Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Ovce

Význam minerálnych látok v chove oviec počas pastevného obdobia s dôrazom na kvalitu pastevného porastu

21-07-2020
Bc. Stanislava Drotárová | info@ntrnutrition.sk
NTR Nutrition s.r.o.
(zdroj: Slovenský chov apríl 2020, str. 28-29)

Zaužívaný „kalendár chovateľa oviec„ sa dnes už v mnohých chovoch nevyužíva, nakoľko sa v našich podmienkach chovajú popri pôvodných plemenách aj rôzne nové plemená oviec prípadne ich krížence so značne rozdielnymi nárokmi.

Na základe veľkej biodiverzity na území Slovenska sa stretávame s chovom oviec v rôznych výrobných a klimatických podmienkach, ktoré do značnej miery ovplyvňujú manažment chovu a úkony, ktoré je nutné vykonávať. Výrobné a technologické zameranie chovov je rôzne a chov prebieha v rozlične veľkých stádach. Chovateľ si však dokáže svoj chovateľský rok rozdeliť podľa reprodukčnej fázy stáda, čo má v jednotlivých ročných obdobiach najväčší vplyv na pracovné nasadenie a rozčlenenie potrebných úkonov. Na základe reprodukčnej fázy zvierat si vieme chov rozdeliť na jarné, letné, jesenné a zimné obdobie.

Začiatok pasenia zvierat a prechod zvierat na pastvu

Vo väčšine chovov prebieha počas jarného obdobia bahnenie, ktoré je z hľadiska chovateľa jedno z najnáročnejších, ale zároveň aj najkrajších období v roku. Okrem bahnenia prebieha zároveň aj prechod oviec zo zimnej kŕmnej dávky (ZKD) na letnú kŕmnu dávku (na pastvu), pričom tento prechod je potrebné vykonať postupne, v časovom horizonte 10 – 14 dní. ZKD by mala byť zložená z kvalitných objemových krmív a počas bahnenia a začiatku laktácie bahnice je nutná úprava tejto KD tak, aby živá hmotnosť neklesla o viac ako 10 – 15 % z pôvodnej hmotnosti pred bahnením, pričom je dôležité KD obohacovať o minerálne látky a vitamíny, na ktoré sa nesmie zabúdať ani počas pastevného obdobia. Na pastve sú zabezpečené prostredníctvom soľných a minerálnych lízov prípadne minerálno-vitamínových doplnkov v kŕmnych zmesiach.

Skoré jarné obdobie je taktiež vhodným termínom na obnovu alebo zakladanie nových lúčnych a pastevných porastov. Neskoršie obdobie je menej vhodné z dôvodu výskytu prísuškov.

Chov zvierat na pastve

Chov zvierat na pastve je ovplyvnený a podmienený faktormi, ako množstvo a kvalita krmu, jeho vegetačným štádiom a návykom zvierat na botanické zloženie porastu. Na začiatku je pastevný porast vypásaný najintenzívnejšie, porast  sa nachádza v mladšom fenologickom štádiu, kedy je pre zvieratá chutnejší a šťavnatejší s nižším obsahom sušiny, pričom  nedochádza k výraznej druhovej selekcii porastu. Postupne sa úroveň selekcie porastu a preferencie zvierat menia spolu s vekom porastu a pri dostatku alebo prebytku hmoty intenzita spásania klesá, väčšie množstvo porastu je zašliapavané a stáva sa pre zvieratá nezaujímavým a zvieratá sa k nemu nevracajú. Pri pastve treba zvoliť vhodnú techniku pasenia, ktorá zabezpečí starostlivosť a prípravu pasienkov aj na ďalšie pastevné obdobie a eliminuje alebo zníži množstvo úkonov spojených s prípravou a úpravou pastevného porastu na budúci rok.

