Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Ošípané

Chov ošípaných a produkcia bravčového mäsa

14-11-2017
MVDr. Andrej Imrich | imrich.andrej@gmail.com
predseda ZCHOS-D

Bravčové mäso z ošípaných produkovaných v súčasnej dobe je mnohokrát hodnotené ako veľmi kvalitná surovina s vysokou biologickou hodnotou, keď obsahuje všetky potrebné látky pre výživu ľudí od mladistvého veku až po starobu. Bravčové mäso disponuje vysokohodnotnými bielkovinami  zastúpenými v chudej svalovine, ďalej vnútrosvalovým tukom, ktorý robí bravčovinu jemnejšou, krehkejšou, šťavnatejšou a pri príprave aj veľmi chutnou požívatinou. Obsahuje ďalší celý rad dôležitých látok pre výživu ľudí ako sú vitamíny, hlavne vitamín B1, minerálne látky ako sú fosfor, draslík, železo, mangán, sodík a iné veľmi látky pre správny vývin a rast ľudského tela. Z toho vyplýva, že pre Európana bude bravčové mäso stále nepostrádateľné vo výžive ľudí. Slovensko v minulosti bolo sebestačné vo výrobe bravčového mäsa, dokonca značnú časť aj vyvážalo za hranice Slovenska. Dnes je situácia diametrálne odlišná, keď dokážeme pre vlastnú potrebu Slovenska vyrobiť necelých 40%. Ešte pred 15. rokmi sme boli takmer sebestační a od vstupu do Európskej únie začala produkcia bravčového mäsa pomaly a isto klesať. Jak stavy ošípaných, tak aj produkcia bravčového mäsa neustále klesala až do roku 2009, keď sa zastavil pokles na stavoch prasníc na úrovni cca. 40 tisíc a tento stav s určitými výkyvmi sa držal až do roku 2014, kedy znova došlo k poklesu.         

Obr. 1

Z tejto situácie sa Slovenská republika už takmer dve desaťročia nevie spamätať, hlavne z krízy, ktorá nás postihla po vstupe do EÚ. Dá sa povedať, že táto nepriaznivá situácia s výnimkou dvoch rokov pretrváva doposiaľ. Príčin bolo veľmi veľa, od nepripravenosti na vstup do EÚ, cez divokú privatizáciu, zhoršenie platobnej disciplíny, až po vytunelovanie najväčších bitúnkov na Slovensku, kde poľnohospodárom zostali niekoľko miliónové nedobytné pohľadávky. To všetko sa postupne podpísalo pod znižovanie stavov ošípaných a v mnohých prípadoch až po samotnú likvidáciu chovov. K zlepšeniu situácie došlo v rokoch 2012 a 2013, kedy pod vplyvom vyšších cien jatočných ošípaných a podpore MPRV SR sa stával chov ošípaných zaujímavým odvetvím a pomaly sa začínali stavy zvyšovať.  Keď sa už zdalo, že nás nič nemôže prekvapiť, došlo k politickému rozhodnutiu EÚ za anexiu Krymu Ruskom a to postih vo forme embarga voči Ruskej federácii a následnej spätnej reakcie na zákaz dovozov potravín  do Ruska. V tom momente nastal pretlak jatočných ošípaných v EÚ, rapídny pokles ceny a táto situácia nás znova zatlačila do najhoršej situácie, akú sme kedy poznali od vstupu do EÚ. V tomto prípade farmár znášal najväčšie riziko, keď len u neho sa prejavil negatívny dopad. Spracovateľ a obchod pracovali so  štandardnými nástrojmi, len farmár si odniesol všetko na svojich pleciach čo sa udialo vtedy  s cenou. Farmár vždy znáša najväčšie podnikateľské riziko súvisiace s obchodovaním tejto komodity.  Ceny jatočných ošípaných v tom čase boli na úrovni 1,0 Eura.

Obr. 2

Rok 2016 bol pre chovateľov ošípaných katastrofálny, keď sme vstúpili do nového roku s najnižšou cenou, aká kedy bola zaznamenaná na Slovensku t.j. pod 1,0 Euro za kg živ. hmot. a to nielen od vstupu do EU, ale hádam od existencie Slovenska. Chovatelia ošípaných v porovnaní cien pred embargom za dva a pol roka mali nižšie tržby približne o 50 mil. EUR. Nižšie tržby spôsobili obrovskú zadlženosť, nestačili sa platiť ani len kŕmne zmesi.  Pokles ceny hlboko pod 1 Euro znamenal ďalšiu ranu pre chovateľov ošípaných.

