Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Kyjanička purpurová – nebezpečný patogén

24-06-2020
prof. Ing. Kamil Hudec, PhD. | kamil.hudec@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra ochrany rastlín

Kyjanička purpurová (Claviceps purpurea) patrí ku klasike príkladov, ako môžu byť niektoré fytopatogénne organizmy priamou hrozbou pre človeka. Huba je známa pod viacerými názvami. Na Slovensku je zľudovený názov „námeľ“, v Čechách sa označuje ako „Paličkovice nachová“, v zahraničí sa najmä skleróciá nazývajú „Ergot“; otravy spôsobené kyjaničkou „ergotizmus“. Huba napáda predovšetkým raž, ďalej približne 200 druhov tráv, ale iba ojedinelo pšenicu a jačmeň.

V ostatných rokoch sa vyskytli prípady, ktoré svedčia o návrate kyjaničky na scénu. Typickým príkladom môžu byť jej vyššie výskyty v porastoch, najmä raže, ale častý je aj jej výskyt na burinných trávach v okolí obrábaných parciel. Azda najzaujímavejší je prípad na Slovensku, kedy istý pestovateľ po výseve raže vizuálne skontroloval stav zostatku osiva v sejačke. Neveril vlastným očiam, keď v zostatkovom osive našiel vysoký (cca 5%) výskyt sklerócií kyjaničky purpurovej. Pritom išlo o certifikované a namorené osivo raže, ktoré nakúpil od renomovanej domácej osivárskej firmy... V takomto prípade sa vynára celý rad otázok, ako ďalej naložiť s takto založeným porastom, aké z popísanej situácie vyplývajú riziká a aké sú východiská a možnosti ochrany. Nakoľko sa tejto chorobe z hľadiska ochrany porastov venuje v poslednom období menšia pozornosť, bude užitočné v tomto článku pripomenúť pestovateľskej verejnosti základné údaje o námeli – kyjaničke purpurovej.

Obr. 1

Obr. 1: Typické symptómy kyjaničky v klase – nápadné vyčnievajúce skleróciá (námeľ)
foto: autor článku

Symptómy

Symptómy sú pozorovateľné v čase od kvitnutia do zberu. Prvé symptómy sú v podstate kvapky sladkej šťavy - „medovice“, ktoré sa objavujú na klasoch. Po tomto vcelku nenápadnom konídiovom štádiu nasleduje štádium skleróciové, ktoré sa prejavuje v klase tvorbou sklerócií. Na mieste zŕn vznikajú nápadné, modročierne tvrdé útvary, ktoré sa tvarom na začiatku tvorby podobajú zrnám. Neskôr sa skleróciá zväčšujú a nápadne vyčnievajú z klasu. Skleróciá sú predĺžené, zakrivené, s vráskavým povrchom, sivo fialovej farby a vo vnútri sú biele. Sú dlhé 0,3-5 cm, široké 1-5 mm.. Na jednom klase sa tvorí obvykle väčší počet sklerócií.

Vývojový cyklus choroby

Kyjanička je spojená s pestovaním raže odpradávna, pričom jej úplný vývojový cyklus bol popísaný až v roku 1850. Celkový vývojový cyklus patogéna je pomerne zložitý. Huba vytvára rad vývojových štádií, ktoré na seba nadväzujú. Primárnu infekciu vyvolávajú askospóry uvoľňujúce sa z askokarpov (peritécií), vyklíčených zo sklerócií. Po primárnej infekcii klasov askospórami vznikne konídiové štádium, ktoré na povrchu klasu tvorí medovicu (sladkú hustú šťavu), obsahujúcu konídie. Tie sa hmyzom a dažďom rozširujú v poraste na nové klasy a spôsobujú nové infekcie. Doba prechodu z konídiového štádia do skleróciového je závislá od počasia, pohybuje sa v intervale 6-14 dní od objavenia sa medovice. Tvorba konídií prebieha rôzne dlhú dobu, v závislosti od počasia.

