Záhadné úhyny včelstiev
Zdravotná situácia po novom
Nedostatkom nás včelárov je, že príčiny zdravotných problémov včelstiev hľadáme v dianí niekoľkých posledných dní. Problém identifikujeme a riešime až vtedy, „keď to už zo včelstva kričí.“ Snažíme sa čosi do včelstva nasypať, nakvapkať... Bez toho, aby sme premýšľali, usilovali sa nájsť príčiny, čo problémy spôsobilo, aby sa to v budúcnosti už nestalo. Žiaľ, dostali sme do časov, keď problémov v zdravotnej oblasti včelstiev je mnohonásobne viac, ako len pred dvomi - tromi desiatkami rokov.
Digitalizácia včelstva, včelárstva, či umelá inteligencia nám problémy určite nevyriešia. Už samotná úvaha o týchto prvkoch u živého organizmu, ktorý za to, že je tu ešte s nami vďačí miliónom rokov prirodzeného vývoja, a my by sme to chceli umelo - so zištným zámerom, za niekoľko rokov usmerniť v náš prospech, je absurdum. Absurdum a drzosť nevídaného rozmeru k matke prírode.
Riešenie tkvie v inom. Zažil som scenáre slabnutia včelstiev po znáške zo slnečnice v júli či v auguste, septembri i nevyhnutnosť likvidácie desiatok včelstiev v tomto období pre zoslabnutie. Táto „ záhada“ ma trápila pekných pár rokov. Dnes som spokojný, lebo tento problém sa mi podarilo zmenou v technológii a liečbe varroázy, ale i v celej technológii včelárenia preklenúť. Potrebný je iný prístup - na zazimovanie včelstva treba myslieť a konať už od konca mája.
Letný slnovrat – nech je pre nás posvätný deň, čas lámania chleba. Ešte i vtedy možno čosi napraviť. Začiatkom augusta je už o všetkom rozhodnuté. Už to ide ako odrhnutý vagón dolu kopcom, nezastavíš ho. Problém vyprázdňovanie úľov koncom leta sa zakoreňuje už niekedy v máji, júni. Kto pamätá na to, aby početnosť klieštika v tomto období neprekročila, i s bezpečnostnou rezervou, do šesťsto jedincov? Početnosť roztočov Varroa sa každé dva týždne zdvojnásobuje. Je to jednoznačne pochybenie včelára, že viaceré faktory negatívnych vplyvov a patogénov včelstva neberie do úvahy samostatne, a ani v spojení. Je to väčšinou také zložité, že nie je ani chuť, ani vôľa čosi vykonať, aby to tak nebolo. Výsledkom sú prázdne úle, bez mŕtvoliek na dne úľa, alebo vyrabované plásty s mŕtvolkami obrancov. Príčiny strát sa dajú z veľkej miery oddeliť od seba, časove stanoviť, kedy nastal zlom a niekedy možno stanoviť aj hlavný vyvolávajúci faktor, keď s ním má včelár skúsenosť. Pri strete viacerých patogénov a negatívnych vplyvov vyvolaných prírodou to lepšie nedokáže ani laboratórium, výskumný ústav. Sú to sú nové situácie, ktoré sa do učebníc ešte nedostali. Tu treba vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho stanovišťa v porovnaní s iným stanovišťom, kde je to napríklad so silou včelstiev celkom opačné. Reinvázie a zalietavanie včiel nám ničí najvitálnejšie včelstvá.
