Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Ovce

Výsledky šľachtenia dojných oviec na mliekovú úžitkovosť za posledné štvrťstoročie

18-03-2019
doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.1, 2, Ing. Július Šutý3; Ing. Kamil Šulko4; Ing. Marta Oravcová,PhD.1; Ing. Martin Janíček2; Ing. Ivan Pavlík, PhD.1 | margetin@vuzv.sk
1 NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra; 2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre; 3 Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, Banská Bystrica; 4 Plemenárske služby Slovenskej republiky, š.p. Bratislava

Dojné ovce na Slovensku vždy tvorili podstatnú časť populácie chovaných oviec. Bohužiaľ až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v dôsledku výrazných zmien v produkčnom zameraní začala venovať adekvátna pozornosť mliekovej úžitkovosti, keďže predaj mlieka resp. ovčích syrov začal postupne tvoriť rozhodujúci zdroj tržieb pre chovateľov oviec. Tento fakt sa prejavil aj v kontrole úžitkovosti, v rámci ktorej sa už od roku 1993 začala vo vybraných chovoch robiť oficiálna kontrola mliekovej úžitkovosti (KMÚ), a to podľa metodiky vydanej Medzinárodnou organizáciou pre kontrolu zvierat (ICAR 1992). KMU zabezpečovala od r. 1993 poverená plemenárska organizácia, ale  vo vybraných poľnohospodárskych podnikoch sa robila KMÚ podľa metodiky ICAR v rámci výskumu už v roku 1992. Slovenská republika sa stala prvou z postsocialistických krajín, v ktorej sa začalo s intenzívnym šľachtením oviec na mliekovú úžitkovosť. Do plemenitby sa postupne zaraďovali jahničky a baránky pochádzajúce po matkách s výbornou mliekovou úžitkovosťou (v prvej fáze šľachtenia sa selektovalo na základe fenotypových hodnôt) a neskôr sa vychádzalo v selekcii a plemenitbe z exaktne stanovených plemenných hodnôt zohľadňujúcich rodokmeňové údaje a celý rad systematických vplyvov prostredia.

Proces šľachtenia je kontinuálny proces, ktorý si vyžaduje pravidelnú analýzu, na základe ktorej sa podľa potreby môžu urobiť potrebné korekcie v šľachtiteľskom programe resp. v metódach hodnotenia plemenných zvierat. V predkladanom príspevku sa pokúsime o malú analýzu procesu šľachtenia dojných oviec, s dôrazom na naše základné plemená, a to plemeno zošľachtená valaška (ZV), cigája (C) a tiež plemeno lacaune (LC), ktorého prvé jedince sa doviezli na Slovensko v r. 1993 a neskôr zohrali v chove a šľachtení dojných oviec významnú úlohu. V r. 2017 bolo v Slovenskej republike uznané nové národné plemeno oviec (slovenská dojná ovca – SD), o ktorom bolo v posledných 2 rokoch publikovaných aj v časopise  Slovenský chov niekoľko odborných článkov, preto v predkladanom príspevku sa obmedzíme len na niektoré doplňujúce informácie o tomto plemene, ktoré neboli doteraz publikované. Ostatné dojné plemená chované na Slovensku a zapojené do KMU, najmä plemeno východofrízske (VF) a plemeno assaf, tvoria veľmi malú časť populácie a nie sú súčasťou  genetického hodnotenia.     

Obr.

Obr. Vľavo hore: jarky plemena zošľachtená valaška, vpravo hore: jarky plemena cagája, vľavo dole: jarky plemena lacaune, vpravo dole: jarky plemena slovenská dojná ovca

V rámci analýzy výsledkov šľachtenia sme vychádzali z oficiálnych údajov  KMÚ oviec zapojených do najvyššieho stupňa kontroly, t. j zo šľachtiteľských chovov, v ktorých sú v posledných rokoch  (od r. 2003)  stanovené pre všetky ovce plemenné hodnoty, na základe ktorých možno pre uvedené plemená stanoviť genetické trendy a genetický zisk a porovnať ich so ziskom fenotypovým, odrážajúcim nárast produkcie mlieka v ŠCH. V grafe 1, 2 a 3 sú prezentované výsledky produkcie mlieka bahníc ŠCH pri plemene ZV, C a LC za roky 1992 až 2017, t.j. za posledné štvrťstoročie.