Úprava a príprava pastevného porastu

Z hľadiska plánovania úpravy a prípravy pasienkov na nadchádzajúce pastevné obdobie musí chovateľ vnímať a rešpektovať vplyv klimatických a pôdnych podmienok územia na ktorom pasenie a chov prebieha. Najoptimálnejšie podmienky na rast a vývoj pre rastlinnú biomasu sa nachádza v centre prirodzeného výskytu daného ekosystému rastlín.  Smerom ku marginálnym oblastiach územia ekosystému dochádza ku zväčšeniu účinku stresu čo do určitej miery súvisí s látkovým a živinovým zložením a preto treba vnímať klimatické podmienky prostredia ako jeden z určujúcich faktorov. Kumulatívne pôsobenie rôznych klimatických vplyvov sa premieta do fyziológie rastlín čo sa prejaví na rýchlosti rastu, rýchlosti vývoja a výške výnosu fytomasy a zároveň v obsahu živín a nutričných látok. Významný vplyv klimatických podmienok sa zároveň prejavuje aj na kvalite a množstve krmu medziročným kolísaním a výkyvom aj napriek zberu v rovnakom fenologickom štádiu ako v predošlých rokoch. Medzi klimatické faktory ktoré nám podmieňujú rast optimálnej fytomasy patria – úhrn zrážok v danej lokalite pastvín, teplota a slnečné žiarenie, tieň, lokalizácia pastviny a vodný režim ktorý určuje možnosti a využiteľnosť pastevného porastu. V dôsledku klimatického otepľovania, ktoré v dnešnej dobe trápi každého chovateľa, dochádza ku efektu vytláčania a zároveň aj presunu druhov z ich pôvodného výskytu do oblastí, ktoré sú pre ne z hľadiska podmienok viac vyhovujúce. Príkladom je mätonoh mnohokvetý (Lolium multiflorum), citlivý na dlhodobú snehovú pokrývku a mrazy, ktorý sa z dôvodu otepľovania presúva do oblastí s vyššou nadmorskou výškou (do 1000 m. n. m.), čo so sebou prináša negatíva, ako je zhoršenie živinovej hodnoty rastliny a zvýšený výskyt plesní. Súčasne vysoké teploty spôsobujú u niektorých druhov ako napríklad kostravy ovčej (Festuca ovina), druhu vhodného do teplých aj studených oblastí v letných vysokých teplotách stav, ktorý nazývame dormancia rastliny. Počas dormancie u rastliny nastáva produkčný útlm, kedy je živinovo nedostačujúca a je potrebné prehodnotiť využitie porastu na pastvu a v závislosti od prípravy nového pastevného porastu jej zaradenie do osevného postupu. Z tohto dôvodu je potrebné prehodnotiť opatrenia na včasnú prípravu porastu v čo najlepšej živinovej kvalite.

Počas pastevného obdobia je potrebné vnímať kvalitu pastevného porastu, ktorý nám ovplyvňuje kondíciu zvierat, ich zdravie a úžitkovosť. Z tohto dôvodu je potrebné sa o pastevný porast dôsledne starať. Starostlivosť o pastviny začína ich založením, ktorému treba venovať pozornosť a to hlavne mechanickým upravením pôdy pred jej zatrávnením. Ako najvhodnejšie pastevné porasty pre pasenie oviec sa odporúčajú mätonohy, lipnice a kostrava ovčia, z ďatelinovýn ďatelina lúčna a plazivá. Jednou z ďalších starostlivostí o porast patrí aj dĺžka pastevného cyklu. Musí byť dostatočne dlhá, aby zvieratá dobre vypásli narastenú fytomasu, ale zároveň tak krátka aby nedošlo ku defoliácii porastu, ušliapaniu vegetačných výhonkov a znehodnoteniu porastu exkrementami. Dĺžka pastevného cyklu sa preto musí určiť dopredu, v závislosti od potreby krmu pasených zvierat a množstva narastenej pastevnej hmoty. Ovca sa veľmi dobre adaptuje na spásanie väčšiny druhov tráv a bylín až na občasné výnimky akou je napríklad metlica trstnatá (Deschampsia cespitosa), ktorá sa v dôsledku vysokej selekcie zvieratami stáva na pastvinách inváznou a nežiadúcou rastlinou a vytvára metlicové porasty, ktoré sú pre ovce nezaujímavé z hľadiska vysokého obsahu kremíka, pričom ich ovce selektujú a porasty sa stávajú na pastvu nevhodné.

