K druhom burín, ktoré sa v priebehu posledného polstoročia preradili zo skupiny so zanedbateľnou škodlivosťou k hospodársky najvýznamnejším druhom, a to najmä v širokoriadkových plodinách, patria prosovité trávy.  Vo svete existuje niekoľko sto druhov tráv z rodu proso, z ktorých sa na Slovensku vyskytujú hlavne tri druhy s niekoľkými poddruhmi, resp. morfotypmi. Nápadnými rozdielmi  sa morfotypy prosa  vyznačujú najmä v mohutnosti rastliny, uzavretosti metliny a zafarbení zrna. Pokiaľ sa o prosovitých trávach pojednáva v botanicky vyššom taxóne – t.j. v skupine proso až podčeľadi prosovité, ide o rodovo širšie (rody: ježatka, prstovka, mohár, ostrica) a druhovo ešte bohatšie spektrum lipnicovitých tráv.

K dôvodom zvýšeného výskytu prosa patrí v minulosti jednostranné ošetrovanie kukurice herbicídmi na báze aminotriazínov, pri použití ktorých sa proso vyselektovalo a bez konkurenčného tlaku zlikvidovaných burín sa vytvorením zrelých semien z roka na rok neobmedzene premnožovalo. K súčasným dôvodom rozširovania prosa (znova prvotne v porastoch kukurice) patrí aj nižšia citlivosť na post-emergentné herbicídy pôsobiace na inhibíciu pigmentov (inhibítory HPPD) a inhibíciu vetvenia aminokyselín (inhibítory ALS), kde si spoľahlivá likvidácia druhov prosa vyžaduje vhodnú voľbu účinnej látky (rozdielna medzidruhová citlivosť najmä voči inhibítorom HPPD),  jej dávky (pokles citlivosti) ako aj včasnú aplikáciu (do 4 listov). Degradácia pôdy, resp. pokles samočistiacej schopnosti pôdy (likvidácia semien burín pôdnymi mikroorganizmami) pri znížení hustoty hospodárskych zvierat a teda zníženie mikrobiálnej činnosti organickými hnojivami menej hnojených až degradovaných pôd - je považovaný za ďalší súčasný, a všeobecný dôvod zvyšovania potenciálnej zaburinenosti pôd semenami (nielen prosa). Ďalším a špecifickým dôvodom zvýšeného výskytu prosa je zdivočelý výskyt rôznych pestovaných foriem, ktorý je zrejmý najmä v oblastiach kde sa dané formy prosa v minulosti pestovali. Podobne špecifický dôvod a stav (zvýšený výskyt zdivočelého prosa) sa predpokladá aj smerom do budúcnosti, keď sa očakáva zvyšovania pestovateľských plôch prosa, plodiny s krátkou vegetačnou dobou a odolnou voči „ohlasovanému“ suchu.

Pestované proso - proso siate pravé Panicum miliaceum L. subsp. miliaceum, je často splanievajúcou starou kultúrnou rastlinou, pravdepodobne jednou z najstaršie pestovaných plodín. Ide o jednoročnú, jarnú neskorú trávu so vzpriameným steblom vysokým 50 až 120 cm, dole je steblo drsne chlpaté, v hornej časti hladké. Listy sú ploché, 10-40 x 1-2 cm, na okrajoch drsné, na žilnatine riedko chlpaté; listové pošvy odstávajúce až pritlačené, oblé, huňato chlpaté; jazýček krátky, chlpatý. Metlina 10-30 cm dlhá, stiahnutá, viac menej voľná, viac-menej hustá, vetvičky do 15 cm dlhé; klásky 4-5 mm dlhé, na jemných stopkách dlhých 2-6 mm, spodná pleva dosahuje 2/3 klásku. Kvitne od júla do septembra. Zrno je žltej farby; klíči a vzchádza neskôr na jar, pri minimálnej teplote 10-15°C, z hĺbky do 7 cm. Proso siate pravé dorastá do výšky 0,5-1,2 m. Podľa tvaru metliny má proso siate pravé tri variety:

• convar.  miliaceum (staršie effusum)  metlina voľná, rozložitá a veľmi riedka, konáriky rozprestreté, ohnuté na všetky strany, semeno sivé (var. miliaceum), červené (var. cocoineum),  žltohnedé (var. subluteum), alebo čierne (var. nigrum);
• convar.  contractum, metlina stiahnutá, hustejšia na vrchole, bočné vetvy ohnuté na jednu stranu, zrno žlté (var. contractum), biele ( var. album), červené (var. sangvineum), metlina fialová a zrno červené (var. sub-sangvineum);
• convar.  compactum, metlina stiahnutá, rovnomerne hustá, vetvy na všetky strany vzpriamené.

