Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Ošípané

Africký mor ošípaných (AMO) - tichý zabijak

09-11-2017
MVDr. Andrej Imrich | imrich.andrej@gmail.com
predseda ZCHOS-D

V posledných dňoch sme zaznamenali v médiách niekoľko informácií o blížiacej sa hrozbe pre chovateľov ošípaných v podobe Afrického moru ošípaných (AMO). Silnejšie táto správa zarezonovala len nedávno až keď vypukla nákaza u našich západných susedov v oblasti Zlína blízko slovenských hraníc. Zdanlivo vyzerá byť situácia na českej strane pod kontrolou, avšak poďme sa na túto hrozbu pozrieť komplexnejšie.

Popis a história nákazy

AMO je ostrejšou formou klasického moru ošípaných (KMO), ktorý sme už na našom území niekoľko krát zaznamenali. Vyznačuje sa 99% mortalitou napadnutých ošípaných. Klinický prejav u zvierat nie je vždy viditeľný a neexistuje proti nemu vakcína. Šíri sa viacerými spôsobmi, najčastejšie kontaktom medzi zvieratami, najčastejšie diviakmi, ale aj prostredníctvom dopravných prostriedkov či tepelne neopracovaným mäsom a výrobkami. Na človeka nie je prenosný, ale to v tomto prípade nie je až také uspokojivé zistenie. V skratke je to dokonalý zabijak.

Pre chovateľov ošípaných je to hrozba najvyššieho stupňa a nielen pre nich, ale aj pre celú krajinu v ktorej vypukne. Zamorené oblasti podliehajú mimoriadnym opatreniam, ako napríklad zákaz pohybu živých zvierat či obmedzenie predaja bravčového mäsa, čo v preklade znamená obrovské finančné škody pre chovateľov. V drvivej väčšine likvidačné aj keď samotné chovy nemusia byť infikované.

Rôzne krajiny v minulosti bojovali proti tejto nákaze rôznymi spôsobmi a väčšinou s veľmi negatívnymi výsledkami. Svetlou výnimkou bolo Španielsko, ktoré dokázalo zvládnuť tento problém a 97% jeho územia bolo vyhlásené za negatívnu, alebo čistú oblasť. Ako sa im to podarilo? Odpovede  by mohli byť nápoveďou aj pre kompetentných v našom rezorte pôdohospodárstva.

Pohľad na Európu

Prvé ohniská boli zaznamenané práve na Pyrenejskom polostrove a postupne sa rozširovali do ďalších krajín Európy. Asi najhoršia situácie je momentálne v Litve a okolitých krajinách. Znepokojujúce je, že ohniská vznikajú náhodne a vo veľkých vzdialenostiach od tých pôvodných. Preto je veľmi ťažké predpokladať ďalší vývoj a smer šírenia nákazy a to by mal byť dôvod na vnímanie problému na medzinárodnej úrovni a nielen na úrovni už infikovaných štátov.

Situácia na Slovensku

Našťastie na našom území sme zatiaľ nezaznamenali žiadny prípad výskytu AMO. To však nemusí znamenať, že sme v bezpečí. Skôr naopak. Pri súčasnej koncentrácii diviakov v Trenčianskom kraji a juhu stredného Slovenska, ktorá prekračuje 15 až 20 násobok optimálnych stavov je vysoko pravdepodobné, že prípadný vznik ohniska sa bude šíriť po krajine rýchlosťou svetla bez možnosti relevantného zásahu. Výskyt neďaleko našich západných a východných hraníc a niekoľko ohnísk v Poľsku nás dostávajú do nepríjemnej slučky, ktorá sa môže kedykoľvek stiahnuť.

Preto je nevyhnutné nastaviť opatrenia preventívneho charakteru tak ako by nám táto pohroma pre slovenské poľnohospodárstvo už klopala na dvere a nečakať kým prepukne a spôsobí masívne ekonomické a chovateľské škody.

Možné scenáre a dopady

Prvý scenár ten najoptimistickejší kalkuluje s tým, že okolité krajiny s výskytom AMO úspešne zvládnu boj s touto nákazou a zabránia šíreniu do ďalších oblastí, alebo krajín. Všetci si to prajeme, ale spoliehať sa na to je cestou do pekla, zvlášť po historických skúsenostiach s KMO.