Graf 1

Graf 2

Graf 3

Ako je z grafu 1 zrejmé, pri plemene ZV došlo v ŠCH za posledných 25 rokov (vychádzajúc z priamky fenotypového trendu) k nárastu produkcie mlieka z cca 86 litrov v r. 1992 na 118 litrov mlieka v roku 2017, čo predstavuje priemerný ročný nárast produkcie 1,28 litra.

Pri plemene cigája (graf 2) došlo k nárastu produkcie z 81 litrov na 123 litrov, čo predstavuje nárast v priemere za rok 1,68 litra a pri plemene LC došlo za posledných 21 rokov k nárastu produkcie mlieka zo 143 litrov v r. 1996 až na 245 litrov v roku 2017, čo tvorí priemerný ročný nárast produkcie až 4,86 litra. Zo všetkých 3 grafov, pri všetkých 3 plemenách možno pozorovať značné medziročné výkyvy počas celého sledovaného obdobia, čo sa odrazilo aj v hodnote koeficientov determinácie (R2) stanovených regresných rovníc, na základe ktorých môžeme predikovať nárast produkcie mlieka v ŠCH aj v ďalších rokoch. Samozrejme za predpokladu, že chov a šľachtenie uvedených  plemien budú aj v ďalších rokoch podobné ako doteraz.  Z 3 základných dojných plemien oviec (ZV, C, LC)  môžeme na základe uvedených regresných rovníc najspoľahlivejšie predikovať produkciu mlieka pri plemene cigája, u ktorého možno očakávať v roku 2025 produkciu mlieka na úrovni  136,4 litra, potom pri plemene lacaune (285,3 litra) a najrizikovejšia je predikcia pri plemene ZV (v r. 2025 by mala byť pri tomto plemene produkcia mlieka len na úrovni 128,0 litrov mlieka). Uvedené hodnoty sa nezdajú vysoké, niektorí chovatelia už v súčasnosti dosahujú úroveň predikovanej produkcie mlieka, ale možno predpokladať, že reálne priemerné hodnoty produkcie mlieka v r. 2025 budú oscilovať okolo predikovaných hodnôt.  Pre niektorých chovateľov sú možno prekvapivé relatívne veľké medziročné rozdiely v produkcii mlieka najmä čistokrvných oviec plemena ZV a LC, ale tieto sú odrazom často prudko sa meniacich ekonomických a chovateľských podmienok, ktoré sú zasa odrazom meniacich sa klimatických podmienok majúcich významný vplyv najmä na výživu bahníc počas pastevného obdobia, ale aj zimného ustajnenia. Veľké medziročné rozdiely sú tiež odrazom zmien v štruktúre ŠCH (zmeny v počte a kvalite chovov, v počet chovaných bahníc v jednotlivých chovoch, a.p.) ale aj v iných faktoroch súvisiacich s KMÚ.