Od pestovaného prosa  siateho pravého je možné v rámci druhu proso siate Panicum miliaceum L. (typickým znakom je dĺžka kláskov 4-5 mm, dĺžka spodnej plevy dosahujúca 2/3 klásku, stiahnutá a viac menej voľná metlina, jemné stopky kláskov dlhé 2-6 mm) možné rozlíšiť ešte poddruhy:

• subsp.  ruderale (p.s. rumoviskové) s priamou metlinou a tuhými vetvami hore odstávajúce alebo len málo jednostranne previsnuté, zrn olivovo hnedé až takmer čierne, počas zrelosti ľahko vypadávajúce a ľahko odpadávajú aj zvyšky kláskov;
• subsp.  agricola (p.s. poľné)  s jednostranne ohnutou metlinou s previslými vetvami, zrno olivovo hnedé až takmer čierne, počas zrelosti ľahko vypadáva, zvyšky kláskov neopadávajú.

Z rodu proso Panicum L. sa na Slovensku bežne vyskytujú ešte druhy: 

• proso vidličkokveté Panicum dichotomiflorum Michx., s lysými resp. riedko ojedinelo chlpatými listovými pošvami – čo je najpodstatnejší rozdiel oproti všetkým nami zmieneným ostatným druhom prosa s listovými pošvami chlpatými;
• proso vláskovité Panicum capillare L.,  s kláskami 1,8-3,5 mm dlhými, spodná pleva dĺžky najviac ½ kláskov, metlina veľmi voľná, široko rozložitá, stopky kláskov vláskovito jemné 10-20 mm dlhé, zrno svetlo sivé ale žltkasté; s dvoma poddruhmi:
  •  subsp. capillare (p.v. pravé), s kláskami 1,8-2,5 mm dlhými;
  •  subsp.  barbipulvinatum (p.v. rozložité), s kláskami 2,5-3,5 mm dlhými;

prípadne so zriedkavým výskytom ide o ďalšie zavliekané druhy hlavne z teplejších oblastí sveta. Úhrnný počet druhov prosa prekračuje päť stovák, z ktorých sa niektoré pestujú a niektoré vyskytujú ako buriny.  Za zmienku stojí proso prútnaté Panicum virgatum L., ktorého vybrané odrody sa vyznačujú dekoratívnymi črtami a sú čoraz častejšou súčasťou ozdobných záhrad aj na Slovensku. Iné odrody prosa prútnatého sa aj u nás testujú ako energetické plodiny. Ako sme spomenuli vyššie, pokiaľ sa o prosovitých trávach pojednáva v botanicky vyššom taxóne , ide o rodovo širšie a druhovo bohaté spektrum lipnicovitých tráv a v našom prípade burín, ktorým sa venovala práca Mikulku a kol. (Mikulka a kol. 2015). Z hľadiska u nás vyskytujúcich sa tráv z rodu proso, nami zmienených druhoch ako aj druhovo širšieho a botanicky vyššieho taxónu proso, je významné že tieto sú a môžu byť voči účinným látkam herbicídov rozdielne citlivé, čo predpokladáme že sa dôkladnejšie ešte len ozrejmí v budúcnosti.

