Bude v najbližších rokoch dostatok kvalitného a zdravého domáceho ovocia pre slovenských konzumentov?
Jablko je stále typickým zástupcom slovenského ovocia. Keď pozeráme na množstvo výsadieb, pomer tržieb, rozsah investícií ako aj podiel vybratého ovocia v nákupnom košíku slovenského spotrebiteľa má stále jablko viac než 50 % zastúpenie. Preto obzretie sa späť bude hlavne z pohľadu jabĺk, ale problémy ako aj výzvy sú veľmi podobné aj pri kôstkovinách a drobnom ovocí.
Je potrené si položiť túto otázku dnes, keď chceme mať pozitívnu odpoveď o 4-6 rokov. Ovocie je výnimočné aj v tom, že dnešné rozhodnutie sa prejaví až o niekoľko rokov. Myslím rozvojové rozhodnutia, nie tie negatívne, keď si ovocinár povie, že mu pestovanie ovocia nedáva žiaden zmysel, pristúpi k vytrhaniu ovocného sadu. Takéto rozhodnutie sa prejaví okamžite v nedodaní na trh. Pri vysadení sadu je potrebné počítať nielen s nákladmi na získanie dobrej polohy vhodnej na pestovanie, samotné založenie sadu, ale aj niekoľko ročná starostlivosť, ktorá až po niekoľkých rokoch prinesie prvé ovocie! To je rozdiel pri ostatných plodinách, kde je osevný postup kratší a poľnohospodár výrazne skôr uvidí svoje výnosy. Počas tohto dlhého ovocia musí však čeliť stále závažnejším výzvam ako sú:
- Prístup k pôde – výber polôh vhodných na pestovanie ovocia, ktoré by boli vo vlastníctve, prípadne s garanciou dlhodobého nájmu aspoň na 20 rokov,
- Klimatické zmeny – istota jarných mrazov, nedostatok závlahovej vody, protiľadovcová ochrana a pod
- Nedostatok pracovnej sily – nedostatok motivačných nástrojov pre prácu vonku za každého počasia vtedy keď je to potrebné a nielen počas pravidelného pracovného času 08:00-16:00
- Rýchlo sa meniace preferencie trhu a s tým spojená nevyhnutnosť investičných zdrojov
Ovocinár by mal byť jasnovidec, ktorý vidí niekoľko rokov dopredu, aby sa rozhodol pestovať nielen tie ovocné druhy, alebo odrody, ktoré sú zaujímavé z pohľadu výskumu, chuti, či výzoru, ale najmä tie, ktoré obstoja v silnom konkurenčnom boji z pohľadu vynaložených nákladov na pestovanie a umiestnenie na trhu a príjmov z predaja. Zasa tie peniaze… Každý sa sťažuje, že ich nemá, alebo má málo. Pestovateľ je predsa ekonomický subjekt ako každý iný, súkromný podnikateľ, ktorý podniká za účelom tvorby zisku. Preto okrem ochoty kultivovať krajinu, prinášať dobrý produkt spotrebiteľovi, je práve tvorba zisku.
Zaráža ma, keď médiá poukazujú na yysokú ziskovosť poľnohospodárov za rok 2022 a všetkých hádžu do jedného vreca. Malo by sa analyticky ísť hlbšie viac diferencovať po sektoroch, alebo aj na plodiny, a následne realizovať opatrenia na úrovni celej spoločnosti. V pestovateľskej sezóne 2022 predávali naši ovocinári za historicky najnižšie ceny ťažko dopestované jablká. Výška pestovateľských cien bola najnižšia za poslednú dekádu. Pôsobili na to nielen nízke dodávateľské ceny k veľkoodberateľom, ale súčasne výrazný nárast energií, ľudskej práce, nafty ako aj obalových materiálov používaných pre umiestňovaní na trh. Toto boli hlavné faktory, ktoré spôsobili zníženie pestovateľských marží na jablkách. Veľmi nízke dodávateľské ceny do obchodnej siete pokračovali stále aj v prvej polovici roku 2023, nakoľko zásoby severnej hemisféry boli dostatočné a trh nemusel reagovať signifikantným zvyšovaním nízkych cien, ktoré pretrvali z jesene 2022. V prvej polovici roku 2023 na zvyšovanie nákladov počas skladovania jadrového ovocia pôsobia nielen náklady na energiu a monitoring pri technológii ULO, ale aj prirodzený úbytok na hmotnosti a zvýšenie podielu zhnitých, alebo inak znehodnotených plodov. Je veľká škoda, že obchod často použil práve jablká za ťahák pre nízke ceny: „jablká sme pre Vás zlacnili pod 0,5 €“.
