Pestovanie viacročných krmovín na Slovensku
Trávne a ďatelinovinotrávne porasty na ornej pôde, zaradené do periodickej rotácie plodín, plnia všetky mimoprodukčné funkcie, ktoré sa priraďujú poloprírodným trávnym porastom. Pri týchto porastoch však význam pestovania narastá hlavne z hľadiska ich hospodárskej funkcie.
Viacročné krmoviny (VK) na ornej pôde sú hodnotené ako hlavný producent bielkovinového krmu. Ich význam spočíva vo vysokom obsahu živín, ale aj vo vysokej produkčnosti a vysokom predplodinovom efekte. Z hľadiska ich funkcie v osevnom postupe ich radíme k zdrojom uhlíka, pretože koreňovou sústavou a pozberovými zvyškami kladne ovplyvňujú bioenergetický potenciál pôdy.
Napriek nezastupiteľnému významu VK v osevnom postupe z hľadiska výroby kvalitných objemových krmovín, ale aj z aspektu zlepšovania pôdneho prostredia, sa ich výmera od roku 2000 výrazne znižovala, a to zo 150 818 ha v uvedenom roku na 116 846 ha v roku 2001 (tab. 1), aby v ďalších rokoch varírovala okolo hodnoty 130 tisíc hektárov a ustálila sa na 140 796 ha v roku 2008. Od tohoto obdobia sa výmera VK zvyšovala a v roku 2013 predstavovala 162 802 ha (zdroj: ŠÚ SR). Pokles zberových plôch bol spôsobený predovšetkým, v danej dobe, preferovanou extenzifikáciou poľnohospodárstva, čo so sebou prinieslo radikálne znižovanie stavov hovädzieho dobytka a následne aj plôch, ktoré „vyrábali“ krmivo pre tieto zvieratá. Podľa ŠÚ SR sa v roku 2000 evidovalo 646,1 tis. kusov hovädzieho dobytka a k 30.11.2012 to bolo iba 471,1 tis. kusov. Napriek poklesu počtu hovädzieho dobytka sa pestovateľské výmery VK od roku 2009 zvyšovali (tab. 1), čo pravdepodobne súviselo aj s nárastom počtu bioplynových staníc. V nich hlavným „krmivom“ môže byť aj nadzemná fytomasa ďatelinovinotrávnych miešaniek, ako reprezentantov VK na ornej pôde. Tu ale vyvstáva otázka, či je správne, „kŕmiť“ bioplynové stanice kvalitným objemovým krmivom, keď by sa touto fytomasou mohli a mali kŕmiť hospodárske zvieratá, predovšetkým prežúvavce. Ak by sa postupne navyšovali počty hovädzieho dobytka na úroveň napr. roku 1990, tak by sa vlastnou produkciou mohla pokryť potreba obyvateľov na jednotlivé druhy potravín. Je všeobecne známe, že spotreba niektorých druhov potravín je na Slovensku žalostne nízka. Ako príklad postačí odporúčaná dávka hovädzieho a teľacieho mäsa na obyvateľa v kg za rok, ktorá predstavuje 17,4 kg, hoci v skutočnosti (rok 2012) to bolo 3,6 kg, alebo spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá by mala byť 220 kg.rok-1, ale je iba na úrovni 158,6 kg na obyvateľa a rok (tab. 2).
Tabuľka 1: Výmery (tis. ha) a úrody viacročných krmovín na ornej pôde (t.ha-1)
|
Ukazovateľ
|
2000
|
2001
|
2002
|
2003
|
2004
|
2005
|
2006
|
2007
|
|
Zb. plocha
|
150,8
|
116,8
|
128,9
|
132,3
|
119,6
|
125,7
|
131,7
|
139,2
|
|
Úroda
|
4,08
|
6,64
|
5,66
|
4,01
|
5,92
|
5,14
|
4,78
|
4,48
|
|
Ukazovateľ
|
2008
|
2009
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
||
|
Zb. plocha
|
140,8
|
150,6
|
160,5
|
173,6
|
167,2
|
162,8
|
||
|
Úroda
|
4,96
|
4,27
|
4,29
|
3,88
|
3,75
|
4,17
|
||
Zdroj: ŠÚ SR
Tabuľka 2: Spotreba vybraných druhov potravín na obyvateľa (kg.rok-1)
|
Druh potravín
|
Rok
|
Odporúčaná dávka
|
||
|
|
1990
|
2009
|
2012
|
|
|
Hovädzie a teľacie mäso
|
22,1
|
4,4
|
3,6
|
17,4
|
|
Ostatné: baranie, kozie, zverina, ...
|
2,2
|
1,6
|
1,2
|
2,7
|
|
Mlieko a mliečne výrobky
|
226,3
|
153,8
|
158,6
|
220,0
|
Zdroj: ŠÚ SR
Problém s pestovaním VK a ich finalizáciou prežúvavcami nie je u prvovýrobcov, ten je niekde inde...