U nás vyskytujúce sa druhy prosa sú rastlinami s C₄ typom fotosyntézy, ide o druhy náročné na teplo. Klíčia po zohriatí pôdy na minimálnu teplotu pôdy 10 °C až pri maximálnej teplote pôdy 34 °C, 50% klíčenie je pri 26 °C a najvyššie pri 31 °C. Pri 15 °C trvá klíčenie až vzídenie 8 dní, pri teplote 25 °C sú to iba 4 dni.   Najlepšie sa im darí na stredne ťažkých pôdach s dobrou zásobou živín. Zrno druhov prosa je veľkosťou premenlivé, pestované proso je až dvojnásobnej veľkosti a veľkosti zrna prosa je adekvátna hĺbka, z ktorej semeno dokáže vzísť. Niekktoré štúdie poukazujú na to, že v rôzdnych pôdnych typoch dokáže výmrv pestovaného prosa vzísť až z hĺbky 17 cm., pri druhoch prosa s menším zrnom to zrejme bude len z povrchovej vrstvy pôdy. Ako je tomu v prípade väčšiny starých kultúrnych plodín, ani zrno pestovaného prosa nedisponuje prakticky žiadnou primárnou dormanciou. Určité percento zŕn prosa sa vyznačuje oneskoreným klíčením, najmä poddruhu rumoviskového a druhu vláskovitého, a to vďaka tesne priliehajúcej plevici neprepúšťajúcej vodu. Pokiaľ sú podmienky prostredia priaznivé, proso vyklíči prakticky v jednej vlne takmer naraz, čo rozhodne nepraje rozširovaniu žiadneho druhu buriny. Oneskorene, po narušení plevice klíči iba malá časť prosa. Nútenej dormancii podlieha zrno prosa ak sa pri obrábaní pôdy zaorie a dostane do hlbších vrstiev pôdy, kedy po dobu niekoľkých rokov dokážu prekonať pre ne nepriaznivé podmienky. Ak sa proso dostane do suchšej vrstvy, svoju klíčivosť si udrží dlhšie – čo znamená dobu 4-5  alebo aj viac rokov. Pokiaľ  zrno prosa ostane životaschopné a  obrábaním pôdy sa vynesie hore, môže podľa plodiny v ktorej vyklíči rásť až bez vyrušenia dozrieť. K produkcii obrovského množstva zrelých semien došlo u nás hlavne na parcelách s pestovaním kukurice, kde sa dlhodobo používali herbicídy na báze aminotriazínov.  Skutočnosť,  že proso je rezistentné na prakticky akékoľvek dávky týchto prípravkov sa vyostrila hlavne v monokultúrne pestovaných porastoch kukurice. Prosu sa darí najmä v širokoriadkových plodinách, popri kukurici je to hlavne cukrová repa a strukoviny, prípadne ďalšie okopaniny a zelenina. V porastoch hustosiatych plodín ako sú obilniny a krmoviny, sa proso konkurenčne zvyčajne nepresadí.

Proso škodí hlavne v širokoriadkových plodinách ako cukrová repa, slnečnica, zemiaky a rôzne druhy zeleniny, prípadne z ďalších poľných plodín škodí najmä v strukovinách ako hrach, bôb a sója. V  širokolistových plodinách je  proso likvidovateľné pestrou škálou graminicídnych prípravkov na báze  aryloxyfenoxypropionátov (propaquizafop,  fluazifop-P-butylu, quizalofop-P-ethyl, diclofop-methyl, clodinafop, propargyl, fenoxaprop-P-ethyl, cyhalofop-butyl, haloxyfop-R-methyl) alebo cyklohexándionov (cycloxydim, alloxydim, butroxidym, tepraloxydim, sethoxidym, tralkoxydim, clethodim, profoxidym) s jednoduchou postemergentnou aplikáciou podľa ich registrovanej použiteľnosti. Použitie týchto herbicídov (spôsobujúcich dekoloráciu a dezintegráciu rastového vrchola tráv) v nie ideálnych podmienkach (bezorbový systém, sucho, chlad atď.) môže vyžadovať dve aplikácie. Graminicídy pôsobia efektívnejšie na nestresované, rýchlo rastúce trávy. Účinnosť týchto herbicídov zvyšuje použitie rastlinných olejov, neiónových surfaktantov a určitý podiel dusíka v postrekovej kvapaline. Je tiež známy  antagonizmus graminicídov pri ich Tank-Mixoch s herbicídmi na báze rastových hormónov ako 2,4-D alebo inými auxínmi. Zmienené graminicídy sú absorbované listami, ich pôdna aktivita je pri normálnom použití v post-emergentnej dávke len okrajová až neprítomná.  Pre zvýšenie účinnosti listových graminicídov je potrebné odporučiť menšie kvapkové spektrum, zvýšenie objemu vody,  správny výber typu zmáčadla (ak ho prípravok už neobsahuje, resp. nie je obsiahnutý v zmesnom prípravku) a pri miešaní prípravkov obísť antagonizmus (napr. s fenoxykyselinami).  Graminicídy inhibíciou syntézy tukov spôsobujú zastavenie rastu a rastová fáza je intenzívnejšia v noci – účinnosť týchto prípravkov sa preto zvýši ak sa aplikujú až k večeru. Zvýšiť účinnosť post-emergentných graminicídov je žiaduce práve v prípadoch, kedy buriny vplyvom stresu rýchlo starnú a strácajú citlivosť voči týmto prípravkom, čo sa deje aj v prípade prosa.