Poslednou dôležitou operáciou spojenou so starostlivosťou o pastviny patrí hnojenie pastvín, ktoré v dnešnej dobe nadobudlo tendenciu minimalizácie až úplnej eliminácie. Zásoba minerálnych látok v pôde sa až na pár výnimiek nachádza v nevyváženom stave a všetky pôdy sú v podmienkach Slovenska deficitné na sodík a fosfor a kyslé pôdy zároveň aj na vápnik. Dlhodobý deficit niektorých minerálnych látok v pôde spôsobuje zároveň aj ich deficit v rastlinách a zvieratá po ich skŕmení môžu trpieť na nedostatok minerálnych látok čo sa prejavuje na ich zdravotnom stave, úžitkovosti, reprodukcii a spôsobuje chovateľom ekonomické straty. Hnojenie porastu je preto potrebné aj napriek vysokým vstupným nákladom zabezpečiť minimálne raz za 2 – 3 roky a v prípade nedostatočnej minerálnej výživy rastlín, zvoliť vhodnú KD s minerálnymi prímesami vo forme soľných a minerálnych lízov na zabezpečenie požadovanej úrovne minerálnych látok pre zvieratá.

Význam minerálnych látok a ich deficit vo výžive oviec

Minerálne látky sú v organizme oviec rovnako dôležité ako vláknina alebo dusíkaté látky. Zviera si však minerálne látky nedokáže samostatne syntetizovať vo vlastnom tele a preto na udržanie stálosti homeostázy je potrebné zabezpečiť vyrovnaný príjem minerálov počas celého roka. Okrem udržanie homeostázy v organizme, sa minerálne látky podieľajú na riadení neuro-endokrinnej sústavy, riadení srdcovo-cievnej sústavy, opornej a pohybovej sústavy, zabezpečujú správnu činnosť tráviacej sústavy a resorpciu  živín, metabolizmus a sú zároveň nevyhnutné pre správnu reprodukciu zvierat. Medzi významné minerálne látky vo výžive oviec zaraďujeme hlavne vápnik, fosfor, sodík, horčík, chlór, síra, železo, meď, mangán, kobalt, zinok, jód, selén a flór.

