Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Zásady efektívnych programov riadenej reprodukcie dojníc

03-09-2019
Ing. Ľubomír Guspan, poradca pre výživu HD | guspan@mikrop.sk
Mikrop Slovensko

logo

Akciová spoločnosť Mikrop usporiadala vo februári 2019 vo Větrnem Jeníkově odborný seminár s priekopníkom praktického manažmentu riadenej reprodukcie dojníc. Profesor Paul M. Fricke, PhD., z Univerzity vo Wisconsin-Madison, oboznámil širokú odbornú verejnosť so stratégiami na prekonanie 25 % hranice Pregnancy rate (aktuálne najvhodnejší ukazovateľ reprodukcie, ktorý kombinuje úspešnosť vyhľadávania ruje s percentom oplodnenia). V prednáške podrobne rozobral 5 zásad efektívnych programov riadenia reprodukcie.

Motto: „Veterinár vám nezarába peniaze tým, že vám povie, ktoré kravy sú teľné, ale tým, že vám povie, ktoré sú jalové“.

Produkcia mlieka HF dojníc v USA má stúpajúcu tendenciu. Od roku 1945 cez rok 1970 a 2005 sa produkcia mlieka zdvojnásobovala, aby dosiala úroveň 8880 kg. Ak by  priemerná  produkcia naďalej  rástla rovnakým tempom, tak v roku 2055 by sa opäť zdvojnásobila až na 17750 kg. Genetickou selekciou boli vyšľachtené zvieratá s vysokou produkciou a tým sa  zmenila ich reprodukčná úžitkovosť. Už dnes produkujú rekordérky za 365 dňovú laktáciu 35550 kg mlieka. Vysokoprodukčným dojniciam spôsobuje zvýšený príjem krmiva zvýšenie pečeňového metabolizmu ovariálnych steroidov s poklesom estrogénu a progesterónu v krvnom obehu. Ak vysoký príjem krmiva už teraz spôsobuje reprodukčné problémy, tak tie budú ešte väčšie, ak budú kravy produkovať viac mlieka. V súčasnosti existujú stratégie, ktoré môžeme použiť, aby sme zmenili hladiny progesterónu vysoko produkčných dojníc, a ak sa to podarí, tak dosiahneme lepšie výsledky v reprodukcii a menší počet dvojitých ovulácii.

Zásada 1.)  Pripúšťajte kravy čo najskôr po uplynutí doby dobrovoľného vyčkávania.

Populárny spôsob začiatku reprodukčného protokolu je použitie prvej inseminácie, ktorá prebehne na konci dobrovoľného vyčkávania. Vyhľadáme ruju a sledujeme kravy, obojky, ušné čipy a vizuálne prejavy ruje. Pred 20. rokmi väčšina chovov v USA sa spoliehala na prirodzené vyhľadávanie ruje. Nie je to však efektívny spôsob. Problémom tohto obdobia je, že nie všetky kravy sa nachádzajú v rovnakom cykle na konci dobrovoľného vyčkávania a v súbore kráv sa vyskytujú aj kravy, ktoré neovulujú. Výskyt anovulácie v čase prvej inseminácie je takmer 23 %. Všetky ruje nemôžeme odhaliť, vďaka anovulačným kravám. Preto je nevyhnutné zaviesť jeden z protokolov synchronizácie ruje do chovu. Do synchronizačného programu zaraďujeme kravy u ktorých nepozorujeme výskyt ruje do 80 dňa laktácie.

Reprodukční biológovia pracovali na tom, ako vykonať načasovanú insemináciu bez potreby vyhľadávania ruje a ako získať podobné výsledky reprodukcie ako pri klasickej inseminácii na vyhľadanú ruju. Prvé práce, ktoré sa venovali vyhľadávaniu ruje a následnej načasovanej inseminácii, vychádzali zo synchronizačnej schémy (program Ovsynch „48“) a aj napriek tomu sa nezachytili všetky ruje (schéma 1).