Korene však hľadajme jednoznačne v okolnostiach vyvolávajúcich fenomén menej hodnotných či krátkovekých včiel. Len malé podchladenie plodu (i uzavretého) spôsobuje, že mladušky sa liahnu o niekoľko hodín, či dní skôr ako by mali, poškodená črevná flóra určitých generácií má za následok stratu harmónie generácií. Poškodenie mikrobioty či už z nekvalitnej včelej pastvy, hlavne peľovej, patogénu letnej nozémy, alebo len o vlások vyššia miera prínosu neonikotinoidov (postrekom sa stále aplikujú), fungicídov..., aby nevzplanula letná nozéma - a oheň je na streche. Neraz je to však úplne jednoduché – pokles zásob pod únosnú mieru, zanedbanie základných zásad preventívnej hygieny úľa, či následky letných horúčav, ktoré sa v niekoľkých posledných rokoch stále zintenzívňujú. Škála negatív je široká (na ich rozbor a podrobný popis nie je v tomto texte priestor). O niektoré negatíva dokážeme včelstvá odľahčiť, zostane im viac energie na to, v čom im nevieme pomôcť. Vyžaduje si to cielený a včasný zásah včelára. Tu mikročipy nepomôžu, potrebná je skúsenosť.
Jednoducho, účinne, ale dôsledne
Ak mnoho rokov dozadu padali včelstvá iba počas zimy a na jar, čo sa kvalifikovalo ako zimné spády včelstiev, v posledných piatich rokoch tu máme nový fenomén, nový jav, alebo nevysvetlený následok nezvládnutej technológie zdravotného stavu včelstiev? Vedieme štatistiku nečakaných úhynov včelstiev, ale príčiny ktoré ich spôsobujú, nikto nerozoberá, nepopisuje. Každému negatívu sa dá aspoň čiastočne predísť prevenciou. V desiatke činiteľov podmieňujúcich úspešné včelárenie či zdravie včelstva si odolávanie patogenite vykrajuje svoj najväčší podiel. Je slovenské včelárstvo v takom duchovnom útlme, že i trochu zložitejšiu kauzalitu, na ktorú nemá vysvetlenie, zaháňa do košiara záhad?
Príklady z praxe, testovanie na stovkách včelstiev, keď sa proti predátorovi Varroa destruktor skúšali všetky oficiálne i neoficiálne, z celého sveta dovezené účinné látky a metodiky liečby, dokazuje, že takáto kategória úhynov u nás neexistuje. I v USA sa CCD veľmi skoro vysvetlilo jednodruhovosťou peľu z opeľovania mandľových plantáží. Včelstvá sa dajú (a ani nie zvýšenou prácnosťou či vyššou finančnou náročnosťou) doviesť do zimovania a úspešne prezimovať. Našou chybou je len to, že sme v analytickej časti posunutej včelárskej praxe smerom k náročnejším riešeniam zakrnuli. Ľahšie nám prichádza už len trochu zložitejší problém nerozoberať, a ho zatriediť ho medzi neriešiteľné, do skupiny záhad, záhadných úhynov. Aj v súčasnosti prichádzajú informácie o spadoch včelníc s desiatkou, dvadsiatkou včelstiev, ale i stovkou včelstiev na včelnici, ktorá mala dvesto päťdesiat včelstiev.
Varroa – znásobený vektor vírusov
Imunita včely je len jedna. Nemôže zvládať súhrn patogénov a negatívnych vplyvov prevyšujúcich jej kapacitu. Musíme jej pomôcť zbaviť sa tlaku tých negatív, na ktoré máme dosah. Dôslednejšia základná preventívna hygiena všetko neodstráni, ale pomôže minimálne z tridsiatich percent. Chybou je, že z dôvodov šetrenia ju včelári neuplatňujú! Hĺbková dezinfekcia ponárania úľov do horúceho parafínu pomáha ešte viac. Pravda, niečo stojí parafínový kotol, niečo parafín... a to je už pre včelára často veľa.
Liečiť varroázu po starom, vírusom pripisovať malú vážnosť, z letnej nozematózy (Nosema ceranae) či možných poškodení mikrobiomu včely z agro či varroa chémie, prípadne hetrogénneho efektu ich spolupôsobenia, si nerobiť starosti - to je to, ako nepostaviť sa čelom k problémom a riešiť ich. Varroáza sa vracia v znásobenej sile. Varroa destruktor sa stal i vnútorným nosičom vírusov, čím jeho negatívna sila nadmieru vzrástla. Nie je to už ten obvyklý klieštik, ale predátor, ktorý už pri jednotretinovej miere invadovanosti, v porovnaní s negatívnym vplyvom spred dvadsiatich rokov, berie včelárom včelstvá.