Možno predpokladať, že nárast produkcie mlieka oviec plemena ZV, C a LC prezentovaný v grafoch 1, 2 a 3 bol spôsobený najmä zlepšujúcimi sa chovateľskými podmienkami, ale tiež zmenami spôsobenými intenzívnym šľachtením na mliekovú úžitkovosť, ktoré sa prejavili v zlepšovaní genetickej potencie chovaných oviec odhadovanej na základe stanovených plemenných hodnôt.  Je všeobecne známe, že najlepším ukazovateľom hovoriacim o úspešnosti šľachtenia je krivka genetického trendu resp. odhadnutý ročný genetický zisk pre daný produkčný ukazovateľ (produkcia mlieka, obsah tuku, bielkovín a podobne).  V grafe 4 sú uvedené krivky genetických trendov pre produkciu mlieka oviec plemena C, ZV a LC. Z grafu 4 je zrejmé, že najväčší genetický pokrok za roky 2000 (genetická báza, na ktorú sa prepočítavali plemenné hodnoty) až 2018 sa dosiahol pri plemene cigája, u ktorého bol priemerný ročný genetický  zisk na úrovni 1,62 litra mlieka. Pri plemene zošľachtená valaška (0,92 litra) a najmä pri plemene LC (0,35 litra) bol priemerný genetický zisk výrazne nižší. Z uvedeného vyplýva, že úroveň šľachtiteľskej práce, výber špičkových zvierat s výbornou plemennou hodnotou pre produkciu mlieka a ich čo najširšie využitie v plemenitbe boli doteraz najúčinnejšie realizované v čistokrvných chovoch plemena cigája. Uvedené šľachtiteľské opatrenia sa v podstatne menšej miere darilo napĺňať pri plemene ZV. Pri plemene LC je doteraz situácia v tomto smere najhoršia ak sa prihliada na genetické zlepšovanie populácie chovaných oviec.  Pri konfrontácii údajov genetického zisku uvedených 3 plemien s porovnateľnými údajmi, ktoré boli zistené pri dojných plemenách chovaných v zahraničí (najmä Francúzsku, Taliansku a Španielsku) môžeme konštatovať, že najviac sa približuje k publikovaným údajom plemeno cigája. U niektorých zahraničných plemien (napr. lacaune vo Francúzsku, assaf v Španielsku, sarda v Taliansku), sú hodnoty genetického zisku výrazne vyššie (až 5 litrov/rok), čo súvisí najmä so širokým využívaním inseminácie, čím sa získava za rok neporovnateľne viac potomkov po špičkových a preverených baranoch ako v prípade prirodzenej plemenitby.

Graf 4

V podmienkach Slovenska bol za posledné roky zaznamenaný najväčší nárast produkcie mlieka pri plemene LC (tab.1), keď za roky 1996 až 2017 bol priemerný ročný nárast až na úrovni 4,86 litrov a za roky 2000-2017 na úrovni 3,90 l. Priemerný ročný genetický zisk bol ale pri tomto plemene v tom istom období len na úrovni 0,35 litra. Znamená to, že pri plemene LC bol nárast produkcie zabezpečený najmä postupných zlepšovaním chovateľských podmienok, výraznou zmenou systému chovu na polointenzívny až intenzívny, čo sa odzrkadlilo najmä v zlepšovaní kŕmnych dávok zohľadňujúcich vyššiu potenciu pre produkciu mlieka týchto oviec.  Naopak pri plemene C (tab. 1) bol priemerný ročný  nárast produkcie mlieka za roky 2000 až 2017 (1,72 litra) len nepatrne vyšší ako priemerný ročný genetický zisk (1,62 litra), čo naznačuje, že pri tomto plemene bol nárast produkcie mlieka zabezpečený najmä kontinuálnym zlepšovaním genetickej potencie chovaných cigájskych oviec. Vplyv chovateľských podmienok na nárast produkcie mlieka bol v sledovanom období pri tomto plemene minimálny.

Tab. 1: Priemerný ročný fenotypový a genetický zisk pri plemene cigája, zošľachtená valaška a lacaune (v l) – spracované na základe podkladov PSSR, š.p. Bratislava

Tab. 1

Ďalším plemenom, pri ktorom sa stanovujú na Slovensku plemenné hodnoty pre produkciu mlieka je slovenská dojná ovca SD. Už pri slávnostnom uznaní nového národného plemena dojných oviec bolo konštatované, že normovaná produkcia mlieka sa zvýšila v chovoch zapojených do programu tvorby plemena SD za sledované obdobie (1995-2015) viac ako dvojnásobne, keď priemerný ročný nárast produkcie bol na úrovni 4,21 litra mlieka. Priemerná denná produkcia sa v sledovanom období zvýšila takmer o 110% a produkcia využiteľnej sušiny o 80%. Najlepšie chovy štandardne dosahujú produkciu mlieka na úrovni 170 až 235 litrov. Ročný genetický zisk je pri tomto plemene na úrovni 1,02 litra. Plemeno SD je ako je všeobecne známe kompozitné plemeno, na tvorbe ktorého sa podieľali  tri základné plemená oviec (ZV, C, M) a dve zošľachťujúce plemená (LC, VF). Na základe komplexnej analýzy genetickej štruktúry oviec plemena SD, chovaných v šľachtiteľských a rozmnožovacích chovoch sme zistili, že celkový podiel génov zošľachťujúcich plemien je v tejto populácii na úrovni  60% (graf 5). Zvyšných 40% tvoria domáce plemená, z ktorých gény plemena ZV a C sú zastúpené v populácii plemena SD na približne rovnakej úrovni (18%). Niektorým chovateľom sa môže zdať, že podiel génov plemena VF v súčasnej populácii plemena SD  je nízky. Ale je to fakt, potvrdzujúci známu tézu, že ovce plemena VF si vyžadujú väčšiu chovateľskú pozornosť a nie sú tak vhodné do intenzívnejších podmienok chovu so strojovým dojením ako ovce plemena LC. Z grafu  6 je vidieť ako sa v syntetickej populácii vytváranej na Slovensku počas tvorby plemena SD menil podiel génov plemena LC a VF.  Na základe údajov uvedených v grafe 6 môžeme konštatovať, že gény plemena LC sa pri tvorbe plemena SD uplatnili vo väčšej miere ako gény plemena VF, napriek tomu, že šance oboch zošľachťujúcich plemien na začiatku procesu tvorby plemena boli rovnaké (v programoch zošľachťovania sa chovateľom odporúčalo použiť obe plemená).