Skleróciá, ktoré sa vytvoria namiesto zŕn, vypadnú časom na pôdu, alebo sú vymlátené spolu s klasmi pri zbere. Latentné štádium sklerócií takisto závisí od počasia, obvykle trvá min. 3 mesiace, ale skleróciá sú schopné klíčiť aj po 2 rokoch. Po prezimovaní zo sklerócií na jar klíčia strómy (purpurové paličky, celkom 12-58 ks), na ktorých sa tvoria peritéciá s askospórami, ktoré spôsobujú opäť primárnu infekciu na klasoch. Takto sa v ďalšom roku celý cyklus opakuje. K vitalite sklerócií prispieva fakt, že klíčivé sú aj jednotlivé úlomky, takže poškodenie sklerócií (napr. v mlátiacom bubne kombajnu) nemá na infekčný cyklus patogéna nijaký vplyv.

Obr. 2

Obr. 2: Skleróciá kyjaničky na pýre – trvalý zdroj infekcie
foto: autor článku

Pri vlhkom a dusnom počasí sa choroba v poraste nápadne prejavuje rybacím zápachom, podobne ako sneťové hálky pri mazľavých snetiach. Pri výskyte námeľu v poraste je obvyklé, že najväčší výskyt choroby je na okrajoch parcely a smerom do stredu sa výskyt sklerócií znižuje. Dôvodom je zdroj infekcie, ktorým sú zväčša napadnuté trávy na medziach. Na trávach totiž najčastejšie vzniká primárna infekcia klasov a na nich vytvorené konídiá bývajú prenášané do porastov obilnín, najmä raže.

Obr. 3

Obr. 3: Detail sklerócií v klase pýru
foto: autor článku

Ergotizmus – otrava skleróciami

Choroba sa vyskytuje vo všetkých oblastiach mierneho pásma. Priame straty znížením úrody nie sú tak podstatné v porovnaní s nebezpečnosťou námeľu - skleróciami, ktorých pôsobenie na organizmus (ergotizmus) už poznali starí číňania a grécki lekári.

Kyjanička ľudstvu permanentne strpčovala život tzv. ergotizmom - otravami alkaloidmi, mykotoxínmi a inými látkami obsiahnutými v skleróciách. K otrave človeka dochádza pri požití obsahu sklerócií, najčastejšie vo forme pekárskych výrobkov – kde boli skleróciá rozomleté spolu so zrnami v ražnej múke. Historický význam ergotizmu vyústil aj do špeciálneho pomenovania choroby v stredoveku – oheň sv. Antona.

Ergotizmus sa môže vyskytovať v dvoch formách. Konvulzívny - kŕčovitý ergotizmus  sa prejavuje svalovými kŕčmi, zvíjaním sa a zakrivením končatín vplyvom svalového spazmu, halucináciami, demenciou, poruchami osobnosti, reči a pod.. Gangrenózny – sneťovitý ergotizmus sa prejavuje nedokrvením, pálením a postupným odumieraním (gangrénou) končatín. V prípadoch prekročenia dávky 5 g námeľu na osobu otrava zvyčajne končí smrťou pacienta. Obsah mykotoxínov a iných látok v skleróciách je však variabilný a závislý od viacerých faktorov.

V skleróciách kyjaničky bolo objavené množstvo látok a alkaloiov, medzi najznámejšie patria ergotamín, ergocristín, ergonovín, ergosín, ergocornín a alfa-ergokryptín. Pri mlynárskom spracovaní kontaminovanej raže prechádzajú alkaloidy zo sklerócií kyjaničky do produktov vymieľania, pričom v kvalitnej jemnej múke je alkaloidov menej ako napr. v celozrnnej múke. Z hľadiska pekárskeho alebo iného potravinárskeho spracovania nebol pozorovaný výraznejší efekt, takže obsah alkaloidov v múke je približne rovnaký aj vo výrobkov z nich – chlebe, pečive, cestovinách a pod..