Z trojice pre cukrovú repu častých širokospektrálnych zmesných partnerov phenmediphane, desmediphane (oba karbaniláty) a ethofumesate (benzofuranyl alkylsulfonát) voči prosu čiastočne účinkuje iba ethofumesate. Ethofumesate sa voči prosu vyznačuje síce len čiastočnou účinnosťou, ale podporuje účinnosť ďalších zmesných partnerov ako je metamitron a lenacil, voči samostatne ktorým je proso stredne citlivé avšak v zmesi s ethofumesate dosahujú voči prosu dobrý synergický účinok. Chloridazon, podobne ako clopyralid a triflusulfuron-methyl (oba účinkujú len na dvojklíčnolistové), je  voči prosu neúčnný.  Na použitie pre-emergentného  S-metolachloru je proso citlivé. Výber špecifických post-emergentných graminicídov s registrovanou aplikáciou v repe je široký.

Podobne ako v cukrovej repe a ďalších širokolistových plodinách, je aj pri  slnečnici voči prosu možné použitie registrovaných graminicídov. V rámci pre-emergentnej ochrany slnečnice širokospektrálnymi herbicídmi poskytuje voči prosu dobrú účinnosť (zrážky za podmienok opísaných nižšie) dimethenamid-P  a pendimethalin (oba samostatne aj v kombinácii) a S-metolachlor. Kým pre-emergentný účinok fluorochloridone voči prosu je slabý; pre-emergentne bifenox, flumioxazine  a oxyfluorfen voči prosu neúčinkujú. Post-emergentné herbicídy v slnečnici na báze tribenuron-methylu (len tolerantné odrody), bifenoxu a flumioxazine  voči prosu neúčinkujú; účinnosť post-emergentného imazamoxu (len tolerantné odrody) voči prosu je slabá.  

Zo širokospektrálnych prípravkov poskytuje pri porastoch zemiakov voči prosu pre-emergentnú účinnosť pendimethalin a čiastočne aj metribuzin (tiež post-emergentne do výšky 12 cm porastu), post-emergentne rimsulfuron (od výšky 5 cm porastu po jeho zapojenie). Výber špecifických graminicídov použiteľných voči prosu je aj v porastoch zemiakov široký, pri aplikácii za priaznivých podmienok postačuje voči prosu ich bežná dávka (nie dávka proti vegetatívne namnoženým trvácim trávam ako pýr plazivý albo cirok alepský).

V prípade úzkolistej kukurice je situácia s reguláciou prosa na rozdiel od zmienených širokoriadkových plodín zložitejšia. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ sa proso namnoží, monokultúru kukurice resp. jej zvýšený podiel je vhodné nahradiť osevom hustosiatych obilnín resp. ich zvýšeným podielom. Správne zvoleným obrábaním pôdy treba v tomto prípade dosiahnuť, aby sa proso nedostalo do hlbších vrstiev, prípadne klíčivosť zŕn prosa vyprovokovať k hromadnému klíčeniu aj podmietkou po skorej žatve a vzídené jedince následne likvidovať. Pokiaľ sa zaradí kukurica, je vhodné vyberať hybridy so skorším výsevom a rýchlym počiatočným rastom. Podobným efektom potlačenia rastu prosa sa vyznačuje aj pestovanie kukurice pri vyššom počte jedincov, prípadne založenie porastu na silážne účely. Najefektívnejším spôsobom regulácie prosa je cieľavedomé striedanie plodín.

