Ambrózia palinolistá - čo s ňou?
Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) sa stala jedným z najvýznamnejších cudzích inváznych druhov v Európe. Jej pôvod je v severnej Amerike, odkiaľ bola introdukovaná do mnohých častí sveta. Rozšírenie A. artemisiifolia sa môže spájať s politickými zmenami v 90. rokoch, kedy sa zmenila štruktúra a veľkosť obrábaných plôch a opustené pozemky boli rýchlo kolonizované ambróziou. V poľnohospodárskej krajine ambrózia vystupuje ako silný konkurent. Na ornej pôde spôsobuje značné škody na úrodách a má veľký vplyv na štruktúru a funkciu agroekosystémov. Na druhej strane sa aj na silne zamorených ruderálnych plochách bez ďaľších disturbancií pôdy vďaka tlaku okolitej vegetácie postupne vytratí. Pre efektívnejšiu reguláciu burín v porastoch kultúrnych plodín je potrebné poznať ich bionómiu a nároky na agroekologické podmienky. Ambrózia je jednoročná, jednodomá, vetrom opelivá rastlina z čeľade Asteraceae. Šíri sa semenami, ktoré sú životaschopné až 39 rokov. Dobre toleruje aj stratu listovej plochy spôsobenú herbivormi. V takýchto prípadoch premiestni viac živín do stonky na úkor koreňového systému aby došlo k rýchlej výmene listov. Druhy z rodu Ambrosia sú prispôsobené suchým podmienkam, uprednostňujú slnečné a trávnaté habitáty, piesočnaté pôdy, brehy riek, okraje ciest a ruderálne miesta. Preferuje kyslé pôdy a zriedkavo rastie v pôdach s vysokou koncentráciou Na, K, Mn. Na poliach sa ľahko šíri pozdĺž ciest a na strniskách, kde efektívne využíva veľké množstvá živín (obr. č. 1). Ambrózia znižuje úrody, kvalitu plodín a efektívnosť zberu úrody. Napríklad v Maďarsku spôsobila pri hustote 26 rastlín/m² v kukurici 69-73% straty na úrode, na Slovensku bolo zaznamenané zníženie úrody zrna kukurice o 19,5% pri hustote 5 rastlín ambrózie/m2. Výskyt A. artemisiifolia v porastoch cukrovej repy znížil úrodu buliev o 40 – 50 % a obsah cukru sa znížil o 13 – 15 %. Pri fazuli klesá úroda semien pri prítomnosti rastlín ambrózie o 10 - 75 % v závislosti od rastovej fázy plodiny, v ktorej sa ambrózia objaví. V sóji dokážu už štyri rastliny ambrózie na 10 m radu znížiť úrodu o 8%. Najväčší problém predstavuje ambrózia v slnečnici, pretože obe rastliny sú z čeľade asteraceae. Pri slnečnici sa výnos znižoval so zvyšovaním hustoty buriny. Pri hustote 10 rastlín/m2 ambrózia spôsobila zníženie úrody slnečnice o 33%.