Ergotizmus nepredstavuje riziko iba pre človeka, nebezpečné sú aj intoxikácie hospodárskych zvierat. K otravám najčastejšie dochádza pri skrmovaní nekvalitného krmiva, obsahujúceho vysoký obsah sklerócií. Napr. pri ošípaných dochádza k reprodukčným problémom a strate materského mlieka.

Šokujúca história

Kyjanička a ergotizmus je spojený s pestovaním raže v podstate od začiatku ľudskej civilizácie. Prvý seriózne zdokumentovaný prípad epidémie v Európe je datovaný približne do roku 857, známa je aj epidémia ergotizmu z roku 1039 vo Francúzsku. V tom období bol gangrenózny ergotizmus považovaný za „svätý oheň“ resp. „oheň sv. Antona“ (podľa siete 370-tich nemocníc sv. Antona, poskytujúcim pomoc obetiam ergotizmu). Vtedajšia spoločnosť totiž otravu pacientov vo forme gangrény končatín považovala za Boží trest. U obetí otravy dochádzalo k zníženiu prekrvenia končatín, čo viedlo k pálčivej bolesti, pripomínajúcej popáleniny. V dôsledku neskoršej gangrény sčerneli prsty, ruky alebo nohy a vplyvom sekundárnej infekcie končatiny odumierali a odpadávali. Takto postihnutí pacienti väčšinou zomierali. V následných storočiach vzniklo ešte niekoľko vĺn otráv ergotizmom, ktoré si vyžiadali tisícky obetí, najmä z radov najcitlivejších skupín obyvateľstva - detí.

Lekárska veda bola v stredoveku na veľmi nízkej úrovni a mnohé symptómy dnes známe ako typické pre ergotizmus sa pripisovali iným chorobám. Z tohto dôvodu sú historické písomné záznamy o ergotizme často nepresné. Francúzsko bolo frekventovaným centrom popísaných epidémií, nakoľko raž bola hlavnou plodinou a potravinou chudobných vrstiev obyvateľstva, najmä v chladnejších a vlhších regiónoch, čo priamo napomáhalo rozšíreniu a výskytu kyjaničky. Skleróciá kyjaničky sa tak dostali priamo do vymletej múky, ktorá bola dôvodom permanentnej expozície obyvateľstva.

Najväčšia epidémia ergotizmu v južnom Francúzsku bola v roku 944, kedy na následky otravy alkaloidmi zomrelo približne 40 000 ľudí. Najhlavnejšou príčinou vysokého počtu obetí bola neznalosť pôvodu choroby, takže nijaká liečba neviedla k výraznejším úspechom. Až v roku 1670 francúzsky fyzik Thuillier ako prvý vyslovil teóriu, že ergotizmus nie je infekčná choroba a je spôsobená konzumáciou raže kontaminovanej skleróciami kyjaničky. K tejto prevratnej teórii ho doviedol fakt, že ergotizmus bol typický skôr pre vidiecky a chudobný ľud, v urbanizovaných centrách sa vyskytoval menej. Pri osobnej návšteve rodín v oblastiach s najväčším výskytom choroby sa preto zameral na zdroje vody a potravy. Po rôznych úvahách, kombináciách a dedukciách prišiel na odpoveď náhodou. Pri prechádzke poľom raže zistil, že trčiace skleróciá budú zrejme príčinou choroby. Ergot (domáci názov kyjaničky) bol síce známy, ale žiaden väčší význam sa tomuto fenoménu vtedy nepripisoval. Dokonca bol predmetom špekulácií u alchimistov. Následne porovnaním údajov z rokov epidémie choroby a výskytu kyjaničky zistil absolútnu zhodu údajov. Napriek tomu, že bol presvedčený a mal dôkazy o spojitosti výskytu kyjaničky so smrteľnou chorobou, nedokázal presvedčiť farmárov a odbornú obec o nebezpečenstve sklerócií pre ľudí. Až o dve storočia neskôr bol fenomén ergotizmu a samotných sklerócií popísaný a oficiálne akceptovaný ako hubové ochorenie raže a ergotizmus, ako choroba spôsobená konzumáciou sklerócií obsahujúcich jedovaté látky. Podrobnejší popis patogéna priniesol až v roku 1853 L. Tulasne, jeden z najranejších a najvýznamnejších mykológov.

