Efektívne hospodárenie vo výrobe krmív spočíva v systéme cirkulácie zdrojov
Koncept obehového hospodárstva sa dostáva v súčasnosti do popredia, s cieľom riešiť kľúčové problémy udržateľnosti, ktoré ovplyvňujú aj živočíšnu výrobu. Hospodárske zvieratá sú kľúčovým prvkom agroekosystémov a recyklácie.
Aby hospodárske zvieratá produkovali vysoko kvalitné bielkoviny, musíme im poskytnúť optimálnu, vyváženú diétu, tzv. presné kŕmenie. Presné kŕmenie znamená kŕmenie každého zvieraťa podľa jeho individuálnych požiadaviek. Nielen v priemere, ale pri každom kŕmení a každý jeden deň. To zvyšuje efektívnosť využitia krmiva, pretože čím viac krmivo spĺňa nutričné požiadavky zvierat, tým ľahšie môžu zvieratá dosiahnuť svoj plný genetický potenciál.
Mliečne farmy vo všeobecnosti si veľkú časť krmiva dopestujú a vyrábajú hlavne vo forme kukuričnej a trávovej siláže. Krmivo sa často dopĺňa senom alebo inými produktmi kupovanými od obchodníkov s krmivom. To sa potom kombinuje s kŕmnymi zmesami alebo niekedy s jednotlivými surovinami, ktoré sa nakupujú priamo od výrobcov kŕmnych zmesí alebo od obchodníkov s krmivami. Okrem toho, vedľajšie produkty, ktoré sa stanú dostupnými pri výrobe potravín v potravinárskom priemysle, sa môžu použiť ako náhrada časti kŕmnej zmesi. Tieto sa nakupujú buď od výrobcov kŕmnych zmesí, obchodníkov s krmivami alebo obchodníkov s vedľajšími produktmi. Farmy ošípaných a kurčiat (a inej hydiny) vo všeobecnosti získavajú najväčšiu časť krmiva od výrobcov kŕmnych zmesí, a to priamo alebo prostredníctvom obchodníkov s krmivami. Tieto farmy môžu používať aj vedľajšie produkty z potravinárskeho priemyslu na nahradenie niektorých kŕmnych zmesí v diéte zvierat. Zjednodušené znázornenie krmivárskeho priemyslu vidíme na obrázku 1.
|
Obr. 1: Zjednodušené schematické znázornenie krmivárskeho priemyslu |
Cirkulovanie vo výrobe krmív je pojem, ktorý sa ešte len definuje. Iniciatíva, ktorá rastie medzi výrobcami krmív, je využívanie zvyškových tokov alebo takzvaných vedľajších produktov z potravinárskeho, nápojového a fermentačného priemyslu. Európska federácia výrobcov krmív (FEFAC) definovala potravinové vedľajšie produkty ako „nepotravinárske zložky, získané ako druhotná surovina z (miestneho) obehového hospodárstva s nízkou stopou využívania pôdy.
Cirkulovanie vo výrobe potravín je novovznikajúcou koncepciou v rámci komplexnej oblasti výroby potravín. V porovnaní s tradičnými lineárnymi modelmi by obehový potravinový systém mal integrovať prichádzajúce a odchádzajúce materiály do nekonečného obehu. Iba prostredníctvom silnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami môže priemysel optimalizovať túto nekonečnú cirkuláciu efektívnej, udržateľnej výroby potravín a pracovať na novom obehovom prístupe ku kŕmeniu budúcnosti.
Téma výroby potravín je medializovaná denne vzhľadom na jej významný vplyv na životné prostredie, biotop a ľudské zdravie. Transparentnosť a sledovateľnosť sú životne dôležité, pretože cirkulárne potravinové systémy sa zameriavajú na minimálne straty živín v reťazci. Zatiaľ čo médiá často opisujú cirkuláciu ako recept na udržateľnú budúcnosť, čo presne je obehový potravinový systém a akú úlohu môže zohrávať reťazec výroby krmív pre zvieratá pri podpore cirkulácie, ilustruje obrázok 2.
|
Obr. 2: Rámec plytvania potravinami |
V roku 2021 len Holandsko poskytlo 5,415 milióna ton vedľajších produktov s vysokou vlhkosťou, ktoré slúžili ako zložky krmiva pre poľnohospodársky priemysel. V prepočte na suché kŕmne suroviny to predstavovalo 1,25 milióna ton kŕmnych surovín. Aj keď ide o veľký objem, na výrobu energie sa naďalej používa značné množstvo nutričných a stráviteľných vedľajších produktov. Je však dôležité mať tiež na pamäti rámec potravinového odpadu, v ktorom má opätovné použitie materiálov prednosť pred zhodnocovaním (obrázok 2). Bezpečnosť je vždy najvyššou prioritou v celom reťazci potravinových produktov a opätovné použitie vedľajších produktov v rámci potravinového reťazca často prináša mikrobiálne alebo regulačné problémy, ktoré je potrebné riešiť.
Úloha a dostupnosť vedľajších produktov na výrobu krmiva
Vedľajšie produkty sú dostupné, nakoľko sa potraviny a nápoje vyrábajú celosvetovo. Aby sa stali dostupnými aj ako cenný zdroj živín v krmive, vyžaduje to spoluprácu medzi priemyselnými partnermi.
Pri produkcii zdravých potravín a celosvetovom záujme o udržateľnú výrobu, musí byť najvyššou prioritou efektívnosť, znižovanie dopadov na životné prostredie, využívanie a recyklácia vody a šetrenie prírodných zdrojov. Krmivársky priemysel neustále pracuje na vývoji a dodávaní inovatívnych riešení na optimalizáciu výživy zvierat.
Európska únia chce vytvoriť dobre fungujúci trh s druhotnými surovinami zlepšením ich recyklácie. Recyklácia znamená, že odpad vždy vnímame ako potenciálny zdroj. Princíp recyklovaného krmiva zohľadňuje, ako zložka krmiva vznikla a aká je úroveň konkurencie s priamou výrobou potravín. Použitím potravinového odpadu na kŕmenie zvierat sa do potravinového systému recyklujú živiny, ktoré by sa inak stratili. Prostredníctvom laboratórií je potrebné analyzovať a hodnotiť zdroje týchto živín (potravinový odpad, morské riasy, alternatívne rastlinné zdroje). Tieto krmivá sa hodnotia podľa štyroch kritérií recyklovania. Prvé dve kritériá sa týkajú štandardných zásad recyklovania. Sú zamerané na zastavenie a prevenciu poškodzovania životného prostredia a na efektívnosť využívania prírodných zdrojov (chránenie zdravia ekosystémov, zabránenie výroby nepotrebných produktov, využívanie/recyklovanie biomasy efektívne, vyhodnocovanie možnej konkurencie medzi potravinami a krmivami).
Ďalšie kritériá sú zamerané na „ľudí a zvieratá“:
- spravodlivosť a dostupnosť
- zdravie
- dobré životné podmienky zvierat.
Kritériá zamerané na ľudí a zvieratá sú kľúčom k premýšľaniu, rozvoju, implementácii a vyhodnocovaniu iniciatív týkajúcich sa cirkulácie. Niektoré zdroje krmiva, ako sú morské riasy, hmyz, zvyšky vyprodukované na farmách a bitúnkoch a potravinový odpad by však mohli posilniť prechod na recyklačné a udržateľnejšie postupy.
Keďže záujem o presné kŕmenie zvierat rastie, krmivársky priemysel sa snaží získať presnejšie informácie o nutričnej hodnote vedľajších produktov. Keď sa určí nutričná hodnota vedľajšieho produktu, je jasné, akú hodnotu možno zachovať pre reťazec výroby krmív. V priemere sa nutričná hodnota vedľajších produktov testuje štyri až osemkrát ročne analýzou v chemickom laboratóriu. Rýchlejšie riešenie poskytuje blízka infračervená spektroskopia (NIR S). NIR S poskytuje výsledky do jednej minúty, ale spoľahlivý výsledok si vyžaduje kalibračné krivky.Značný počet vzoriek pomôže určiť kalibračné krivky pre napr. pivovarské kvasnice, koncentrát z pšeničných kvasníc, pšeničný škrob, parené šupky zemiakov, atď.Výsledky sa nahrávajú do databázy, a tak sa vytvára aktuálna a spoľahlivá matrica kŕmnych zložiek, ktorá umožňuje farmárom maximalizovať využitie vedľajších produktov v kŕmnych dávkach. V západných častiach Európy je to čoraz bežnejšie. V iných, menej rozvinutých častiach zemegule sa vedľajšie produkty vo všeobecnosti nehodnotia ani nevyužívajú a pravidelne končia na skládkach. Zhruba jedna tretina celosvetovej produkcie potravín sa stratí medzi „poľom a vidličkou“. To predstavuje významný rozdiel medzi súčasnou produkciou a požiadavkami na potraviny do roku 2050, ktoré stanovila Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
V rôznych častiach sveta sa vedú rôzne iniciatívy, v snahe zachovať cenné zdroje živín a využiť ich v krmive pre zvieratá, podľa zámeru spoločnosti. Cieľom tohto úsilia je produkovať udržateľnejšie živočíšne bielkoviny na nasýtenie rastúcej svetovej populácie.
Miesto ovplyvňuje, kde vo výrobnom reťazci dochádza k plytvaniu potravinami. Vo viac industrializovaných oblastiach sa tieto straty vyskytujú hlavne v reťazci od spracovateľa po tanier spotrebiteľa. V menej rozvinutejších oblastiach vznikajú straty medzi poľom a spracovateľmi potravín. Spolupráca, premyslené úsilie o zachovanie živín a starostlivá pozornosť na zachovanie bezpečnosti môžu pomôcť zainteresovaným stranám vyrábať bezpečné a cenovo dostupné potraviny a pomôcť „nakŕmiť“ budúcnosť. To znamená, že pokračovať v prevádzke tak, ako sme to robili v minulosti, neprichádza do úvahy. Všetci hráči zapojení do produkcie živočíšnych bielkovín si musia byť vedomí výziev, ktorým čelíme. Na ich vyriešení musíme spolupracovať - aplikovaním nového myslenia, nových technológií a nových obchodných modelov, aby sme vytvorili udržateľnejší priemysel pre celú planétu.
Poďakovanie:
„Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0477“.