Schéma 1

Schéma 1: Program Ovsynch „48“

Ovsynch sa využíval ako spôsob, ktorým sa dostalo semeno do kráv a označoval sa ako synchronizačný protokol. Oplodňovanie kráv s načasovanou insemináciou po synchronizačnom programe bola podobná ako pri klasickej inseminácii na vyhľadanú ruju. Program Ovsynch zvyšuje percento inseminovaných kráv.  Ovsynch pre načasovanú insemináciu zahŕňa v priemere 38 % ovulujúcich kráv a 25 % neovulujúcich kráv, no primárne sa používa pri neovulujúcich kravách.

Reprodukčné programy pre 1. insemináciu

V reprodukčnom programe Presynch-Ovsynch (schéma 2) sa pridávajú ešte 2 aplikácie prostaglandínu v rozmedzí 14 dní, aby sa pripravili kravy na začiatok Ovsynchu do ešte vhodnejšieho cyklu. Lepšie výsledky sa dosiahli v programe Presynch-Ovsynch v porovnaní s programom Ovsynch u kráv, ktoré boli v cykle. Ovsynch medzi 5. a 12. dňom cyklu zabezpečuje vyššie % teľnosti.

Schéma 2

Schéma 2: Program Presynch - Ovsynch

Neexistuje dostatok dôkazov, že prostaglandíny majú priamy vplyv na maternicu a vyriešenie zdravotných problémov. Klinická endometritída je definovaná ako prítomnosť purulentného alebo mukopurulentného vaginálneho výtoku na 20. resp. 26. deň postpartum. Liečba PGF nemá žiadny vplyv na inseminačný interval ani servis periódu a neodporúča sa liečba endometritídy aplikáciou PGF ako prostriedku k zlepšeniu reprodukčnej úžitkovosti. Spôsob ako prostaglandíny zlepšia reprodukciu je ten, že synchronizujú vaječníky a môžeme začať Ovsynch vo vhodnejšej fáze cyklu.

Inseminovanie kráv na vyhľadanú ruju v priebehu protokolu Presynch-Ovsynch, zníži pravdepodobnosť oplodnenia po 1. inseminácii o 35 % (tab. 1). Cieľom je získať vyššie percento teľnosti na načasovanú insemináciu namiesto inseminácie na vyhľadanú ruju. Tento program sa označuje ako reprodukčný protokol.

Tab. 1

Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim fertilitu v protokole Ovsynch je odozva na tri postupné aplikácie hormónov, ktoré možno definovať pomocou hladín progesterónu. Požadujeme, aby krava ovulovala po prvej aplikácii GnRH, aby došlo k úplnej regresii žltých teliesok na vaječníkoch po aplikácii prostaglandínu a aby v čase po aplikácii druhej dávky GnRH mala veľmi nízky progesterón a až potom ovulovala. Kravy, ktorým sa to podarí, majú vysoké percento teľnosti. Správna koncentrácia progesterónu na začiatku protokolu je veľmi dôležitá. Kravy, ktoré mali nízku, ako aj vysokú koncentráciu progesterónu, mali nízke %  teľnosti. Kravy so strednými hodnotami progesterónu mali vyššie % teľnosti v protokole Ovsynch. Kravy, ktoré nemali žlté teliesko, mali nízku hladinu progesterónu v dobe podania PGF a mali aj nízke oplodnenie. Za najlepší deň rujového cyklu v protokole Ovsynch sa považuje 7. deň , ktorý indikuje stredné hladiny progesterónu, po ktorých nasleduje najlepšie oplodnenie. Najvhodnejší čas na vyšetrenie ultrazvukom v priebehu protokolu nie je moment aplikácie GnRH, ale doba, keď sa aplikuje PGF. Nízky obsah progesterónu je najlepším indikátorom toho, že sa synchronizačný protokol nepodaril. 

Tento protokol obsahuje 2 problémy. Prvým problémom je, že neovulujúce kravy nie sú ovplyvnené aplikáciou prostaglandínu a 25 % kráv necykluje, keď sa začne s programom Presynch. Druhým problémom je, že kravy nie sú presne synchronizované. Požadujeme, aby mali ruju presne na 7. deň a nechceme veľkú variabilitu. Preto sa prešlo na program Double-Ovsynch (tab. 2). Tento protokol prekoná tieto dva problémy s pomocou GnRH. Ak 90 % kráv ovuluje po druhej aplikácii GnRH, tak 90 % kráv začne vlastný Ovsynch presne na 7. deň cyklu, čím sa zbavíme neovulujúcich kráv.