Regulácia ambrózie má za cieľ chrániť aj ľudské zdravie proti jej peľu, ktorý je vysoko alergénny a predstavuje v Európe obrovskú hrozbou pre verejné zdravie, predovšetkým pre dýchací systém. Odhaduje sa, že 40% európskej populácie trpí alergiami na peľ. Predpokladá sa, že negatívny vplyv peľu sa bude zvyšovať v dôsledku šírenia rastlín a predĺženia peľovej sezóny spôsobených zmenou klímy. Regulačné opatrenia môžu mať vedľajšie účinky na biodiverzitu, v dôsledku zintenzívnenia používania herbicídov, zintenzívnenia kosenia alebo skorého zapracovania strniska, čím sa poškodzujú aj sprievodné druhy rastlín. V Európe neexistujú žiadne špeciálne kontrolné opatrenia, okrem smernice, ktorá stanovuje maximálny počet semien v krmivách určených pre zvieratá. Avšak, niektoré krajiny ako Maďarsko a Francúzsko implementovali miestne plány na reguláciu ambrózie. Napriek tomu zostáva otázkou ako správne a efektívne vykonávať reguláciu ambrózie. Jednou z možností je mechanická regulácia. Najúčinnejšou alternatívou mechanickej regulácii by určite bolo ručné vytrhávanie alebo okopávanie, ktoré môžeme uskutočňovať na malých plochách, avšak vieme, že v prípadoch veľkých lánov by to bolo nerentabilné a prakticky neuskutočniteľné. Ďalšou alternatívou je hlboká orba, kedy sa semená ambrózie dostávajú do hĺbky 20 cm odkiaľ nie sú schopné vyklíčiť. Počas jesenných kosieb sa prenáša množstvo semien ambrózie kontaminovanými mechanizmami v rámci polí a pozdĺž ciest. Okraje ciest predstavujú významný zdroj semien pre ďalšie šírenie. Kosenie aj tak patrí v mnohých krajinách k preferovanému spôsobu regulácie ambrózie, najmä pozdĺž ciest. Je veľmi dôležité vedieť kedy kosbu zrealizovať. Čím neskôr je kosba realizovaná, tým viac semien sa vytvorí a kosba koncom roka by mohla spôsobiť ďalšie šírenie už dozretých semien. Pri ambrózii nedochádza k súbežnému kvitnutiu samčích a samičích kvetov, preto len jedno kosenie nemôže byť nikdy efektívne na zníženie počtu vytvorených semien. Správne načasovanie a počty kosieb dokážu znížiť produkciu semien ambrózie až o 74%. Správne načasovanie kosby môže výrazne ovplyvniť vytváranie samčieho kvetenstva (t. j. alergénneho peľu), samičích kvetov (t. j. semien) a má vplyv na fenologický vývoj rastliny. Najúčinnejšie pôsobí metóda kosenia ak je prvá kosba zrealizovaná krátko pred kvitnutím samčieho kvetenstva (obr. č. 2), aby sa obmedzilo množstvo uvoľneného peľu a je nasledovaná ďalšou kosbou ešte pred vykvitnutím nových samčích kvetov na novo vytváraných bočných vetvách. Používanou metódou v širokoriadkových plodinách ako je kukurica, cukrová repa alebo slnečnica je plečkovanie. Plečkovanie je efektívne, avšak dá sa vykonávať len do určitej rastovej fázy. Biologická regulácia v tomto prípade ešte nie je rozpracovaná, prinajmenšom pre Európu. Celosvetovo bolo v súvislosti s ambróziou zaznamenaných okolo 50 druhov hmyzu a dva druhy roztočov. Väčšina z nich sú nešpecializované druhy s minimálnym vplyvom na rastlinu. Iným príkladom je oligofágna liskavka Ophraella communa (Coleoptera: Chrysomelidae), ktorá sa objavila v Taliansku a Švajčiarsku v posledných rokoch, je veľmi žravá a na ambrózii spôsobuje vážne škody, až holožery. Jej vplyvom koncentrácia peľových zŕn ambrózie, výrazne poklesla. Liskavka je ale schopná žrať ojedinele aj na iných rastlinách. Chrobák Zygogramma suturalis preferuje ako svoj zdroj obživy ambróziu. Dokáže skonzumovať 50-70% povrchu listovej plochy. Z. suturalis bol introdukovaný zo Severnej Ameriky do niekoľkých krajín vrátane Ruska v roku 1978. Ani po 10 rokoch od introdukcie do Ruska nebola jeho populácia dostatočne veľká a početná nato, aby dokázal efektívne regulovať populácie ambrózie. V