Prvé predpoklady odhadov úrody jabĺk v roku 2023 vyzerali optimisticky, puky boli nasadené optimálne až do začiatku apríla. Niekoľko mrazivých nocí spôsobilo u niektorých pestovateľov poklesy množstiev. Problém s mrazmi mali aj v ďalších Európskych krajinách a tak chýbajúce množstvo na trhu pomohlo dostať dodávateľské ceny jabĺk na úroveň spred roka 2022. Niektoré náklady sa podarilo efektívnou spoluprácou celého sektora znížiť. Je potrebné povedať, že na pokles nákladov pozitívne pôsobili trendy úpravy cien energií, ako aj niektorých obalových materiálov, alebo pohonných hmôt.
Ovocinári na Slovensku mali nádej, že rok 2023 bude lepší ako ten predchádzajúci, avšak chýbajúce množstvá z dôvodu zamrznutia predstavujú absentujúce tržby, ktoré mali pomôcť pripraviť sa na ďalšiu sezónu. Stále mi nedá pokoj otázka: „ dokedy budú ovocinári schopní ešte ťahať za kratší koniec? “ áno Slovenskí pestovatelia ovocia dokázali zvládnuť obrovskú krízu, ktorú zažívali v minulej sezóne. Zvládnu to však títo vytrvalci aj počas najbližších rokov, ktoré určite nebudú pestovateľsky, socio-ekonomicky, geopoliticky … ľahšie ako tie, ktoré sú za nami?
Čo by mohlo sektoru pomôcť? Aké opatrenia by prispeli k dostatku kvalitného domáceho ovocia na pultoch?
Je množstvo názorov, kto by čo mal robiť. Sektor ovocia je stále na križovatke a to možno konštatovať aj v okolitých krajinách. Budúcnosti sa dožijú len tie subjekty, ktoré budú ekonomicky zdravé, schopné pružne odpovedať na výzvy trhu.
Bez pomoci štátu to však nepôjde. Vedenie rezortu má obrovskú zodpovednosť ako ďalej bude formovať sektor, pomáhať mu ísť vpred. Dnes vidíme z tohto pohľadu najmä tieto oblasti :
- neistota a administratívna neprehľadnosť podpôr v rámci Plánu rozvoja vidieka, priamych platieb, a celkovej dotačnej politiky
- efektívna pomoc pri multirezortných problematikách ako sú životné prostredie, sociálne veci a zamestnávanie
- prijatie rozhodnutia na úrovni celej krajiny, ktoré sektory, plodiny bude dlhodobo podporovať a danú koncepciu nemeniť podľa zmeny politického spektra, ale zachovať ju aspoň po dobu dekády.
Keď pôjdeme odzadu – čo znamená prijať rozhodnutie? Ktorá plodina, je pre Slovensko najlepšia? Čo má zmysel pestovať? Ktorá komodita prinesie synergiu pri rozvoji krajiny vo viacerých oblastiach? V súčasnosti sme presvedčení, že sa jedná o systém aby každý bol neako spokojný. Preto sa v rámci koncepcií dáva všetkým niečo, aby bol každý aspoň trocha spokojný. Na druhej strane to spôsobuje len prežívanie pre všetkých. Tvorba strategického plánu bola toho príkladom. Veľmi pozitívna bola spoločná diskusia rezortu. Na základe nej však si myslím, že by sa malo prijať rozhodnutie o smerovaní krajiny a jednoznačne stanoviť smerovanie sektora. Len týmto spôsobom razantnejšie naštartujeme zmeny. Analýz už má Slovensko dosť, treba skutočne začať konať a prijímať rozhodnutia a následne ich aj jasne odkomunikovať.
V roku 2023 ovocinári vypadli z podpory odvodovej úľavy. Oceňujeme rýchlu reakciu rezortu, že je vôľa rozšíriť túto odvodovú úľavu v roku 2024, ale znova narážame na nenormálnu administratívnu komplikovanosť, ktorú na Slovensku máme a tak hrozí, že jeden z najväčších pestovateľov ovocia na Slovensku z podpory vypadne, pretože nemá „správne“ SK NACE, napriek tomu, že okrem pestovania ovocia realizuje produkciu ovocných stromov, kde je ľudská práca ešte viac potrebná.
Ovocinári často pracovníkov zo sadu sťahujú aj do skladov, kde vykonávajú balenie a pozberovú úpravu ovocia. Táto činnosť je tiež vylúčená z úľavy. Pre subjekty, ktoré sa do tejto úľavy nedostali, bude situácia paradoxne výrazne horšia ako u ich kolegov!
V roku 2023 sa začal v praxi aj naplno využívať inštitút sezónnej práce. Aj tu je pred nami veľká úloha, aby sa podarilo tento inštitút naplniť aj reálnou úsporou nákladov u ovocinárov. Dnešné znenie zákona šetrí pestovateľom na hodinu približne 0,80€.