Tab. 2

Presynchronizácia s Double-Ovsynch zlepšuje plodnosť po 1. inseminácii po otelení u dojníc v laktácii (prvôstky 53 % a kravy od 2. laktácie 40 %) oproti programu Presynch-Ovsynch (prvôstky 48 % a kravy od 2. laktácie 36 %). Staršie kravy majú horšiu plodnosť ako prvôstky. Prečo je to tak? Aplikovaním GnRH na 7. deň cyklu dosiahneme, aby kravy ovulovali a v momente aplikácie PGF mali dve žlté telieska a veľmi vysokú hladinu progesterónu. Jedna aplikácia PGF pri starších kráv nespôsobí úplnú regresiu žltých teliesok. Požiadavka je, aby progesterón v momente 2. aplikácie GnRH bol najnižší. Pri 14 % kráv neprichádza k úplnej regresii žltého telieska. Pokiaľ inseminujeme kravy v čase vysokej hladiny progesterónu, transport spermii nie je dobrý a ak sa nezníži hladina progesterónu, nedostanú sa spermie k oocytu, čo predstavuje zhoršenie dobrých výsledkov reprodukcie. Z tohto dôvodu sa do protokolu pridala druhá aplikácia PGF, aby bol progesterón čo najnižší v čase, keď inseminujeme kravy (tab. 3), čo ovplyvní luteálnu regresiu a zvýši teľnosť na insemináciu. 

Tab. 3

Odskúšalo sa aj pridanie PGF v jednej aplikácii s dvojnásobným množstvom PGF (schéma 3), no teľnosť na insemináciu sa nezvýšila oproti druhej aplikácii PGF (34 % vs.37 %). Regresia žltého telieska bola vyššia (94 %) s druhou aplikáciou PGF oproti dvojnásobnej dávke PGF(88 %). 

Schéma 3

Pri Double Ovsynch inseminujeme 100 % kráv, ale pri Inseminácii na vyhľadanú ruju len 78 % kráv, pričom nikdy neuvidíme ruju pri všetkých kravách. Všetky neovulujúce kravy prejdú Double Ovsynchom a polovica z nich je oplodnená. Podiel gravidných kráv na 110. deň laktácie sa tak zvýši na 49 % oproti 39 %. Pridanie druhého PGF sa prejaví pozitívne. (schéma 4).

Schéma 4

Doba dobrovoľného vyčkávania je 76 dní laktácie, potom  sa kravy inseminujú. Programy reprodukcie, ktoré umožňujú 100 % načasovanú insemináciu, môžu viesť k lepším výsledkom a vyššej plodnosti než inseminácie na vyhľadanú ruju.

Zásada 2.)  Pripúšťajte kravy v správnom okamihu vzhľadom na ruju a ovuláciu.

Štyri faktory, ktoré ovplyvňujú percento teľnosti, sú načasovanie inseminácie, efektivita inseminácie, plodnosť býka a plodnosť kravy. Pre dosiahnutie dobrých výsledkov musia byť všetky tieto faktory optimálne. Načasovanie inseminácie sa týka načasovania vo vzťahu k prejavom ruje a/alebo ovulácie (presnosť vyhľadávania ruje). Zmena času do druhej aplikácie GnRH a inseminácia v priebehu  Ovsynchu (schéma 5)  ovplyvňuje plodnosť na insemináciu dojníc v laktácii. Optimálny čas do druhej aplikácie GnRH je 56 hodín a optimálny čas inseminácie je 16-12 hodín pred ovuláciou, lebo spermie potrebujú prejsť procesom kapacitácie v reprodukčnom trakte kravy. Kravy ovulujú 24 hodín po aplikácii GnRh a inseminujeme ich o 16 hodín, zostáva nám teda čas do ovulácie a prostredný protokol vychádza najlepšie. Oplodnenosť bude o 10 % nižšia, ak sa inseminuje ihneď po podaní GnRh.

Schéma 5

Vplyv načasovania inseminácie vo vzťahu k času vyhľadania ruje na oplodnenie je najvyššie v intervale 0-12 hodín s percentom neprebehnutých k 75. dňu na úrovni 59,9 -60,7 %. V intervale od 12 do 24 hodín klesá tento údaj z 55,5 na 53,4 % a od 24 do 36 hodín je percento neprebehnutých kráv 49,6 %.