Ergotizmus a bosoráctvo

Špecifické postavenie mali obete ergotizmu v tzv. dobe temna. Obete postihnuté psychosomatickými symptómami ergotizmu boli často označené za bosorky alebo osoby posadnuté diablom. Vychádzajúc z neznalosti choroby sa vtedajšiemu ľudu pacienti, ktorí trpeli svalovými kŕčmi, poruchami pohybu, zvíjaním tela, epilepsiou a halucináciami zdali ako stelesnený prototyp bosorky alebo človeka posadnutého diablom. V prípade že boli ergotizmom postihnuté väčšie skupiny ľudí, považovalo sa to za čary a skupinové „učarovanie“ a to bol často dôvod honov na čarodejnice.

K záveru, že ergotizmus bol jedným z dôvodov honu na čarodejnice dospel súčasný historik Matossian porovnávaním rôznych údajov s príznakmi, ktoré boli pozorované u „bosoriek“. Postupne vylúčil iné choroby, ktoré spôsobujú podobné psychosomatické symptómy, nakoľko porovnal časové dátovanie a miesta masových procesov s meteorologickými údajmi a pestovanými plodinami. Na základe historických faktov dospel k záveru, že veľká časť procesov prebiehala v alpskej oblasti Francúzska a v strednej Európe, kde raž tvorila hlavnú obilninu. Množstvo masových procesov so súdením čarodejníc sa zhodovalo s rokmi, kedy bola cena raže a potravín vysoká, takže obyvateľstvo menej selektovalo kvalitu raže. Ďalej historik zistil zhodu masových procesov v rokoch s chladným a vlhkým letom, čo sú podmienky pre masové rozšírenie kyjaničky. Na základe uvedených faktov Matossian dospel k záveru, že ergotizmus bol jednou z dôležitých príčin prenasledovania „bosoriek“ a „bosorákov“ - pacientov postihnutých ergotizmom.

Zaujímavý je spôsob, ako sa pacient dostal pred inkvizičný súd. Po otrave námeľom začal pacient alebo pacienti vykazovať psychosomatické symptómy konvulzívneho ergotizmu, na základe čoho upútal pozornosť obyvateľstva, ktoré ho označilo ako posadnutého diablom. Matossian je presvedčený, že aj známy proces V Saleme (ktorý začal 20. 1. 1692) v štáte Massachusetts s tromi dievčatami, mal pôvod v ergotizme. Dievčatá boli so symptómami konvulzívneho ergotizmu (vtedy prezentované ako zvláštne správanie, rúhavé výkriky, kŕčovité zvíjanie a zvláštne stavy tranzu) zverené na pozorovanie lekárovi. Ten po niekoľkých týždňoch nenašiel žiadne fyzické a fyzikálne znaky ochorenia a označil dievčatá za posadnuté diablom. Krátko na to sa symptómy objavili aj u iných obyvateľov, ktorých obvinili s kolaborácie s čarodejnicami. Teóriu ergotizmu ako pôvodcu tohto prípadu podporuje aj fakt, že záver vyšetrovania bol taký, že obvinené „bosorky“ „počarovali“ iných ľudí prostredníctvom bosoráckeho koláča, ktorý bol údajne upečený zvláštnym spôsobom. Kto vraj konzumoval takýto koláč, bol „začarovaný“.  Výsledkom bolo približne 20 obvinených a následne popravených obetí. Iróniou doby bol fakt, že obetiam sa nedostala ani základná medicínska pomoc, nakoľko existovalo riziko, že by lekári boli spoluobvinený z čarodejníctva.

