Reakcia hybridov kukurice na zahusťovanie porastu
Intenzifikácia vstupov pri pestovaní kukurice siatej je cesta, ako si zabezpečiť stabilnú, resp. vyššiu úrodu zrna. Pre každého pestovateľa je kombinácia vstupov individuálna.
Príspevok je zameraný na hodnotenie reakcie porastov zrnovej kukurice na zvýšenie výsevku v ideálnych podmienkach z hľadiska výživy dusíkom (tj. 120 kgN.ha-1).
Pokus bol realizovaný v rokoch 2010-2011 na výskumnom pracovisku CVRV Piešťany - Borovce. Základné charakteristiky vegetačného obdobia a agrotechnické zásahy uvádza tabuľka 1.
Tabuľka 1: Základné údaje o pokuse
|
Fosforečné (superfosfát) a draselné (síran draselný) hnojivá boli zapracované do pôdy na jeseň. Dusík vo forme LAV bol aplikovaný tesne pred sejbou v dávke 60 kgN.ha-1 a vo fáze BBCH 16-17 v dávke 60 kgN.ha-1. Herbicíd s účinnou látkou acetochlór bol aplikovaný preemergentne a insekticídna ochrana sa nerobila.
Kukurica bola vysiata v troch výsevkoch:
- 70 000 rastlín na hektár
- 80 000 rastlín na hektár
- 90 000 rastlín na hektár
Na štyroch hybridoch (PR36T24, Quintal, Karolina a Latizana) bol sledovaný účinok zahusťovania porastu na úrodu zrna a iné vybrané charakteristiky.
Počet rastlín na jednotke plochy má na úrodu pomerne veľký vplyv, pretože kukurica nemá schopnosť vykompenzovať nedostatočný počet rastlín odnožovaním ako obilniny, resp. rozkonárením ako repka. Môže síce zvýšiť celkový počet zŕn na šúľku, ale HTZ ostane pomerne stabilná. Správne založenie porastu kukurice s ohľadom na podmienky prostredia umožňuje pestovateľovi určiť a udržať požadovaný počet rastlín od sejby až po zber.
Pre väčšinu zrnových hybridov sa uvádza doporučený výsevok približne 65 000-75 000 rastlín na hektár v závislosti od konkrétnych podmienok pestovateľskej lokality. Klíčivosť osiva, resp. poľná vzchádzavosť hneď na začiatku vegetácie redukuje počet rastlín, ktoré na poli skutočne vyrastú. Ďalšia redukcia je následkom pôsobenia činiteľov prostredia a fytopatologických agens.
Počet rastlín pred zberom v poľnom pokuse pochopiteľne veľmi úzko súvisel so zvoleným výsevkom. Informačný prehľad priemerných hodnôt uvádza tabuľka 2.
Tabuľka 2: Počet rastlín pred zberom (ks.ha-1)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
Keď bol v dobre vyživených porastoch odporúčaný výsevok (70 000 rastlín na hektár) zvýšený o 10 000 rastlín, všetky hybridy reagovali pozitívne zvýšením úrody zrna o 3,29 - 6,42 %(viď graf 1, tabuľka 3) a tieto rozdiely boli štatisticky významné.
Tabuľka 3: Úroda zrna (t.ha-1)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zvýšenie výsevku o ďalších 10 000 rastlín už malo vo väčšine prípadov za následok nadmerné prehustenie. V takomto poraste už bola v prostredí veľká konkurencia rastlín o prístupné živiny, vodu a svetlo a rastliny reagovali poklesom úrod. Okrem toho sme zaznamenali vyšší výskyt sterilných rastlín na jednotku plochy, väčší počet poľahnutých, resp. zlomených rastlín a viac napadnutých rastlín sneťou mazľavou.
Na hodnoty zberovej vlhkosti zrna nemal výsevok významný vplyv (tabuľka 4).
Tabuľka 4: Zberová vlhkosť zrna (%)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na všetkých troch sledovaných úrovniach výsevku boli hodnoty zberovej vlhkosti v štatisticky rovnakej hladine (25,31 - 25,66 %). Preukazné rozdiely však boli zaznamenané medzi jednotlivými hybridmi (22,20 - 27,47 %), je to však dané ich vlastnosťami a schopnosťou uvoľňovať vodu v procese dozrievania.
Príliš riedke porasty sú síce mohutnejšie a menej poliehajú, ale poskytnú nižšiu úrodu zrna. Ideálna hustota rastlín na pestovateľskej ploche dáva možnosť naplno využiť genetický potenciál vybraného osiva. Na základe výsledkov poľného pokusu za optimálny výsevok pokladáme 80 000 rastlín na hektár. Ďalšie zvyšovanie výsevku už predražuje pestovanie bez viditeľného efektu.
Vystavené: 26.2.2013