So stúpajúcou produkciou mlieka dĺžka trvania ruje klesá. Dĺžka trvania vlastnej ruje úzko koreluje s produkciou mlieka. Pečeň metabolizuje viac estrogénu a kravy majú kratší prejav ruje. Pri produkcii mlieka 25-30 litrov mlieka je jej dĺžka 14,7 hodín, pri 30-35 litroch sa skracuje na 9,6 hodín, pri 35-40 litroch trvá 6,3 hodín, pri 40-45 litroch 4,8 hodín, pri 45-50 litroch sa mierne zvýšil klesajúci trend na 5,1 hodín a pri produkcii 50-55 litrov je priemerná dĺžka vlastnej ruje len 2,8 hodín. Približne 10 % kráv vykazuje prejavy ruje, ale neovuluje a približne 10 % kráv ovuluje, ale nevykazuje prejavy ruje. Zvyšovaním produkcie mlieka musí pečeň metabolizovať viac estrogénu a najlepšie kravy sú preto kratší čas v ruji.

Zásada 3.)  Nájdite jalové kravy čo najskôr po inseminácii  (ale nie príliš skoro).

Aké  sú  vlastnosti „ideálneho“ vyšetrenia na jalovosť? Musí spĺňať nasledovné parametre: Senzitivita pre správne určenie gravidnej kravy, špecificita pre správne určenie jalovej kravy, cenová dostupnosť, jednoduchosť pre výkon v terénnych podmienkach a  schopnosť okamžite zistiť, či  je krava teľná alebo jalová. Na diagnostiku jalovosti využívame priame metódy na priame vyšetrenie tkanív a tekutín konceptu, a to manuálne alebo elektronickými prístrojmi. Transrektálna palpácia je najstaršia metóda, kde sa vykonáva palpácia  amniového vaku  a  metóda je presná až od 35. dňa po  inseminácii.         

Straty teľnosti vyjadrujeme na základe diagnóz teľnosti s detekciou embrya, podľa obsahu maternice a žltého telieska a pravdepodobnej teľnosti zistenej ultrazvukovým vyšetrením na 29. deň po načasovanej inseminácii. Chyba, ktorá sa vyskytuje pri ultrazvukovom vyšetrení je, že sa vykonáva veľmi skoro (už na 29. deň). Teľnej krave, alebo ak si nie sme istí, či je krava teľná, nemôžeme dať prostaglandín. Ak na 29. deň bolo detegované embryo ultrazvukom so srdcovými ozvami v 68 %, v 29 % boli kravy označené ako teľné, veterinár však nevidel priamo embryo, ale videl žlté teliesko a maternicový roh s tekutinou  –  v takomto prípade taktiež nepodávame PGF2α, kravu pokladáme za gravidnú. Tie kravy, ktoré majú žlté teliesko, mali už v 29. deň mŕtve embryo s 9 % stratou. Celkové straty teľnosti sú vysoké do 70. dňa gravidity (19,1 %), potom sa straty znižujú, dosiahnu však celkovú stratu do pôrodu 26,3 %. Odporúča sa vykonať minimálne 3 diagnostiky na teľných kravách, a to na 32.-39. deň po pripustení, okolo 70. dňa a pri zasúšaní.

Medzi nepriame metódy diagnostiky gravidity zaraďujeme kvalitatívne a kvantitatívne stanovenie pohlavných hormónov v určitých obdobiach po inseminácii, ako aj detekciu špecifických látok preukazujúcich prítomnosť konceptu v telesných tekutinách matky. Zisťovaním progesterónu už na 20. až 24. deň po inseminácii môžeme zistiť jalové kravy, keď hladina ich progesterónu je nízka pričom gravidné kravy majú vysokú hladinu progesterónu. Stačí sledovať len progesterón. Na detekciu a čiastočnú charakteristiku dvoch bovinných proteínov špecifických pre graviditu využívame proteín A špecifický pre graviditu (PAG) identifikovaného ako alfa-fetoproteín a proteín B špecifický pre graviditu, ktorý je produkovaný oplodnením dobytka. Koncentrácia PAG (glykoproteíny  spojené s graviditou) v plazme a v   mlieku súvisí so štádiom gravidity, paritou, možnou stratou gravidity a produkciou mlieka.

