy rastlín (odrezky) sa môžu ošetrovať pri nízkych teplotách (menej ako 1,7 °C v priebehu 2-4 dní), po ktorých nasleduje fumigácia. V chladnejších oblastiach Európy môže škodca spôsobovať škody v skleníkoch, kde by mohol aj prezimovať. Je zrejmé, že do oblasti EPPO by sa škodca mohol zaviesť prostredníctvom obchodu. Dospelé jedince sú schopné migrovať kilometre ďaleko od miesta vyliahnutia. Všetky štádiá Spodoptera frugiperda sú zvyčajne usmrtené pri teplotách pod 0 °C.
Podozrivé prípady je potrebné hlásiť u oblastného inšpektora Sekcie kontroly ÚKSÚP (Oddelenie kontroly ochrany rastlín). (kontakty dostupné na stránke: http://www.uksup.sk/oddelenie-kontroly-ochrany-rastlin-kontakty/).
