Poľnohospodárska nafta - prečo sa nepoužívajú alternatívy?
Prakticky všetky ťažké poľnohospodárske stroje v súčasnosti jazdia na naftu získanú z fosílnych zdrojov energie. Existujú však aj udržateľnejšie alternatívy: bionafta z rastlinného oleja, zelený vodík, elektrické traktory, poľnohospodárske roboty. Prečo sa však používajú len zriedka, alebo vôbec?
Určite viacerí z poľnohospodárov na Slovensku zachytili informáciu o tom, že farmári v Nemecku protestujú, pretože spolková vláda už v budúcnosti nechce dávať daňové úľavy na naftu využívanú pri činnostiach v poľnohospodárstve a chce takto ušetriť približne 485 miliónov eur. Poľnohospodárom by to predražilo nakupovanú naftu. Podľa dostupných informácií by to v závislosti od veľkosti podniku a štruktúry výroby pre mnohých farmárov znamenalo straty v štvorcifernom rozsahu.
Aká drahá je v súčasnosti poľnohospodárska nafta v Nemecku?
Štandardná energetická daň v Nemecku je 47,04 centov za liter nafty. Poľnohospodári v súčasnosti musia zaplatiť energetickú daň len vo výške 25,56 centa za palivo, ktoré používajú pri práci v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe. Štát im preplatí rozdiel 21,48 centa za liter. Ide o fixnú sumu, na obstarávacej cene nafty nezáleží. Táto náhrada poľnohospodárskej nafty by sa však mala postupne zrušiť. Nemalo by sa tak stať v jednom kroku, ale postupne. Konkrétne sa na rok 2024 plánuje zníženie miery úľav o 40 %. V roku 2025 a 2026 dôjde k ďalšiemu zníženiu o 30 %, takže v roku 2026 sa už nebude dotovať množstvo spotrebovanej nafty. Náhrada množstiev použitých v predchádzajúcom roku 2023 zostane nezmenená. Odborníci hovoria, že hnev farmárov je taký veľký v neposlednom rade aj preto, že zatiaľ za naftu neexistujú takmer žiadne alternatívy. Nafta je stále univerzálnym zdrojom energie v poľnohospodárstve a je nenahraditeľná v mnohých oblastiach použitia. Prečo je to tak?
Hľadanie alternatívnych zdrojov energie
Už v súvislostiach s prípravou výstavy Agritechnica 2023 sa v tlači objavili informácie o tom, že na zásobovanie poľnohospodárskych strojov energiou sa využíva takmer výlučne nafta, s čím sú však spojené škodlivé vplyvy na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov zo strojov v súčasnosti už nemožno znížiť len vylepšenou konvenčnou technológiou pohonu. Prechod od fosílnych palív k obnoviteľným palivám je nevyhnutný. Aj preto v rámci výstavy Agritechnica bola táto problematika jednou z nosných tém a rôzne tlačové informácie už v predstihu reflektovali tento vývoj a predstavovali najmodernejšie alternatívne systémy pohonu poľnohospodárskych strojov. Na výstave potom jednotliví vystavovatelia na svojich stánkoch vystavovali nielen svoje technické novinky, ale tiež prezentovali alternatívne systémy pohonu v rámci rôznych odborných podujatí. Uskutočnilo sa niekoľko seminárov, na ktorých zástupcovia výrobcov techniky prezentovali svoje predstavy o aktuálnych a budúcich riešeniach tejto problematiky. Aké sú teda možnosti náhrady fosílnej nafty inými formami alternatívnych pohonov?
E-revolúcia v poľnohospodárstve nie je v dohľade
Malé traktory, či malé farmárske nakladače s elektromotormi už predáva viacero výrobcov a občas sa používajú na farmách. Pri väčších vozidlách je to však iné. Niekoľko elektricky poháňaných traktorov je k dnešnému dňu k dispozícii iba ako prototypy, ktorých výkon je príliš nízky na to, aby ich bolo možné v poľnohospodárstve široko využívať.
Bavorský výrobca poľnohospodárskych strojov Fendt chce budúci rok spustiť sériovú výrobu svojho elektrického traktora e100 Vario. Výkon pohonu by sa mal pohybovať okolo 70 koní a výdrž batérie by mala byť štyri až šesť hodín. Cena zatiaľ nie je určená, no pravdepodobne bude takmer dvakrát vyššia ako naftová alternatíva. Podľa Fendta sa dá dobre využiť na menšie práce v komunálnom sektore; Veľký záujem majú aj vinárske a zeleninové podniky. Ale keď príde na oranie poľa, elektrické traktory dosahujú svoje výkonnostné limity.