Druhý scenár predpovedá rozšírenie AMO aj do Maďarska a vytvorenie nových ohnísk v blízkosti Poľsko Slovenských hraníc, čo ešte viac zvýši tlak na našu administratívu. Česká strana zdá sa že veľmi promptne a účinne prijala opatrenia, ktorými sa darí udržiavať zónu v pôvodnej lokalite.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR už prijala preventívne opatrenia na východnej hranici a časti západnej s mimoriadnym režimom, ale tieto čiastkové bloky nemusia byť postačujúce a naďalej zostáva množstvo variant ako sa môže AMO dostať k nám. Preto sa ponúka otázka, či nie je pri takomto scenári vývoja namieste rozšíriť opatrenia pozdĺž celej štátnej hranice v pásme zaberajúcom aspoň 30 km, zvlášť keď nemáme istotu o promptnosti zverejnenia nových ohnísk u susedov.

Tretí scenár ten najčernejší  nás dostáva do pozície, v ktorej už budeme ako sa hovorí chytať hada za chvost. Neskoré zavedenie preventívnych opatrení a ich vlažné plnenie spôsobí, že bude tento vírus zavlečený. Následné nevyhnutné veterinárne opatrenia sekundárne spôsobia ekonomické škody veľkého rozsahu pre chovateľov ošípaných a následne oslabenie ekonomiky na vidieku. Ďalší rapídny pokles živočíšnej výroby by priamo ovplyvnil aj podniky zamerané len na rastlinnú výrobu, následným poklesom dopytu po kŕmnom obilí, kukurici a sóji čím by sa vytvoril tlak na ceny týchto plodín.

Návrhy a opatrenia

Najprv si musíme uvedomiť aké sú priority tohto štátu. Podľa môjho názoru je potravinová bezpečnosť štátu a udržanie poľnohospodárskej prvovýroby na vidieku na prvých priečkach priorít v každej vyspelej krajine a tomu sú podriaďované všetky ostatné oblasti. Samozrejme vždy sa nájdu skupiny jednotlivcov, ktorí si budú nezmyselne a sebecky presadzovať svoje záujmy bez ohľadu na vyšší záujem  krajiny.  Asi sa zhodneme, že náš vidiek a celkovo rezort poľnohospodárstva na čele so živočíšnou výrobou je celkom slušne zdecimovaný a bolo by naozaj spoločensky neférové ak by sme privreli oči aj v tomto prípade, keď ide o živobytie posledných mohykánov udržujúcich živočíšnu výrobu na svojich pleciach.

Určite všetky kompetentné orgány vedia čo je potrebné v takejto situácii robiť, avšak je potrebné realizovať kroky razantnejšie, rýchlejšie a adresnejšie. V nasledujúcich bodoch sú uvedené niektoré z navrhovaných opatrení.

  1. Bezodkladne prijať všetky preventívne opatrenia proti zavlečeniu nákazy na územie SR po vzore Českej republiky.
  2. Rozšíriť ochrannú zónu pozdĺž celej štátnej hranice v pásme 30 km s mimoriadnym režimom.
  3. Vytýčiť ďalšie zóny intenzívneho odlovu diviakov, prioritne v oblastiach s najväčšou koncentráciou diviačej zvery zaradiť ich do oblastí s mimoriadnym režimom.
  4. Vyčleniť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ako motiváciu na odlov diviakov a prípadnú kompenzáciu poľnohospodárom a dotknutým skupinám pri uplatňovaní opatrení.
  5. Prehodnotiť kmeňové stavy diviakov v nížinných a podhorských oblastiach na nulu a zakomponovať ich do pripravovanej koncepcie poľovníctva na Slovensku.
  6. Spustiť informačnú kampaň najmä pre malých a stredných chovateľov s cieľom zvýšiť biosecurity týchto chovov.
  7. Zakázať dovoz živých ošípaných z krajín AMO pozitív.
  8. Osloviť okolité krajiny na prijatie rovnakých opatrení v pohraničných oblastiach, resp. presadzovanie týchto zámerov na úrovni EÚ.

Žiadne iné odvetvie nečelí toľkým nástrahám ako práve poľnohospodárstvo a s ním aj samotní poľnohospodári. Práve preto si zaslúžia mimoriadnu pozornosť a pomocnú ruku vždy keď ju natiahnu. Teraz je tá chvíľa, kedy je možné ukázať ako naozaj chceme poľnohospodárom pomôcť a to nielen slovami. Veríme, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na čele s pani ministerkou Ing. Gabrielou Matečnou ukáže profesionalitu a odhodlanie svojim postojom k riešeniu tejto hrozby.