Graf 5

Graf 6

V úvode príspevku bola naznačená potreba neustále analyzovať šľachtiteľské programy a podľa potreby robiť korekcie v šľachtiteľských programoch jednotlivých plemien, v záujme zlepšovania ekonomickej rentability ich chovu.  Ku konca roku 2018 bola uskutočnená porada zainteresovaných pracovníkov, na ktorej boli prijaté určité opatrenia smerujúce k zefektívneniu genetického hodnotenia dojných plemien oviec chovaných na Slovensku. Jedno z opatrení reagovalo  na údaje uvedené v grafoch 7 a 8, z ktorých vyplýva že genetický trend pre obsah bielkovín a tiež tuku má od r. 2000 negatívnu tendenciu. Znamená to, že v prípade selekcie oviec len na základe produkcie mlieka by sa postupne znižovala výťažnosť syra z určitého množstva mlieka, čo nie je pre producentov, ale najmä pre spracovateľov žiaduce. Selekcia len na produkciu mlieka je nedostatočná. Preto bolo navrhnuté selektovať v prípade dojných oviec chovaných na Slovensku nie na základe plemenných hodnôt pre produkciu mlieka, ale plemenných hodnôt pre produkciu využiteľnej sušiny (tento ukazovateľ berie do úvahy produkciu ale aj zloženie mlieka jednotlivých bahníc).

Graf 7

Graf 8

Záverom môžeme konštatovať,  že aj vďaka všetkým zainteresovaným inštitúciám participujúcim na šľachtení oviec sa dosiahol v chove dojných oviec určitý genetický pokrok, ktorého úroveň by mala byť predmetom diskusie zainteresovaných pracovníkov, špecialistov na šľachtenie a samotných chovateľov.  Aj v oblasti šľachtenia sú vo vyspelých ovčiarskych krajinách zavádzané stále novšie, sofistikovanejšie metódy genetického hodnotenia oviec (vrátane zavádzania genomickej selekcie do praxe), pričom predmetom selekcie sú často komplexné selekčné indexy zohľadňujúce nielen produkciu a zloženie mlieka, ale aj zdravotný stav vemena (somatické bunky) a morfológiu vemena. V rámci početných experimentov sa analyzujú tiež možnosti selekcie na niektoré špecifické látky (CLA a podobne), selekcie na rezistenciu voči gastrointestinálnym nematódam a iným ochoreniam, selekcie oviec schopných vyrovnať sa lepšie s dočasným stresom (v súvislosti s prudkými klimatickými zmenami), atď. Na druhej strane je v oblasti plemenitby stále aktuálna požiadavka na čo najlepšie využitie špičkových zvierat v plemenitbe, čo prakticky nie je možné bez využívania inseminácie. Zavedenie niektorých vyššie uvedených postupov a metód do šľachtiteľskej praxe bude však aj v ďalších rokoch závisieť od pochopenia významu chovu oviec v spoločnosti a následne vo všetkých zainteresovaných inštitúciách,  s primeranou podporou zrovnateľnou s inými ovčiarsky vyspelými krajinami.