Ergotizmus zaiste nie je jedinou príčinou honu na čarodejnice, nakoľko existuje aj veľa prípadov, ktoré s ergotizmom nemajú žiadnu súvislosť. Ergotizmus je preto treba chápať ako pravdepodobne jednu z frekventovaných príčin, ktorá viedla k obvineniu niektorých osôb, trpiacimi symptómami konvulzívneho ergotizmu.

Z hľadiska výskytu ergotizmu na Slovensku a v Čechách je známych niekoľko prípadov. Napr. v rokoch 1736-1737 bolo v Krkonošiach kyjaničkou otrávených približne 500 ľudí, z ktorých 100 zomrelo. Smrteľné otravy boli zaznamenané aj v rokoch 1779 a 1854 v českom Rudohorí a na iných miestach. Obete pochádzali najmä z radov vidieckeho obyvateľstva, na základe čoho sa otravy nazývali aj „chorobou vidiečanov“.

Ergotizmus v novodobých dejinách

Ergotizmus sa ojedinelo vyskytuje aj v novodobých dejinách, dokonca sú známe prípady aj z 20-teho storočia. Podľa literárnych prameňov sa zdokumentovaný ergotizmus vyskytol v Rusku v rokoch 1926-27, kedy postihol približne 10 000 ľudí. Približne 200 prípadov bolo zaznamenaných aj v roku 1927 v Anglicku medzi židovskými imigrantmi zo strednej Európy.

Jeden z posledných známych a podrobne opísaných prípadov ergotizmu sa začal 12. augusta v roku 1951 v jednom malom francúzskom meste Pont-Saint-Esprit (Lo Pònt Sant Esperit). Miestny lekár Jean Vieu dňa 12. augusta prijal dvoch pacientov, ktorí sa sťažovali na intenzívnu bolesť v dolnej oblasti brucha. Najprv sa zdalo že ide o akútny zápal slepého čreva, ale ďalšie typické symptómy zápalu absentovali. Neskôr sa objavila nízka telesná teplota a strata citlivosti resp. pocit studených koncov prstov. Ešte zvláštnejšie boli následné rečové prejavy („bľabotanie“) a halucinácie. Na ďalší deň – 13. augusta sa objavil nový pacient s obdobnými príznakmi. Po konzultácii s kolegami doktor Vieu zistil, že spolu s ďalšími dvoma lekármi napočítali 20 pacientov s rovnakými príznakmi. V nasledujúcich dňoch sa s pribúdajúcimi prípadmi priam „roztrhlo vrece“ nielen v miestnej nemocnici, ale aj na pohotovosti a u praktických lekárov. Pacienti boli buď pripútaní na lôžko, alebo pološialení pobehovali po uliciach. Z tohto dôvodu boli urgentne zo širokého okolia stiahnuté všetky dostupné zvieracie kazajky, kvôli fixácii silno psychicky postihnutých pacientov. Po meste sa začala šíriť panika, najmä po medializácii prípadu, kedy sa postihnutý a pološialený 11-ročný chlapec pokúsil uškrtiť vlastnú matku. K paranoidnej hystérii v meste prispeli aj fámy o celoplošnom otrávení obyvateľstva miestnymi úradmi. Lekárom bolo síce už jasné, že demenciu a iné symptómy má na svedomí kontaminácia potravín, ale pôvodná kontaminujúca látka resp. „jed“ nebol známy. Pri pátraní spoločného potravinového faktora postupne dospeli k záveru, že všetky obete resp. pacienti konzumovali pšeničný chlieb pochádzajúci z jednej pekárne. Z tohto výrobku boli odobraté vzorky a poslané na rozbor do Marseille, odkiaľ zakrátko prišli pozitívne výsledky na približne 20 alkaloidov typických pre kyjaničku purpurovú. Neskôr sa zistilo, že celý škandál otravy vznikol niekoľko týždňov pred vypuknutím epidémie. Neďaleko horskej oblasti Auvergne totiž hospodáril istý nezodpovedný farmár, ktorý podľa všetkého predal kyjaničkou kontaminované zrno raže mlynárovi, ktorý vymletú múku zmiešal z pšeničnou a dodal spomínanému pekárovi. Ich spoločná chamtivosť a nezodpovednosť viedla ku katastrofálnym následkom – viac ako 200 otrávených ľudí, 32 ľudí s psychickým a lebo duševným postihnutím a 4 prípady úmrtia následkom otravy. Čitateľovi môže pripadať zarážajúce, že v pomerne modernej medicíne bol zdroj otravy tak dlho neznámy. Bolo to spôsobené tým, že chlieb bol údajne upečený z pšeničnej múky, nakoľko kontaminovaná ražná múka bola do pšeničnej pridaná podvodom...