Presnosť stanovenia PAG metódou ELISA pre zistenie gravidity alebo jalovosti na 32. deň po načasovanej inseminácii je v plazme 92 % a v mlieku 89 %. Pri použití PAG testu gravidity musia byť kravy aspoň 28-30 dní po inseminácii, aspoň 60 dní po otelení a všetky gravidné kravy musia byť podrobené opätovnej diagnostike gravidity približne mesiac po tom, čo boli diagnostikované ako gravidné.

Zásada 4.)  Bez váhania reinseminujte jalové kravy

Akákoľvek krava, ktorá nie je teľná pri diagnostike gravidity môže byť ihneď resynchronizovaná. Použité metódy môžu byť použité bez detekcie alebo s detekciou ruje. Prítomnosť alebo  absencia  žltého  telieska  je  hlavným kritériom, ktoré treba brať  do  úvahy pri výbere programu,  ktorý  sa  má použiť (schéma 6)

Schéma 6

Dôvodov, prečo kravy nezostali plodné po inseminácii a nevracajú sa do ruje 18-24 dní po vykonanej  inseminácii  je  hneď niekoľko. Veľa kráv zostalo teľných, neprišlo však pri nich k regresii žltého telieska a potom nastane strata gravidity, chovateľ nesprávne alebo nepresne detekuje ruju alebo rujový cyklus je pri dojniciach v laktácii dlhší.

Do programu Ovsynch, ktorý obsahuje druhú aplikáciu PGF, by sme nemali zaraďovať kravy bez žltého telieska z dôvodu zvýšeného rizika dvojitej ovulácie, zvýšeného rizika gravidity s dvojčatami a zvýšeného rizika straty gravidity.

Prečo nám kravy nejdú do ruje? Na 19. deň má veľa kráv nízke koncentrácie progesterónu, dochádza k regresii žltého telieska a keď začínajú kravy s nízkou hladinou progesterónu, tak majú nízku plodnosť. Kravy resynchronizujeme na 32. deň, na 39. deň sa vykoná diagnostika teľnosti a keď neboli teľné, dostanú PGFa resynchronizujeme ich. Priemerný cyklus kráv trvá 18-24 dní, ale u niektorých kráv trvá cyklus 34 dní. Vykonaním diagnostiky teľnosti na 32. deň zistíme žlté teliesko bez regresie, ale nenachádzame plod. V takomto prípade, ak sa kravy nevracajú do ruje, jedná sa o rannú embryonálnu mortalitu.

Prostaglandín nemôže vyvolať regresiu žltého telieska, ktoré je mladšie ako 7 dní (tab. 4), takže je žlté teliesko rezistentné voči PGF. Avšak chceme regresiu žltého telieska vyvolať presne na 7. deň. Pokiaľ má krava žlté teliesko zo 7. a 14. dňa a podobne aj zo 14. dňa prebieha regesia žltého telieska dobre. Problém nastáva, ak je krava jalová a má žlté teliesko len zo 7. dňa, tak nepríde k luteolýze. Ak nemá žlté teliesko, nezaraďujeme kravy do Ovsynchu, no pridanie druhého PGF2α v Resynch spôsobí zlepšenie plodnosti za vzniku nového problému – nárastu počtu dvojčiat. Kravu, ktorá nemá žiadne žlté teliesko, nezaraďujeme do programu Ovsynch s druhým PGF2α, lebo sa zvýši riziko teľnosti s dvojčatami. Odporúča sa dávať kravám, ktoré nemajú žlté teliesko, CIDR (P4 teliesko), aby sme zvýšili ich plodnosť, a ak majú žlté teliesko, tak nám CIDR nič neprinesie, preto ho nedávame. Do 39. dňa sa väčšina prebiehaviek prejaví. Na Slovensku mnohé farmy zakúpili elektronické systémy na detekciu ruje a jedným z prínosov je detekcia „prebiehaviek“ – ak zistíme prejavy ruje, nedávame GnRH, pretože to potlačí prejavy ruje. Spôsob, akým sa po dlhú dobu vykonávali resynchronizácie, vyzerá takto: medzi 25. až 32. dňom po inseminácii sa podá všetkým kravám GnRH, a ak nevieme, či sú teľné alebo jalové, tak medzi 32. a 39. dňom urobíme diagnostiku gravidity a zistíme, či majú alebo nemajú žlté teliesko. Pokiaľ majú žlté teliesko, tak dokončíme protokol 2x PGF2α, pokiaľ nemajú žlté teliesko, tak urobíme Ovsynch s CIDR, a potom sa aplikuje 2x PGF2α. Toto  sú programy  pre  resynchronizované kravy a oba programy sú veľmi populárne.