Dnešný včelársky život však hovorí o tom, že tieto problémy nemá kto hodnoverne analyzovať, popísať, vysvetliť. Včelárske prednášky, školenia sa robia o inom. Slovenský včelársky výskum je v útlme, a tak si včelár musí poradiť sám v úlohe ľudového výskumníka. Pandorinu skrinku nechce nikto otvárať, a bez toho to nepôjde. Len pozorovaním včelstiev pri striedaní medikamentov, odklon od varroa chémie k prírodným látkam, obmedzenie negatív zo zalietavania, rozriedenie prevčelenosti krajiny, a tým i vylepšenia včelej pastvy, obmedzenie kočovania a exportu patogénov do relatívne zdravých oblastí a ďalšie, sú nástroje, ktoré má každý v rukách. Ich uplatnenie môže odľahčiť záťaž včelej imunity i o jednu tretinu. A potom už štatistiku spadov včelstiev koncom leta na Slovensku môžeme odložiť ad acta.
Nie je to neprimerane málo na dnešnú dobu? Poznať len kliniku moru a hniloby? Potvrdiť jej pravosť laboratórnym rozborom, prísť s rozhodnutím o spálení včelstiev na včelnicu, prizvať tam požiarnikov a pod dohľadom štátnych zverozdravotných orgánov všetko spáliť do tla. Inak povedané: Prísť s krížom po funuse.
Korene našich problémov
Spočívajú v zdravotnej problematike včelstiev a v nás samých. Snažíme sa tejto problematike vyhýbať, lebo si žiada pozorovanie, štúdium, skúsenosť, hlbšie znalosti. Tým sa chov včelstiev stáva zložitejším, veci nejdú tak jednoducho ako v minulosti, na výsledkoch treba viac popracovať. Nastupuje snaha veci príliš zjednodušovať v záujme profitu, zisku. V pozadí celého stojí však to najpodstatnejšie, neviditeľný duchovný rozmer (stavovská etika, kultúra ako základ) a skúsenosti, ktoré tieto hodnoty dávajú pod strechu trvácnosti, životaschopnej vízie odboru, cesty, z ktorej niet vybočenia.
Čoho sa pridržiavať
Uplatňovať základnú úľovú hygienu preventívne, nie až po nástupe problémov. Postupne si zaobstarať technické vybavenie na hĺbkovú preventívnu hygienu formou horúceho parafínu.
- Vybudovať si vlastné voskové hospodárstvo, kolobeh vlastného vosku pomocou technických prostriedkov čistenia, sterilizácie vosku a vlastnej výroby medzistienok
- Dodržiavať trojročnú obmenu diela aspoň v plodisku včelstiev
- Viac ako štyridsaťročné úle vyraďovať z prevádzky
- Nepreťažovať včeliu pastvu (negatívum sa naplno prejaví pri vlnách sucha a horúčav). Voliť viacero stanovíšť s voľným rozložením včelstiev.
- Včelstvá nahustené v radoch rozkladať, nechávať väčšie rozostupy. Nájsť riešenie prehustenia včelstiev i v prípade kočovných vozov, batérií, kontajnerov.
- Tlmiť negatíva šírenia patogenity zalietavaním včiel. Včelstvá rozmiestniť na palety. Dosiahneme zdravšie, objemnejšie včelstvá, vyššie výnosy.
- Skúmať , porovnávať, prehodnotiť vedľajšie účinky varroacidov, výrobcovia ich nepopisujú.
- Pri potláčaní varroázy postupne prejsť od varroa chémie k prostriedkom na báze prírodných látok. Až vtedy sa začnú prejavovať skutočné rozmery vedľajších účinkov varroachémie.
- Dovoz cudzokrajných plemien včelích matiek oslabuje prirodzenú imunitu našej kranky udomácnenej regionálne. Samy si tým škodíme, treba s tým skončiť. Vyššie výnosy to neprodukuje...