Elektrické pohony majú zmysel pri práci v blízkosti farmy
Veľký problém spočíva v získaní potrebného výkonu. V jednom z rozhovorov to vysvetľoval Christoph Gröblinghoff, predseda predstavenstva Fendt: „Pre traktor s výkonom 300 koní potrebujeme batériu, ktorá váži približne 15 ton. Fendt si vie v budúcnosti predstaviť vývoj elektrických traktorov s výkonom až 130 koní a viac, ale v súčasnosti to nedáva zmysel.“ A to znamená, že oblasť použitia elektrických traktorov je veľmi obmedzená.
Edgar Remmele z Technologického a podporného centra v Straubingu si stále vie predstaviť, že približne 25 percent spotreby nafty v poľnohospodárstve možno v budúcnosti ušetriť prechodom na elektrické systémy: „Máme veľmi vysokú spotrebu paliva pri kŕmení zvierat a tých činností, ktoré súvisia s prácami na farme. Tieto činnosti môžu byť elektrifikované, pretože je možné batérie každú chvíľu dobiť. Aby sa to dosiahlo, musí sa dojazd elektrických traktorov zväčšiť a ich cena sa musí výrazne znížiť.“ Elektrina pre takéto vozidlá by sa podľa Remmela určite mala vyrábať na mieste, napríklad prostredníctvom fotovoltaiky na strechách, inak by sa mohla prevádzka elektrických systémov rýchlo predražiť.
Veľká konkurencia pre vodík
O vodíku sa často hovorí aj ako o alternatíve k nafte. Výrobca Deutz oznámil, že od roku 2024 spustí prvú sériovú výrobu vodíkových motorov. Fendt už používa dva prototypy na vodíkový pohon v modelovom projekte. Na vodíkových pohonných systémoch pracujú aj výrobcovia New Holland a JCB. Príležitostne na tento problém poukazujú aj politici.
Na summite o vodíku v Straubingu vlani vo februári bavorský minister hospodárstva Hubert Aiwanger zdôraznil, že v budúcnosti vidí farmárov ako výrobcov aj spotrebiteľov vodíka. Podľa jeho vyjadrenia „hlavným úspechom samozrejme je, keď samotní farmári používajú vodík pre svoje traktory, alebo poľnohospodárske stroje“. Poľnohospodárstvo by tak mohlo byť šetrnejšie k životnému prostrediu.
Poľnohospodársky vedec Edgar Remmele sa vyjadruje, že poľnohospodár môže z tejto technológie veľa získať, ale vodík ako alternatívu nafty v poľnohospodárstve vidí ako vzdialenú perspektívu. Hlavný dôvod vidí v tom, že napriek veľkému dopytu zatiaľ na trhu nie je takmer žiadny „zelený“ vodík. Podľa jeho názoru treba najskôr obslúžiť oceliarsky priemysel a chemické spoločnosti. Okrem toho je vodíková čerpacia stanica veľmi drahá a pre poľnohospodárske podniky bude veľmi ťažko zisková.
Otázka budúcnosti biopalív
V odvetví prevádzky poľnohospodárskej techniky niektorí odborníci opakovane zdôrazňujú, že je potrebných viac biopalív, pretože rastlinný olej alebo bionafta by mohli výrazne znížiť emisie CO 2 a závislosť od fosílnych palív. Na druhej strane klimatickí aktivisti hovoria o „nezmysloch pre environmentálnu politiku“. A viacerí politici tiež vnímajú tieto zdroje energie kriticky. Dôvod spočíva hlavne v tom, že biopalivá sa často vyrábajú z potravinárskych a kŕmnych plodín, ako je repka, kukurica, alebo obilie.
Avšak pestovateľské plochy nemusia byť využívané len pre výrobu potravín. Najmä od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine chcela nemecká vláda obmedziť používanie poľnohospodárskych produktov ako prísad do paliva podľa hesla „tanier je dôležitejší ako nádrž“. V súvislostiach s dovozom ukrajinskej produkcie do viacerých krajín EÚ sa však názory začínajú meniť. Problémom však zostáva slabá infraštruktúra: nie každý farmár má na farme vlastnú čerpaciu stanicu a takmer neexistujú žiadne verejné čerpacie stanice na čistú bionaftu a palivo z rastlinných olejov.
Bez plánovania bezpečnosti však neexistujú žiadne alternatívy
Napriek tomu sa nájdu aj zástancovia, ktorí považujú odklon od fosílnych palív za dôležitú úlohu. Preto sa v priebehu posledných dvoch desaťročí opakovane hovorilo o postupnom znižovaní dotácií na poľnohospodársku naftu v priebehu niekoľkých rokov na jednej strane a o súčasnom zatraktívnení biopalív na strane druhej. To by umožnilo priemyslu aj poľnohospodárstvu pripraviť sa na dlhodobé smerovanie. Táto myšlienka sa teraz opäť objavuje: minister poľnohospodárstva Meklenburska-Predpomoranska Till Backhaus v súčasnosti požaduje, aby sa tradičná nafta v poľnohospodárstve v priebehu piatich rokov nahradila biopalivami. Podľa Backhausa musia byť alternatívy ako bionafta, rastlinný olej, LNG alebo metán oslobodené od daní.