V súčasnej dobe otravy podobného rozsahu väčšinou nie sú reálne, nakoľko kontrola kvality potravín je v krajinách EÚ a v iných vyspelých štátoch na vysokej úrovni. Skleróciá kyjaničky by sa do potravinárskeho ani krmivárskeho procesu spracovania úrody nemali dostať. V strednej Európe totiž už od roku 1880 platí stanovený limit maximálneho obsahu kyjaničky v raži (max. 0,1%), pri dodržaní ktorého by sa epidémie ergotizmu nemali vyskytnúť. Napriek tomu aj na základe vyššie uvedených prípadov treba problematike kyjaničky venovať náležitú pozornosť. V rozvojových krajinách sa totiž aj dnes vyskytujú občasné otravy ľudí a zvierat. Napr. v roku 1994 sa v Južnej Afrike vyskytol rozsiahlejší prípad otravy dobytka skleróciami v skrmovanej tráve. Otrava viedla k rozsiahlym stratám na produkcii mlieka, k častým syndrómom hypertermie, straty telesnej hmotnosti a poklesu fertility postihnutých jedincov. Postihnutých bolo takmer 3000 kusov dobytka na 29 farmách. V niektorých prípadoch sa vyskytla aj gangrenózna nekróza končatín, podobne ako prejav gangrenózneho ergotizmu na ľuďoch, známy zo stredoveku. Najnovší popísaný prípad otravy dobytka sa stal v roku 2002 v južnej Brazílii.

Význam a využitie kyjaničky purpurovej v súčasnosti

Dnes kyjanička purpurová zväčša nepredstavuje epidemiologické ani toxikologické riziko a paradoxne sa niektoré látky obsiahnuté v skleróciách využívajú vo farmaceutickom priemysle a v humánnom lekárstve. Napr. preparáty na báze ergotamínu sa využívajú pri liečbe bolestí hlavy a migrény. Ergotamín bol vôbec prvý preparát resp. účinná látka použitá na špecifickú liečbu migrény. Preparáty na báze ergonovínu nachádzajú uplatnenie v liečbe popôrodného krvácania a vyvolávaní kontrakcií maternice. Ergonovin bol postupne syntetizovaný aj v laboratóriách a známy je skôr pod názvom LSD, ktoré je na jednej strane liečivom proti psychickým poruchám, na druhej strane je ilegálne zneužívané ako droga. 

Preventívne ochranné opatrenia

Proti výskytu kyjaničky purpurovej je najúčinnejšia komplexná prevencia, ktorá pozostáva z nasledovných bodov:

  • používanie zdravého a certifikovaného osiva, zbaveného nielen celých sklerócií, ale aj ich úlomkov,
  • z hľadiska osevného postupu by sa mala raž na ten istý pozemok dostať najskôr po 3-4 rokoch,
  • pri výskyte kyjaničky je potrebné v nasledujúcich 3-4 rokoch izolovať parcelu zamorenú skleróciami od ostatných porastov raže min. na vzdialenosť 200-300 m,
  • v prípade, že zjavným zdrojom infekcie a výskytu kyjaničky v porastoch raže sú burinné trávy na medziach a rumoviskách (najväčší výskyt kyjaničky na okrajoch parcely – v susedstve tráv) je potrebné tieto burinné rezervoáre infekcie pokosiť ešte pred kvitnutím tráv, aby sa nevytvorilo infekčné konídiové štádium,
  • nielen v prípade výskytu kyjaničky v poraste je po zbere potrebná hlboká orba, aby sa rastlinné zvyšky vrátane sklerócií dostali hlboko do pôdy. Z hlbších vrstiev totiž skleróciá nemôžu vyklíčiť a fruktifikovať.
  • pri výskyte kyjaničky v poraste sa odporúča raž pozberať skôr, aby skleróciá nevypadli z klasu, ale boli pozberané spolu so zrnom,
  • zrno obsahujúce skleróciá nemožno bez čistenia použiť ani na potravinárske, ani na kŕmne a ani na osivárske účely. Najprv ho treba dôkladne prečistiť viacnásobnými čistiacimi procedúrami a na základe obsahu prímesí možno rozhodnúť o jeho ďalšom využití.
  • nezanedbateľnú úloha má aj šľachtenie na rezistenciu. Šľachtitelia sa zameriavajú najmä na jačmeň, tritikale a raž, kde boli zistené výrazné rozdiely v citlivosti jednotlivých odrôd. Pri porovnávaní citlivosti druhov obilnín bolo najcitlivejšie k napadnutiu kyjaničkou tritikale, nasledovala  tvrdá pšenica a mäkká pšenica.  Toto porovnanie môže byť veľmi užitočné pri rozhodovaní o osevnom postupe na potenciálne alebo reálne zamorených parcelách.

V niektorých vedeckých článkoch bol popísaný aj pomerne účinný spôsob likvidácie klíčivosti sklerócií – spálením strniska raže po pokosení napadnutého porastu. Ide však o špekulatívny spôsob ochrany, nakoľko tento spôsob je v civilizovaných krajinách neprípustný.

Obr. 4

Obr. 4: Skleróciá kyjaničky v namorenom osive raže (SR, 2007)
foto: autor článku

Kyjanička verzus chemická ochrana

Z hľadiska použitia pesticídov mnohí pestovatelia často otvárajú otázku chemickej ochrany vo forme morenia osiva alebo foliárnej aplikácie. V odbornej literatúre nie sú v tejto oblasti takmer žiadne informácie, takmer všetky zdroje odkazujú pestovateľov na preventívne opatrenia.

Zvlášť pálčivá bola táto situácia na jednom podniku na Slovensku, kde spomínaný pestovateľ zistil že vysial namorené osivo s obsahom sklerócií. Nakoľko bola v tomto prípade všetka prevencia nepoužiteľná, hľadali sa možnosti chemickej ochrany, o ktorých žiaľ nie sú takmer žiadne (ani pozitívne, ani negatívne) informácie. V nasledujúcich riadkoch sú zosumarizované dostupné informácie z vedeckých a odborných prameňov o možnostiach foliárnej aplikácie alebo morenia osiva proti kyjaničke, ktoré do tejto problematiky môžu vniesť niekoľko užitočných informácií.

Najdôveryhodnejší zdroj informácií sú vedecké práce uverejnené vo vedeckých časopisoch. Pri prehliadaní prác na Web of Science, orientovaných na kyjaničku existujú stovky štúdií. Väčšina z nich sa však orientuje na toxikologické, genetické, fylogenetické, biochemické a iné otázky, iba niekoľko prác bolo venované účinku moridiel  a foliárnych fungicídov proti kyjaničke.