- Prehodnotiť efektívnosť a riziká kočovania. Časy, ale hlavne situácia v zdravotnej oblasti včelstiev sa menia, efektivita hospodárenia sa dosahuje inými metódami.
- Zaujímať sa o mikrobiotu (mikroflóru) včely, vytvára polovicu jej imunity, o ktorú v posledných rokoch tak ide. Zvýšiť mieru citlivosti našich pozorovaní, hodnotení.
- Hlboko zakorenený spôsob nie práve zdravého hospodárenia v chovoch ( ekonomika), nás čím ďalej tým viac zatláčajú do malosti, bez progresívneho obsahu pre našu cestu ďalej dopredu, ktorú plodí len prax početnejších chovov včelstiev. Hlavne v zverozdravotnej oblasti nám to bude chýbať...
- Pomalá technológia, vysoká nákladovosť na jednotku produkcie... Prispôsobí sa svetový trh nám, alebo sa my prispôsobíme trhu?
- Nízka dynamika odboru, príliš pomalá diverzifikácia v produktoch, málo vyspelých chovov strednej veľkosti a fariem
- Závratný investičný dlh odboru (minimálne sto miliónov eur)
- Odbor sa prepadáva do priepasti populizmu a konšpirácií , namiesto toho, aby si ujasnil svoju súčasnú pozíciu, očistil sa a určil si svoju jedinú reálnu víziu.
- A nakoniec, všetko vyššie vyšpecifikované jednou vetou: Vybočili sme zo zdravej cesty. Do popredia sa derie spochybňovanie základných kultúrnych hodnôt , etiky, morálky , zásad , na ktorých včelársky odbor odjakživa stál, denne sme svedkami prekrúcania a popierania pravdy... Konkrétne sa to odzrkadľuje aj na takej špeciálnej problematike, akou je zdravotný stav včelstiev, dostáva sa na okraj záujmu, odsúva sa bokom kvôli iným „dôležitejším“ veciam.
Prevencia či digitalizácia?
Znalosťami o prevencii voči väčšine patogénov, negatívnych vplyvov by sa dalo, aspoň z časti, predchádzať i tzv. záhadných spadom včelstiev. Je citlivosť našich analýz v súčasnej kvalite postačujúca i pre dnešnú včelársku prax? Nemali by sa viac zaoberať príznakmi nárastu infekčného tlaku, hoci len pri tých najzákladnejších patogénoch, ktoré na naše včelstvá striehnu? Nástroje prevencie musíme zjemniť, citlivosť našich pohľadov do plodísk tak isto. Keď sa patogén začína zakoreňovať silnejšie, uplatniť preventívne opatrenie, ak ho na daný prípad vybočenia z normy máme. Spady včelstiev na sklonku leta a začiatkom jesene z ničoho - nič neexistujú. Tento jav treba pomenovať inak. Bolo by potrebné viac sa zaoberať kategóriami, ako sú miera infekčného tlaku, miera citlivosti našich analýz, základná preventívna hygiena, hĺbková hygiena – dezinfekcia vo včelárstve. Prostriedky investovať do zvyšovania kvality, stanoviť si kvalitatívne ciele, tie potiahnu odbor dopredu. Hlava skúseného včelára odolávajúceho nástrahám doby je najlepší počítač, nenahradí ho ani digitalizácia, ani umelá inteligencia. Zmena klímy, výkyvy počasia produkujú krkolomné zvraty, treba sa rozhodnúť bleskovo a hneď podľa toho konať. Sledovanie teploty vlhkosti, alebo trebárs i prostredníctvom kamier - ako sa činí matka v plodisku, je odpútanie pozornosti od konkrétnej diagnostiky podstaty. Ideme zlou cestou, pohľady skúsených sa zavrhujú a na javisku sa predvádzajú novodobí cisári bez nitky rúcha odbornosti na sebe. Nemôžeme dovoliť ísť cestou bezprácneho „žmýkania“ včelstiev. Je to nekultúrne, neetické. Zbytočne sa o to budeme snažiť, príroda nám to aj tak nedovolí...