V roku 2024 je pred nami úloha zatraktívnenia tohto povolania, aby zamestnávateľ v ovocinárstve nemusel odvádzať dvojnásobok nákladov, ktoré ho stojí zamestnanec štátu, ale aby aspoň 80% zostalo zamestnancovi, alebo brigádnikovi. Slovenskí ovocinári majú v súčasnosti približne o 6000 € na hektár vyšší náklad, ktorý musia vynakladať na pracovnú silu ako je to v Poľsku, alebo Maďarsku.
Malá skupina ovocinárov v rámci celého národného hospodárstva nezohráva takú relevantnú pozíciu, aby mohla sama presadzovať nejaké zmeny, preto vidíme veľmi dôležitú úlohu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pokračovať v medzirezortnom dialógu s príslušnými ministerstvami. Potrebujeme pre zlacnenie pracovnej sily získať aj Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny vrátane ďalších príslušných odvetvových organizácií.
V tejto dobe, kedy sa environmentálne otázky dostávajú na popredné miesta vieme argumentovať že 1 ha ovocného sadu vytvára 2,5 násobne viac kyslíka ako hektár lesa! Tento pomer platí aj pri zhodnotení CO2. Okrem tejto skutočnosti, keď vidíme v krajine peknú zakvitnutú plochu troch či piatich, hektárov ovocného sadu, ktorý je obkolesený zeleným vetrolamom a zatrávneným medziradím môžeme hovoriť aj o veľmi priaznivom ekosystéme v rámci nárastu biodiverzity a zadržiavaniu vody v krajine. Dnes nie je možné pestovať ovocie bez vodného zdroja. Vodu ovocný sad nespotrebúva, ale ju zadržiava v krajine a vracia ju späť do ekosystému. Dnes zažívame pri zakladaní vodných zdrojov značné administratívne komplikácie, ktoré vedú k veľmi dlhým a finančne náročným procesom. Pestovateľ však okrem vodného zdroja musí pri zakladaní sadu riešiť množstvo ďalších úloh v čase ako prichádzajú. Veľmi by pomohlo zavedenie výnimiek, a zjednodušovanie procesov. Ovocný sad sa predsa vysádza na dobu minimálne 10 rokov, takže plnenie podmienok je veľmi ľahké odkontrolovať.
Ako už bolo aj vyššie povedané, slovenských pestovateľov ovocia veľmi silno determinujú okolití susedia. Jablková veľmoc Poľsko, ktoré nielen že za 2 desaťročia zdvojnásobilo svoju gigantickú produkciu, ale sa posunulo míľovými krokmi vpred aj čo sa týka kvality, odrodovej skladby a pozberovej úrovne doslova valcuje bežných malých pestovateľov. Rovnako aj maďarská produkcia považuje za výnimočnú príležitosť nedostatok jabĺk na Slovensku aby mohla priaznivými spotrebiteľskými cenami umiestňovať svoju nadprodukciu u nás. Ako je možné, že pestovatelia z juhu i severu dokážu dodať často veľmi kvalitný produkt za takú nízku cenu na trh, ktorá často nedosahuje ani produkčné náklady naších domácich pestovateľov? Pri rozhovoroch s nimi sa presviedčame o štedrej štátnej podpore do sektora, ktorá priteká z viacerých zdrojov. Sú v tej istej Európskej únii a napriek tomu získavajú jednoduchšie, rýchlejšie podporu vo väčšej miere ako u nás. Výmery ovocných sadov na Slovensku dlhodobo klesajú a aj tie, ktoré sú dnes produkčné už by mali byť obnovené novými odrodami, klonmi ako aj moderným agronomickým vybavením. Pestovatelia počas ich náročnej práce majú dosť problémov, aby ešte museli riešiť, že výzvy ktoré boli predložené v lete 2023 ani po pol roku nie sú vyhodnotené. Čas preinvestovaných finančných prostriedkov sa však skracuje a je stále bližšie a bližšie. Časový tlak spôsobí zvyšovanie nákladov, zlé rozhodnutia pri výbere technológií, ale aj stres, ktorého ovocinár zažíva každý deň neúrekom.
Pekný ovocný sad na vidieku, chutné a zdravé ovocie, spokojní obyvatelia regiónov, ktorí sa vedia uživiť v mieste svojho bydliska sú vysoké ideály, ktoré je možné dosiahnuť. Dôkazom sú predsa nielen naši susedia, ale aj významné regióny v Európe. Ovocinári sú otvorení spolupráci vidno to aj v rámci našej vertikály, že pestovatelia sú združení v odbytovej organizácii, aby dochádzalo k efektívnej výmene informácií medzi výrobou a obchodom. Ovocinári nenechávajú pozberovú úpravu na tretie osoby, ale snažia sa mať úzky kontakt s trhom a zastrešovať komplet celý proces. Základom je spolupráca a vzájomná dôvera, ktorú potrebujeme denne živiť. Spomenuté dobre fungujúce regióny nás môžu tejto medzirezortnej spolupráci naučiť. Kde sa hľadá umenie možného a nie to slovenské – nedá sa, ja by som aj chcel, ale nemôžem, lebo...