Z reálneho hľadiska je najdôležitejším dôvodom fakt, že proti kyjaničke je najúčinnejšia prevencia a málokto predpokladá, že skleróciá sa dostanú cez prísny režim výroby osív až do osiva. Napriek tomu sa takéto prípady stávajú (napr. na Slovensku v r. 2007), ako je popísané vyššie. V takom prípade by boli neoceniteľné výsledky, ktoré moridlá by mohli klíčivosť sklerócií potlačiť. Iskrou nádeje je preto jedna vedecká práca z roku 2006 (Dabkevicius, Mikaliunaite, 2006) publikovaná vo vedeckom časopise Crop Protection. Autori porovnávali účinnosť moridiel na klíčivosť sklerócií a formovanie askokarpov – nevyhnutného predpokladu pre šírenie primárnej infekcie. Posudzované boli moridlá Baytan-Universal 19.5 WS (triadimenol + fuberidazole + imazalil), Panoctine 35 LS (guazatine), Divident Star 036 FS (difenoconazole + cyproconazole), Premis 25 FS (triticonazole), Kinto 80 FS (prochloraz + triticonazole), and Jockey 198 FS (fluquinconazole + prochloraz). Skleróciá boli pridané do osiva raže, ktoré bolo následne spolu so skleróciami namorené v obvyklej dávke, registrovanej pre osivo. Dvojročné testy potvrdili, že niektoré moridlá dokážu inhibovať a oddialiť klíčenie sklerócií. V laboratórnych podmienkach boli najúčinnejšie preparáty na báze triadimenol + fuberidazole + imazalil a fluquinconazole + prochloraz, ktoré kompletne potlačili klíčivosť sklerócií a formovanie askokarpov. V poľných podmienkach boli však výsledky iné, nakoľko napr. až takmer polovica sklerócií ošetrených preparátom na báze triadimenol + fuberidazole + imazalil vyklíčila. Uspokojivú účinnosť (1-13% klíčivých sklerócií) vykázali preparáty na báze guazatine a prochloraz + triticonazole. Ostatné účinné látky potláčali klíčivosť sklerócií v intervale 23-95%. Morené skleróciá všeobecne klíčili neskôr a tvorili menej askokarpov.

Z hľadiska foliárnej aplikácie  fungicídov sa dostávajú do popredia otázky, či napr. na zamorenej parcele skleróciami nie je možné použiť fungicíd na potlačenie rozvoja infekcie. Teoreticky vhodné obdobie na ošetrenie je obdobie rozširovania konidiálnej infekcie počas daždivého obdobia kvitnutia raže, kedy by fungicídy mohli potlačiť tvorbu a klíčenie konídií. Špekulácie s chemickou ochranou je však potrebné overiť a seriózne otestovať v poľných podmienkach. Zaujímavé výsledky prináša práca autorov Schultz a kol. (1993), publikovaná vo vedeckom časopise Plant Disease. Autori testovali účinnosť niekoľkých DMI fungicídov (flusilazole, propiconazole, tebuconazole, triadimefon) v rôznych rastových fázach na lipnici lúčnej (Poa pratensis). Všetky testované fungicídy okrem triadimefon-u, s pridaním zmáčadla veľmi efektívne potlačili tvorbu „medovice“ – konidiálneho štádia, dôležitého pre šírenie infekcie. Z hľadiska termínu aplikácie bolo najúčinnejšie ošetrenie tesne pred kvitnutím. Aplikácie v plnom kvitnutí a na konci kvitnutia vykázali nižšiu účinnosť. Pri aplikácii pred kvitnutím nedošlo k redukcii klíčivosti semien, okrem vysokých dávok flusilazole. Naopak, pri neskorších aplikáciách väčšina fungicídov redukovala klíčivosť semien. Treba však poznamenať, že sa jednalo o pokus na lipnici, nie na jačmeni alebo raži. Účinnosť fungicídov proti kyjaničke na kultúrnych obilninách nebola v dostupných literárnych prameňoch zdokumentovaná.

Z hľadiska praktického využitia fungicídov je potrebné konštatovať, že v súčasnosti je v SR proti kyjaničke (námeľu) autorizovaný iba jeden foliárny fungicíd (propiconazole) (Zoznam autorizovaných POR z roku 2019). Ide však iba o autorizáciu na semenných porastoch tráv s aplikáciou na začiatku kvitnutia.