Väčšina chovateľov bola tak znechutená, že vážne uvažovali so skončením výroby bravčového mäsa. Táto situácia bola neznesiteľná, preto ZCHOS-D začal rokovanie s  pracovníkmi MPRV SR, ktorí nám v poslednej chvíli podali záchranný pas vo forme finančnej pomoci. I keď druhý polrok 2016 bol podstatne lepší než prvý, ale aj tak v konečnom zúčtovaní bol len o nepatrný zlomok lepší, keď cena bola vyššia len o 1 cent za kilogram živej hmotnosti. Chovatelia ešte stále tlačia pred sebou veľký balík dlžôb z predchádzajúceho  obdobia.

Obr. 3

Čo sa týka samotného roka 2017 je podstatne lepší než predchádzajúce tri roky. Hlavne začiatok roka bol pomerne slušný čo sa týka ceny jatočných ošípaných. Konečne sa netvorila strata, ale po kúsku sa odkrajovalo zo straty z predchádzajúcich období. Pomohli aj finančné prostriedky z Bruselu – doplnené zo štátneho rozpočtu, ako náhrada za nízke ceny v čase embarga voči Rusku. Tu sa treba poďakovať p. ministerke Gabriele Matečnej a ostatným pracovníkom MPRV SR, že pochopili situáciu a podporili chovateľov ošípaných na Slovensku. Pokiaľ by pretrvávala súčasná situácia aj v ďalšom období a nastavili sa pevné podmienky, je predpoklad postupného i keď mierneho zvyšovania stavov ošípaných celkom vrátane prasníc.

Slovenskí chovatelia v súčasnosti dosahujú veľmi dobré parametre úžitkovosti. Za posledné desaťročie zvýšili odchov takmer o 10 ks na prasnicu za rok a predpoklad je v tomto roku dosiahnuť odchov viac ako 26 ks od jednej prasnice, čo v minulosti sme o takýchto výsledkoch ani nesnívali.

Obr. 4

Podobne sa výrazne zvýšili aj prírastky vo výkrme, keď v súčasnosti dosahujeme prírastok vrátane predvýkrmu 0,650 kg na kus a deň. Pri dosahovaní prírastkov sú ešte určité rezervy, ale v mnohých prípadoch je nižší prírastok ekonomicky výhodnejší, čo záleží od spôsobu kŕmenia a výživy zvierat. Dnes nie je problém dosiahnuť prírastok na hranici 1 kg na kus a deň, ale tomu musí zodpovedať kvalita výživy, systém kŕmenia, dobrý zdravotný stav zvierat  a kvalita manažmentu.

Obr. 5

Momentálne na Slovensku zápasíme s nedostatkom porážkových kapacít a z toho dôvodu sme nútení vyvážať jatočné ošípané vo vysokej kvalite do zahraničia. Najväčšie množstvá putujú do Maďarska, kde sa ročne vyvezie až takmer 280 tis. ošípaných, prevažne jatočných. Celkove zo Slovenska sa vyvezie až 540 tisíc chovných ošípaných vrátane jatočných. Keď to porovnáme s produkciou Slovenska, viac ako 50 % sa vyvezie mimo našich hraníc. Treba povedať, že sú to veľmi kvalitné zvieratá, ktoré doma vyprodukujeme a nie je o nich záujem, musia smerovať mimo našich hraníc. Na druhej strane na Slovensko v mnohých prípadoch dovážame menej kvalitné mäsá, vo forme  mrazených polovičiek pred uplynutím expiračnej doby, mrazené výrobné mäsá, kože, separáty a iný odpad z EÚ, ktorý predtým často končil v kafilériách. Pre potreby Slovenska sa musí doviesť až 160 tisíc ton bravčového mäsa v rôznej forme. Táto globalizácia má aj obrovské negatíva nielen z pohľadu zahraničného obchodu, ale v poslednej dobe hrozí aj zavlečenie nákazy, ako je Aujezského choroba, KMO či AMO od ktorých je Slovensko prosté Z obavy zavlečenia týchto onemocnení a hlavne zo zavlečenia AMO požiadal Zväz chovateľov ošípaných o stretnutie chovateľov ošípaných so zástupcami ŠVPS SR, ktoré sa uskutočnilo 28.08.2017. Boli prejednané množstvá dotazov, podnetov a iné súvislosti s touto nákazou.