Na rozdiel od minulosti je výber herbicídov použiteľných proti prosu v kukurici  širší a zaužívané herbicídy sú aj účinné, je tu však významný vplyv faktorov a teda spoľahlivá likvidácia prosa je stále otázna, či presnejšie podmienená. K predsejbovej aplikácii z časti v minulosti zaužívané inhibítory syntézy tukov na báze thiokarbamátov najmä ako EPTC, butilate alebo tri-allate, vernolate a ethiolate, sú voči prosu účinné. Po rokoch ich zaužívania sa tu ale zákonite dosahuje pokles účinnosti. Vďaka namnoženiu mikroorganizmov spôsobujúcich rozklad týchto účinných látok, k čomu znova najzreteľnejšie dochádza na pozemkoch s monokultúrou. Okrem toho thiokarbamáty, skupina účinných látok náchylná na vyparovanie, nie je možné použiť na veľmi ťažkých alebo veľmi ľahkých pôdach, ani pri silno kyslej pôdnej reakcii ani pri obsahu humusu pod 1 %. K ďalším faktorom spôsobujúcim výrazný pokles  účinnosti thiokarbamátov patrí ich aplikácia na pôdu s vlhkým povrchom. Podobne je to s ich aplikáciou na chladnú pôdu pri príliš skorej, kedy sú neúčinné a preto na parcelách zamorených s prosom klíčiacim neskôr je pre zabezpečenie účinnosti thiokarbamátov vhodnejšie termín sejby posunúť na neskôr. Dôležitý je aj náležitý časový odstup aplikácie od sejby a potreba čo najrýchlejšieho zapravenia do pôdy a to do hĺbky 6-8 cm. Pri zapravení hlbšie sa už príliš riedi  koncentrácia herbicídu, ktorý sa zároveň aj pozične vzďaľuje od zóny hromadného klíčenia prosa – čo je zvyčajne len 1-2 cm od povrchu pôdy. Poškodeniu porastu je potrebné sa vyhnúť nielen odstupom aplikácie od sejby, ale zvažuje sa aj citlivosť odrôd či hybridov. Účinnosť thiokarbamátov voči prosu zvyšujú niektorí z kombinačných širokospektrálnych partnerov, ktoré sa do zmesí pridávajú prvotne za účelom rozšírenia herbicídneho efektu voči dvojklíčnolistovým burinám.

Účinnosť pre-emergentných herbicídov, ako napr. zmesi pendimethalinu a dimethenamidu, je všeobecne voči burinám podmienená zrážkami o úhrne  aspoň 10-15 mm po sejbe. Podľa skúseností je pre zabezpečenie účinnosti voči prosu potrebných až 20-30 mm zrážok. Účinnosť pendimethalinu proti prosu je spoľahlivá pri klíčiacich jedincoch. Isoxaflutole a mesotrione sa proti prosu vyznačujú spoľahlivou účinnosťou pri dostatočnej zážkovej činnosti ako aj post-emergentne voči vyklíčeným rastlinám prosa. Pri post-emergentnej aplikácii je pendimethalin proti klíčiacim a už vyklíčeným jedincom prosa síce účinný, na silno zamorenom pozemku ale neposkytuje spoľahlivú ochranu. Voči prosu účinná kombinácia isoproturonu a dicamby poškodzuje aj kukuricu. Rimsulfuron, prípadne nicosulfuron účinkujú proti prosu v štádiu do 3 listov, pri ošetrovaní kukurice pri teplotách nad 25°C rastie fytotoxicita na kukuricu no proso prijíma menej účinnej látky a preto účinnosť klesá podobne ako pri teplotách pod 10 °C. Účinnosť týchto postrekov zvyšuje jemnejšie kvapkové spektrum a dosiahnutie čo najdokonalejšej pokryvnosti postrekom. Chlormesulam je proti prosu účinný do štádia 3-5 listov. Spoľahlivá post-emergentná likvidácia druhov prosa inhibítormi HPPD (sulcotrione, mesotrione, izoxafluole, topramezone, tembotrione) a inhibítormi ALS (nicosulfuron, foramsulfuron) si vyžaduje vhodnú voľbu účinnej látky, jej dávky ako aj včasnú aplikáciu. Tiež je potrebné sa vyhnúť antagonizmu zmesných aplikácií, napr. zmesi nicosulfuronu a rimsulfuronu s topramezone mierne znižujú účinnosť samostatnej aplikácii topramezone voči prosu. Kombinácie účinných látok ako foramsulfuron + isoxadifen + iodosulfuron-methyl alebo foramsulfuron + isoxadifen-ethyl sú voči prosu v celku dobré.  

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti