Význam strukovín a pseudoobilovín vo výžive zvierat
Viacerí zahraniční, ale aj domáci autori opakovane zdokumentovali pozitívny efekt strukovín a pseudoobilovín na úžitkovosť hospodárskych zvierat. Napriek tomu sú tieto plodiny v zootechnickej praxi málo docenené a stále ostávajú skôr na periférii záujmu chovateľov. V našom príspevku chceme v stručnosti, ale zrozumiteľnou formou priblížiť výsledky nášho pokusu, kde sme porovnávali vplyv vybraných druhov obilnín, variabilných strukovín a psedoobilovín na morfológiu tenkého čreva. Pre tieto potreby sme využili model experimentálneho potkana. V budúcnosti predpokladáme väčší záujem o strukoviny a pseudoobiloviny zo strany chovateľov hospodárskych zvierat, privátnych výživových poradcov pre chov zvierat, ako aj väčšie využitie týchto plodín firmami špecializujúcimi sa na výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá.
Úvod
Kvalita krmív je rozhodujúcim faktorom z hľadiska ich efektívneho využitia v organizme zvierat. Je daná kvalitou a podielom jednotlivých makro a mikro živín. Medzi druhmi krmív, ale aj v rámci druhu, sú veľmi veľké rozdiely v obsahu živín, ktoré závisia od agrotechnických, ale aj od klimatických podmienok pestovania. Kvalita bielkovín a sacharidov a ich premena v tráviacom trakte ovplyvňuje produkciu živočíšnych produktov, kvalitu potravín, ekonomiku produkcie ako aj životné prostredie. Najdôležitejšia chlebová obilnina „pšenica letná“ obsahuje lepok, ktorý spôsobuje zdravotné ťažkosti u osôb s celiakou. Okrem tradičných plodín sa v potravinárskom priemysle využívajú aj plodiny, ktoré sú na našom území pestované na menších až minoritných hektárových plochách. Máme teraz na mysli predovšetkým strukoviny a pseudoobiloviny. O ich účinkoch, vplyvoch na zdravie ľudí sa už viackrát písalo a problematika bola opakovane diskutovaná viacerých médiami. Napríklad v klasických pekárenských výrobkoch sa obohatením bežnej pšeničnej múky o spomínané plodiny môže aj zlepšovať ich finálna kvalita. Aj v živočíšnej výrobe sa hľadajú alternatívy náhrad klasických komponentov kŕmnych zmesí takými, ktoré by dokázali kompenzovať výživovú hodnotu uvedených kŕmnych zmesí. Tradičnými komponentmi kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá sú obilniny, ktoré sa líšia v obsahu a zložení bielkovín a tiež v obsahu a kvalite škrobu a neškrobových polysacharidov. Ako kvalitný domáci zdroj bielkovín sa do kŕmnych zmesí v súčasnom období zaraďujú strukoviny. Ich výživná hodnota je limitovaná najmä stráviteľnosťou bielkovín, aminokyselinovým zložením, využiteľnosťou aminokyselín, ako aj prítomnosťou antinutričných látok, ktoré je možné inhibovať tepelným ošetrením. Jedným z významných zdrojov strukovín vo výžive zvierat je málo docenená lupina. Semeno sladkej lupiny má v porovnaní s ostatnými strukovinami nízky obsah antinutričných látok. Lupina môže byť začlenená do kŕmnych dávok ako prežúvavcov, tak aj monogastrických zvierat. Ďalšou významnou strukovinou je hrach, ktorý sa podobne ako lupina vyznačuje nízkym obsahom antinutričných látok, a preto nie je nutné hrach pred skrmovaním napr. ošípanými tepelne upravovať. Lupina a hrach majú však nízky obsah sírnych aminokyselín, ktoré v prípade skrmovania monogastrickými zvieratami musia byť doplnené najmä o metionín. Cieľom príspevku bolo testovať význam strukovín a minoritných druhov obilnín tzv. pseudoobilovín vo výžive zvierat a ich ekonomický dopad na chov hospodárskych zvierat. V našom článku by sme chceli odbornej chovateľskej verejnosti stručne priblížiť výsledky modelového pokusu na experimentálnych potkanoch, v ktorom sme porovnávali vplyv vybraných druhov obilnín, variabilných strukovín a psedoobilovín na morfológiu tenkého čreva.
Materiál a metodika
V pokuse sme porovnávali vplyv tradičných obilnín (Pšenica letná, Ovos nahý, Jačmeň siaty), strukovín (Hrach - Garde vločkovaný, Lupina biela - Amiga) a psedoobilovín (Laskavec a Pohánka jedlá) na morfológiu tenkého čreva experimentálnych potkanov. Do pokusu bolo zaradených 35 potkanov (kmeň Wistar z Velazu s.r.o. Praha, po odstave vo veku 21 dni), ktoré boli rozdelené do siedmych skupín po piatich zvieratách individuálne umiestnených v bilančných klietkach. Prvá skupina bola po celý čas kŕmená zmesou (A) so 100% podielom pšenice letnej. Ďalšie skupiny mali zmes A doplnenú 15% podielom ovsa nahého (B), 15% podielom jačmeňa siateho (C), 15% podielom láskavca (D) a 15% podielom pohánky jedlej (E). Ďalšia skupina bola kŕmená 100% podielom vločkovaného hrachu odrody Garde (F) a posledná skupina 100% podielom Lupiny bielej - Amiga (G). Zvieratá vo všetkých skupinách boli po celý čas kŕmené a napájané ad libitne. Pokus trval 35 dní a na konci boli potkany usmrtené za účelom odberov spektra vzoriek, včítane odberu vzoriek z tenkého čreva. Vzorky boli fixované v 4% roztoku formalínu a následne spracované štandardnou histologickou technikou. Vyhotovené preparáty boli ofarbené hematoxylínom-eozínom a následne boli odčítané v obraze svetelného mikroskopu. Mimo toho boli za pomoci nainštalovaného špeciálneho softweru k svetelnému mikroskopu realizované niektoré základné morfometrické merania. Na každom preparáte bolo vybraných niekoľko miest a zmeraná výška klkov a hĺbka krýpt tenkého čreva. Namerané údaje boli spriemerované a výsledné hodnoty boli porovnané medzi jednotlivými skupinami.
| Obr. 1: Vzorky tenkého čreva boli prijaté v individuálnych označených ependorfkách vo fixatíve |
| Obr. 2: Vzorky boli zaliate do parafínových bločkov a ďalej rezané na sánkovom mikrotóme. Na povrchu noža viditeľné dva skrojené rezy |
Výsledky a diskusia
Histologicky vo všetkých skupinách vzhľadovo normálne tenké črevo, ktoré je tvorené povrchovou sliznicou s kontinuálnym lemom jednovrstevného cylindrického epitelu a dobre viditeľnými štíhlymi klkmi prepadajúcimi sa do Lieberkůhnových krýpt. Vlastná vrstva sliznice pozostáva z tenkej vrstvy riedkeho väziva a niekoľkými presvitajúcimi hladkosvalovými bunkami. V podslizničí bohato vaskularizované riedke väzivo, ktoré je v kontakte so svalovou vrstvou tenkého čreva a po periférii seróza. V našej práci sme vychádzali z predpokladu variabilného efektu kombinácie jednotlivých obilnín, strukovín a pseudoobilovín na výšku klkov a hĺbku krýpt tenkého čreva. Výsledky morfometrických meraní sú uvedené v Tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1: Morfometrické merania
Najvyššia priemerná výška klkov bola nameraná v skupine s pohánkou jedlou a najnižšia priemerná výška klkov v skupine s podielom ovsa nahého. Najvyššie hodnoty priemernej hĺbky krýpt boli zaznamenané v skupine s hrachom a najnižšie v skupine s podielom láskavca. Sliznica tenkého čreva má na jednom cm2 2500 až 3000 klkov, ktoré významne zväčšujú absorpčnú plochu. Všeobecne sa tu vychádza z predpokladu, že výška klkov a hĺbka krýpt zohrávajú dôležitú úlohu v absorpcii živín tenkým črevom. Vyššie klky umožňujú potencionálne väčší kontakt s tráveninou. To teda možno interpretovať aj tak, že vyššie klky a hlbšie krypty sú pozitívnym znakom. V tomto slova zmysle nám vychádza hrach a niektoré pseudoobiloviny lepšie v porovnaní s klasickými obilninami. Možno teda konštatovať, že strukoviny a pseudoobiloviny majú opodstatnenie vo výžive zvierat. Podľa nás sú však v súčasnosti tieto vo výžive zvierat málo využívané a ostávajú tak stále aktuálnou výzvou pre chovateľov, privátnych výživových poradcov pre chov zvierat, včítane výzvy pre firmy špecializujúcimi sa na výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Mimo toho sú spracované strukoviny a pseudoobiloviny vhodnou alternatívou pre výživu domácich zvierat, ktoré majú klinickými veterinárnymi lekármi nariadené diéty pre dyspeptické ťažkosti, alebo aj z dôvodov alergií. Napríklad hrach je jednou z vhodných alternatív výživy s poruchami aktívneho transportu cez mikrovilóznu zónu enterocytov v dôsledku zníženia aktivity jednotlivých enzýmov na povrchu mikroklkov. Aj naše predošlé pokusy s rôznymi odrodami hrachu dokumentujú pozitívny vplyv na úžitkovosť hospodárskych zvierat. Aj samotná nutričná hodnota strukovín je zaujímavá najmä pre vysoký, v porovnaní s ostatnými obilninami až niekoľkonásobne vyšší obsah bielkovín.
| Obr. 3: V obraze časť tenkého čreva, ktoré je tvorené vysokými klkovými formáciami, včítane zachyteného podsližničia. Legenda: Skupina F., HxE: 200x |
Záver
V pokuse sme kde sme porovnávali vplyv vybraných druhov obilnín, variabilných strukovín a psedoobilovín na morfológiu tenkého čreva experimentálnych potkanov. Výsledky dokumentujú aj pozitívny efekt so zvýšením klkov tenkého čreva. Odporúčame chovateľom, privátnym výživovým poradcom pre chov zvierat a firmám špecializujúcim sa na výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá zvážiť využitie kombinácie strukovín a pseudoobilovín s klasickými obilninami vo výžive hospodárskych zvierat.