Tab. 4

V 90. rokoch bolo v USA percento teľných do 21 dní (Pregnance rate) približne 14 %. Z toho dôvodu bola vyskúšaná schéma 100 % načasovania inseminácie s použitím  dvojitého Ovsynchu s druhým PGF. Pridanie druhého PGF malo neuveriteľný výsledok. V priebehu 100 dní od konca doby dobrovoľného vyčkávania, ktorá bola 76 dní do inseminácie, kravy mali tri možnosti na to, aby zostali teľné. Percento Pregnance Rate do 21 dní  bolo v priemere 31 %, percento inseminovaných 66 %, najvýraznejšia zmena bola v teľnosti na insemináciu v priemere 50 % (prvôstky 61 %, 2. a vyššia laktácia 47 %). Program zvyšuje % inseminovaných a % teľnosti a tiež % teľných kráv za 21 dní. Percento teľných do 176 dní laktácie je 90 % po troch insemináciách, po 4. inseminácii 6 % a po 5. inseminácii len 3 % kráv.

Ak percento teľných do 21 dní bolo len 14 %, nevyprodukuje sa dostatočné množstvo jalovíc pre obnovu stáda. Ak bola zlá reprodukcia, tak potrebujeme, aby všetky jalovice boli teľné. Pokiaľ je % teľných viac ako 30 %, tak už máme dostatok jalovíc na obnovu stáda. V USA farmári pripúšťajú geneticky lepšiu polovicu jalovíc sexovaným semenom a ostatné jalovice pripúšťajú mäsovým plemenom Angus a produkujú teľatá s mäsovou úžitkovosťou.

Zásada 5.)  Zdravie a manažment kráv v tranzitnom období

Mnoho chovateľov v USA používa správne programy reprodukcie, ale stále nedosahujú 30 % teľných kráv za 21 dní. Plodnosť u vysokoprodukčných kráv ovplyvňujú aj iné faktory. Veľký vplyv má skóre telesnej kondície (BCS) na teľnosť po 1. inseminácii. Hodnotenie telesnej kondície je neinvazívna metóda odhadu tukových zásob. Podľa zmeny telesnej kondície ľahko posúdime úroveň energetickej bilancie dojníc v stáde. Po synchronizácii pre 1. načasovanú insemináciu s použitím programu Double Ovsynch takmer 41,8 % kráv stráca BCS, 35,8 % si udržiava BCS na rovnakej úrovni a 22,4 % zvyšuje svoju  kondíciu. Prvôstky znižujú svoju kondíciu zo stavu kráv v 47 %, udržujú v 53 % a navyšujú v 55 %. Telesná kondícia nám ovplyvňuje oplodnenosť po načasovanej inseminácii pri kravách s vyššou stratou kondície po otelení na 21. deň. V súvislosti s laktáciou kravy strácajúce kondíciu do 21. dňa produkovali viac mlieka, ako kravy, ktoré zvýšili svoju kondíciu za 21 dní po otelení (Tab. 5).

Tab. 5

Doteraz sa predpokladalo, že kravy počas 21 dní nezvyšujú svoju hmotnosť, ale len strácajú. Kravy , ktoré zvýšili svoju hmotnosť, prijali viac krmiva. Oplodnenie na insemináciu tak bude vyššie, ak kravy svoju hmotnosť navýšia už na 40. deň, ako neskôr na 70. deň po načasovanom umelom oplodnení. Kravy, ktoré strácajú kondičné skóre (BCS) a mobilizujú tukové zásoby počas prechodného obdobia, majú viac zdravotných problémov (P <0,01) než kravy, ktoré navýšia alebo si udržia kondičné skóre. Zmeny v BCS počas prechodného obdobia tak ovplyvňujú koncentrácie NEFA a BHBA, plodnosť a výskyt zdravotných problémov počas laktácie (tab. 6).