Vápnik tvorí spolu s fosforom v organizme jeden z hlavných kosťotvorných prvkov. V kostiach sa nachádza v pomere 99 % a na jeho ukladanie vo veľkej miere vplýva vitamín D. Množstvo resorbovaného vápnika prijatého potravou je značne ovplyvnené koncentráciou fosforu a pomerom draslíka a sodíka prítomného v organizme. Naopak, ak je vápnik v nadbytku, znižuje a zhoršuje v organizme resorpciu horčíka, mangánu, železa a vápnika. V zimnom kŕmnom období, počas skrmovania kŕmnej dávky bohatej na vlákninu sa znižuje využitie vápnika v organizme oviec, ale zároveň sa v tomto období jeho potreba zvyšuje na vývoj plodu a produkciu mledziva a mlieka. Vápnik zároveň tvorí v organizme jeden z pufračných systémov krvi a udržiava jej optimálne pH a je dôležitý pre srdcovú a svalovú činnosť. Fosfor ako ďalší z kosťotvorných prvkov sa okrem kostí nachádza vo svaloch a nervovom tkanive, je súčasťou ATP, ADP, fosfoproteínov, nukleoproteínov, fosfolipidov a ďalších organických látok nachádzajúcich sa v tele. V organizme je nevyhnutný pre metabolizmus bielkovín, sacharidov a tukov, podieľa sa na krvotvorbe a spermiogenéze. Nedostatok vápnika a fosforu spôsobuje u mladých jedincov krivicu a u dospelých zvierat naopak mäknutie a lámanie kostí. Sodík patrí medzi jeden z hlavných deficitných prvkov v pôdach a v prípade jeho nedostatku v organizme narúša jeho správne fungovanie. Je súčasťou telových tekutín, tráviacich štiav, reguluje osmotický tlak a udržiava správne pH. Sodík je v organizme viazaný na koncentráciu draslíka a ich optimálny vzájomný pomer by mal byť 5 : 1. V prípade jeho nedostatku nastávajú poruchy srdcovej, svalovej a nervovej činnosti, ďalej spôsobuje znížený príjem krmiva, zhoršuje sa stráviteľnosť krmív, spomaľuje rast a u laktujúcich bahníc znižuje produkciu mlieka. Draslík je v organizme nevyhnutný na správne fungovanie nervovej sústavy a zároveň sa podieľa na udržaní stálosti osmotického tlaku v bunkách. Jeho nedostatok v organizme u mladých zvierat spôsobuje ich oneskorený rast, u dospelých zvierat spôsobuje ich oslabenie, zníženie úžitkovosti a spôsobuje znížený príjem krmiva. Vo väčšine objemových krmív sa však draslík nachádza v nadbytku, tento nadbytok je možné eliminovať podávaním kŕmnych solí vo forme minerálnych kŕmnych prísad alebo minerálnych lízov, ktoré zabezpečia jeho správnu retenciu v organizme. Horčík je súčasťou opornej a svalovej sústavy a zároveň zabezpečuje správny priebeh enzymatických reakcií a plní úlohu aktivátora pre niektoré enzýmy. Nedostatok horčíka vyvoláva vo svaloch kŕče. Horčík je v organizme viazaný na koncentráciu vápnika, panuje medzi nimi antagonizmus, nadbytok horčíka vyvoláva zníženú resorpciu vápnika, ak v organizme chýba vápnik, horčík pôsobí v tele toxicky. Zdrojom horčíka je hlavne zelená pastva, kedy je nutné dopĺňať zvieratám vápnik, na ktoré je zároveň  aj deficitná. Chlór tvorí súčasť všetkých orgánových sústav, jeho najväčšia úloha v organizme je zabezpečenie normálnej sekrécie kyseliny chlorovodíkovej (HCl) v žalúdku. Pri jeho nedostatku sa dostavujú podobné príznaky ako pri nedostatku sodíka.Nezastupiteľnou úlohou síry v organizme je jej prítomnosť v sírnych aminokyselinách a organických zlúčeninách, ktoré sa podieľajú na premene a využití živín prijatých v krmive. Jej nedostatok sa prejavuje hlavne na kvalite vlny. Železo je hlavnou súčasťou hemoglobínu a súčasť respiračných enzýmov. Pri jeho nedostatku nastáva chudokrvnosť alebo zakrslosť. Meď má v organizme vplyv na rast zvierat a hematopoézu, zároveň zlepšuje utilizáciu sacharidov a syntézu niektorých vitamínov. U gravidných zvierat sa nachádza vo vyšších koncentráciách. Mangán má významný vplyv na rast zvierat, ich vývoj a reprodukciu a pri jeho nedostatku nastáva nepravidelnosť ovulácii u oviec. Mláďatá sa rodia slabé, slabo vyvinuté a menej životaschopné. Pri jeho nadbytku je zvýšený výskyt anémií, kedy dochádza ku zníženému využitiu železa z kŕmnej dávky.  Kobalt je hlavnou zložkou vitamínu B, podieľa sa na látkovej premene, raste zvierat, hematopoéze a syntéze enzýmov. Predovšetkým potláča rast coli baktérií v tráviacej sústave zvierat a zvyšuje využitie fosforu mikroorganizmami, syntézu bielkovín vo svaloch a urýchľuje využitie železa v organizme. Zinok v organizme podporuje rast, jeho výskyt je predovšetkým v pečeni, ejakuláte, svaloch, koži a vlne. Nedostatok zinku spôsobuje predovšetkým poruchy kože, vlny a paznechtov. Jód sa v najväčšom množstve vyskytuje v štítnej žľaze a jeho nedostatok vedie k jej poruchám čo vedie ku spomaleniu látkovej premeny. Zvýšením koncentrácie jódu v organizme sa zvyšuje premena dusíka z kŕmnej dávky o 25 – 30 %. Pri jeho nedostatku sa rodia jahňatá s nízkou vitalitou a u laktujúcich bahníc sa znižuje produkcia mlieka. Selén má hlavný vplyv na premenu živín a využitie vitamínu E. Jeho nedostatok sa prejavuje zníženou vitalitou jahniat a zdurením lymfatických uzlín, čo spôsobuje problémy pri cicaní. Fluór je dôležitý pre vývoj zubného tkaniva, čo podmieňuje príjem krmiva a zdravie zvierat. Jeho nedostatok je pozorovaný hlavne v deficitných oblastiach na fluór v pôde.

Udržiavanie optimálnych hodnôt minerálnych látok v organizme oviec je nevyhnutné uskutočňovať u zvierat celoročne, najme však počas pastevného obdobia, kedy sú nároky zvierat zvýšené a množstvo minerálnych látok v krmive je nižšie. Optimálnu úroveň  minerálnych látok na pastve zabezpečíme podávaním kvalitných lízov alebo podávaním kŕmnych zmesí v ktorých je dostatok príslušných vitamíno - minerálnych doplnkov.