laboratórnych a skleníkových pokusoch sa zistil herbicídny účinok éterických olejov z tymiánu, saturejky, škorice a klinčeka na výhonky ambrózie. Oleje môžu byť užitočné ako prírodné herbicídy pre systémy ekologického poľnohospodárstva. Vo veľkovýrobe sa určite stále najviac na reguláciu burín používajú herbicídy. Chemické prípravky dostupné na reguláciu A. artemisiifolia sú obmedzené štátnymi, regionálnymi a miestnymi predpismi. Herbicídy sa odporúčajú na veľkých plochách zamorených ambróziou a v neekologických plodinách. V zahraniční bolo použitých niekoľko účinných látok v porastoch sóje. Najúčinnejšou z nich bol glufosinát, v sóji odolnej voči glufosinátom s účinnosťou viac ako 85%. Avšak u nás nie je registrovaný pre použitie v sóji. Podľa zelenej knihy (zoznam prípravkov na ochranu rastlín) prichádza do úvahy napr. imazomax a thifensulfuron methyl. Tu nastáva problém, pretože imazamox sa môže aplikovať v porastoch nie vyšších ako 5 cm a thifensulfuron methyl do BBCH 14 (4 pravé listy sóje) čo nie je dostatočné, pretože ambrózia sa objavuje v niekoľkých vlnách (obr. č. 3). V kukurici existuje niekoľko riešení pre herbicídne ošetrenie. Jedným z nich je napr. účinná látka mesotrione, regulujúca širokolisté buriny v poraste kukurice do 90 %. U nás je možné mesotrione aplikovať do rastovej fázy maximálne 8. listu kukurice. Pri cukrovej repe bola vo svete zaznamenaná rezistencia ambrózie na atrazíny. V zelenej knihe sa zo skupiny triazínov použiteľných v porastoch cukrovej repy nachádza účinná látka chloridazone, ktorá má však v roku 2020 dopredaj. Rezistencia ambrózie sa zistila aj na glyfosát a to až na 10 násobok normálnej dávky. Pre husto siate obilniny sú účinné herbicídy proti ambrózii obsahujúce účinné látky metsulfuron-methyl, 2,4-D v kombinácii s dicambou, triasulfuron v kombinácii s dicambou a 2,4-D. Regulácia burín v slnečnici je veľkou výzvou pre poľnohospodárov na celom svete. Skúmaných bolo niekoľko desiatok slnečnicových polí, kde sa sledovalo zastúpenia burín a účinnosť rôznych herbicídov na ne (obr. č. 4). Spomedzi zisťovaných herbicídov bola ambrózia najcitlivejšia na aplikáciu fluorchloridonu a propisochlóru. Vhodné by mohli byť špeciálne šľachtené hybridy slnečnice, ktoré sú dostupné aj na našom trhu a sú registrované aj v listine registrovaných odrôd na Slovensku. Patria sem hybridy slnečnice, ktoré sú tolerantné voči účinným látkam tribenuron - methyl a imazamox. Výskum, uskutočnený na spomínaných hybridoch a účinných látkach poukazuje nato, že na herbicídne ošetrených porastoch sa do júna neobjavila ambrózia, až v júli a auguste sa objavilo malé množstvo ambrózie, ale boli o 75% menšie ako neošetrené rastliny ambrózie a produkovali o 90% menej samičích kvetov. Podľa zelenej knihy, má najvyššiu účinnosť v slnečnici na ambróziu účinná látka imazomax. Imazomax je použiteľný od rastovej fázy 2 až 6 pravých listov slnečnice, pri niektorých prípravkoch je uvádzane 2-8 pravých listov slnečnice (BBCH 12-16, BBCH 12-18). Účinná látka flurochloridone, je uvádzaná s rovnakou účinnosťou ako imazomax, ale je použiteľná len 1-2 dni po sejbe.
Hoci existuje niekoľko alternatív pre reguláciu ambrózie, žiadna z nich nie je úplne dostačujúca a efektívna. Trvalo udržateľnejší manažment vyžaduje kombináciu viacerých regulačných stratégií a pochopenie ekologických vzťahov v prostredí. Zostáva teda otázkou pre budúcnosť ako si poradiť s hrozbou, ktorú ambrózia predstavuje.
Obr. č. 1, šírenie A.artemisiifolia na strniskách (foto: P. Tóth)
Obr. č. 2, samčie kvetenstvá A. artemisiifolia (foto: P. Tóth)
Obr. č. 3, vzchádzajúca rastlina A. artemisiifolia (foto: P. Tóth)
Obr. č. 4, ambrózia v porastoch slnečnice (foto: P. Tóth)