Tab. 6

Dojnice pred otelením, ktorým boli namerané zvýšené hodnoty NEMK >0,27 mEq/l a BHB pred otelením alebo po otelení, mali o 16 % nižšiu pravdepodobnosť oplodnenia  do 70 dní po ukončení doby dobrovoľného vyčkávania na pripustenie. Spôsob, ako zabezpečiť, aby kravy nestučneli je dobrá reprodukcia, keď 90 % kráv zostane teľných do 100 dní laktácie. Počas tranzitného obdobia až do diagnostiky gravidity je dôležité mať BCS pod kontrolou. Od roku 2001 bolo požadované BCS suchostojných a otelených kráv 3,25 – 3,75. V súčasnej dobe sú tieto hodnoty považované za príliš vysoké a boli znížené na 2,75 – 3,25.

Hodnotením BCS počas obdobia 21 dní pred otelením do 21. dňa po otelení sa zistilo, že kravy s BCS<3 stratia kondíciu v 34 %, s BCS=3 je 51 % a s BCS>3 je to až 92 % kráv. Ak máme na  začiatku laktácie kravy s nadmernou kondíciou, nastane problém s reprodukciou nech používame akýkoľvek protokol. Chovatelia riešia problémy s reprodukciou tým, že menia reprodukčné protokoly. Tie fungujú dobre len vtedy, ak sú kravy zdravé.

Zlepšiť reprodukciu môžeme správnym vyberaním kráv pre prvú insemináciu prostredníctvom programov a technológii na zvýšenie percenta inseminovaných kráv a reprodukčných programov na zvýšenie percenta inseminovaných a oplodnených kráv na insemináciu. Taktiež je nutné sledovať, ako a kedy sú zisťované a reinseminované jalové kravy s využitím programov a technológii pre diagnostiku jalovosti a reinsemináciu. Šanca na oplodnenie je obdobie od inseminácie do vyšetrenia – je to obdobie 3 dní pred insemináciou až do 32 dní po inseminácii.

Veľký negatívny vplyv na plodnosť majú mastitídy vyskytujúce sa v priebehu obdobia šance na oplodnenie. Mikrobiologickým vyšetrením mlieka pri klinických prípadoch mastitíd vyskytujúcich sa v období oplodnenia bol zaznamenaný vysoký podiel koliformných (G-negatívne) baktérií a enviromentálnych steptokokov (G-pozitívne). Porovnávaním percenta oplodnenia na insemináciu a mastitídou bolo preukázané, že kravy s klinickou mastitídou mali oplodnenosť na úrovni 32,6 % oproti zdravým kravám so 43,9 % a pri subklinickej mastitíde oplodnenosť 36,5 % vs. 44,6 % u zdravých kráv. Pri chronických klinických mastitídach sa vyskytuje len 28% oplodnenosť. Na vzťah medzi oplodnením na insemináciu a závažnosťou a etiológiou klinických mastiíd poukazuje tabuľka (tab.7).  Prevencia a tlmenie mastitíd je podmienkou vysokej plodnosti. Riziko straty gravidity v období od inseminácie po diagnostiku teľnosti je 2,21 krát vyššie u kráv, ktoré prekonali klinickú mastitídu v priebehu gravidity v porovnaní s kravami bez mastitídy. Dobrá reprodukcia dokáže vyliečiť veľa zdravotných problémov v tranzitnom období.

Tab. 7

K lepšej plodnosti sa môžeme dopracovať prostredníctvom zásad efektívnych programov riadenia reprodukcie zhrnutých do týchto piatich bodov:

  1. Pripúšťajte kravy čo najskôr po uplynutí doby dobrovoľného vyčkávania.
  2. Pripúšťajte kravy v správnom okamihu vzhľadom na ruju a ovuláciu.
  3. Nájdite jalové kravy čo najskôr po pripustení (ale nie príliš skoro).
  4. Bez váhania reinseminujte jalové kravy.
  5. Venujte pozornosť dobrému zdravotnému stavu a správnemu riadeniu tranzitného obdobia.