Z čisto technického hľadiska vidí Edgar Remmele riešenie. Podľa jeho vyjadrení sa dá veľa dosiahnuť následným schválením od výrobcov a prestavbami. Veľké príležitosti vidí najmä pri hydrogenovanom rastlinnom oleji (HVO diesel). V súčasnosti existuje veľa výrobcov, ktorí umožňujú prestavby bez straty záruky. To znamená, že naftu HVO možno použiť v mnohých nových vozidlách, ako aj v niektorých existujúcich strojoch. Problémom však je, že HVO nafta je v súčasnosti drahšia ako normálna nafta.
Farmárske roboty: príležitosti prostredníctvom elektrickej automatizácie?
Spotreba nafty môže v budúcnosti klesnúť aj v dôsledku zvyšujúcej sa automatizácie v poľnohospodárstve. V súčasnosti existujú roboty, ktoré dokážu jednotlivé pracovné kroky vykonávať takmer úplne sami. Prichádzajú vo všetkých veľkostiach a tvaroch od rôznych výrobcov. Volajú sa Najo Oz, Agrointelli, alebo Farmdroid. Jazdia po poli pod kontrolou GPS, na solárny pohon alebo s batériou, sejú a likvidujú burinu na poliach cukrovej repy. To je aj prípad farmára Antona Maiera z okresu Eichstätt, ktorý sa ako ekologický farmár musí zaobísť bez chemickej ochrany rastlín. Z jeho vyjadrení vyplýva, že „robot si zapamätá každé zasadené semienko a neskôr mechanicky odstráni všetky ostatné rastliny okolo seba, teda aj burinu.“
Anton Maier oceňuje svojho nového pomocníka v teréne. Poukazuje na to, že mu ušetrí veľa času a drahej energie, pretože fotovoltaický systém na streche zariadenia potrebuje len slnečné svetlo. Napriek tomu si uvedomuje nevýhody, ktoré mnohých farmárov spočiatku odrádzajú. Trvá pomerne dlho, kým sa systém nastaví a bude fungovať hladko. Dovtedy môžu byť bezsenné noci, keď robot o tretej ráno pošle na mobil chybové hlásenie. Vstupné náklady sú navyše vysoké: jeho Farmdroid stál pred pár rokmi 75-tisíc eur, z čoho takmer polovicu dotoval štát. „Bez tohto grantu by sme to nezvládli, pretože to bol risk a nevedeli sme či a ako to bude to fungovať“.
Doteraz sa takéto roboty na bavorských poliach takmer nepoužívali, podľa odhadov sa používa len približne 50 zariadení, čo nie je veľa na viac ako 100 000 poľnohospodárskych podnikov. Niektorí odborníci však predpokladajú, že podobné roboty sa skôr či neskôr rozšíria. „Roboty by nemali úplne nahradiť farmára na poli, ale mali by ho zbaviť „hlúpej“ práce,“ hovorí Heinz Bernhardt z katedry inžinierstva poľnohospodárskych systémov na Technickej univerzite v Mníchove. Roboty však nie sú alternatívou pre náhradu nafty, môžu predsa totiž vykonávať len obmedzené pracovné činnosti.
Záver
Odkedy sa nafta približne pred100 rokmi dostala do poľnohospodárstva, neustále sa hľadajú alternatívy. Tak tomu bolo aj v časoch svetových vojen a ropnej krízy. A odkedy sa zistilo, aké škodlivé je pre klímu spaľovanie fosílnych palív, nafta bola spochybňovaná zo všetkých strán. Napriek tomu sa však doteraz nepodarilo nájsť alternatívu k nafte: chýba dlhodobá politická a spoločenská vôľa na zmenu.
Už roky je tu jeden problém, na ktorý počas diskusie poukázal Edgar Remmele a pre názornosť ho označil ako „dilema kuracieho vajca“. Keď sa farmárov opýtate čo budú vyrábať odpovedia, že to, po čom bude dopyt. A podobne sa správajú aj výrobcovia techniky a tak sa existujúca ponuka strojov, ktorá sa špecializuje na výrobu energetických prostriedkov, síce naďalej vyvíja, väčšinou však rovnakým smerom, len s malými odchýlkami k alternatívnym pohonom. Výsledkom je to, že približne 99,9 percent paliva používaného v poľnohospodárstve tvorí nafta. Odborníci odhadujú, že bionafta a rastlinný olej tvoria len okolo 0,1 percenta.