Každý farmár vie, že pri správnom striedaní plodín, adekvátnej výmere VK (všetkých druhov) a optimálnej agrotechnike vyrobí kvalitné objemové krmivo, navyše skvalitní pôdu pred pestovaním trhových plodín, najmä obilnín. Podľa zistení viacerých autorov patria bôbovité druhy, ktoré sú predstaviteľmi VK na ornej pôde, k plodinám s najväčším odberom živín z pôdy, zanechávajú v nej však až 20-25 % odčerpaných živín a organickú hmotu, t.j. okolo 5-9 t.ha-1 sušiny v koreňových a strniskových ostatkoch. Zistilo sa, že množstvo sušiny koreňov a zvyškov strniska po tri roky pestovanej lucerne sa pohybovalo od 7,3 do 14-18 t.ha-1.
V praxi sa najčastejšie stretávame s pestovaním čistých kultúr ďateliny lúčnej, lucerny siatej a s pestovaním ďatelinovinotrávnych miešaniek, menej s lucernotrávnymi, prípadne ďatelino-lucernotrávnymi miešankami.
Z tabuľky 3 vyplýva, že z hlavných predstaviteľov VK dominuje na Slovensku pestovanie lucerny siatej. Dosiahnuté úrody v rokoch kolísali v rozpätí 5,54 – 8,29 t.ha-1, ale väčšinou sa pohybovali okolo hodnoty 7 t.ha-1. Z tabuľky 5, ktorá prezentuje výsledky z našich experimentov na severe Slovenska (Liptovská Teplička), vyplýva, že nami zaznamenané úrody boli podstatne vyššie, ako je udávaný priemer za Slovensko v tab. 3. Pohybovali sa v rozpätí 9,3 – 9,8 t.ha-1 sušiny pri čistých porastoch lucerny a 10,8 t.ha-1 pri lucernotrávnej miešanke. Pritom, Liptovská Teplička nie je práve optimálnym stanovišťom pre pestovanie lucerny siatej. Výskumné plochy sa nachádzajú v horskej výrobnej oblasti, v nadmorskej výške 960 m. Takéto úrody (získané z troch kosieb) sú dôsledkom priebehu poveternostných podmienok a správnej agrotechniky.
Tabuľka 3: Zberové plochy (tis. ha) a úrody ďateliny lúčnej a lucerny siatej (t.ha-1)
|
Ukazovateľ
|
2000
|
2001
|
2002
|
2003
|
2004
|
2005
|
2006
|
2007
|
2008
|
2009
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
|
Zb. plocha ĎL*
|
12,59
|
11,75
|
8,76
|
6,49
|
5,97
|
6,22
|
6,17
|
4,87
|
4,49
|
4,76
|
4,59
|
4,35
|
4,57
|
4,59
|
|
Úroda
|
4,32
|
6,79
|
5,86
|
3,95
|
6,77
|
4,87
|
4,43
|
4,6
|
4,81
|
4,1
|
3,9
|
4,73
|
5,57
|
4,56
|
|
Zb. plocha LS**
|
62,24
|
62,39
|
62,48
|
61,53
|
60,97
|
60,32
|
53,89
|
52,20
|
50,41
|
51,57
|
53,45
|
48,65
|
46,30
|
47,35
|
|
Úroda
|
5,95
|
8,29
|
7,55
|
5,54
|
7,73
|
7,05
|
6,93
|
6,95
|
7,6
|
7,00
|
6,51
|
6,46
|
6,35
|
7,05
|
Zdroj: ŠÚ SR
* ĎL – ďatelina lúčna
** LS – lucerna siata
Tabuľka 4: Zberové plochy (tis. ha) a úrody ostatných viacročných krmovín (t.ha-1)
|
Druh VK
|
2012
|
2013
|
||
|
|
Zberová plocha
|
Úroda
|
Zberová plocha
|
Úroda
|
|
Ďatelina lúčna - jednokosná
|
0,342
|
3,97
|
0,539
|
5,96
|
|
Ďatelinotrávne a lucernotrávne miešanky
|
38,536
|
3,66
|
36,012
|
3,79
|
|
Ostatné viacročné ďatelinoviny
|
1,819
|
2,76
|
2,393
|
2,93
|
|
Viacročné porasty tráv
|
73,326
|
2,08
|
69,782
|
2,42
|
|
Ostatné VK
|
2,355
|
3,48
|
2,393
|
2,93
|
Zdroj: Zelená správa 2014 (za rok 2013)
Tabuľka 5: Produkcia sušiny lucerny siatej a lucernotrávnej miešanky (t.ha-1)
|
Druh - odroda
|
2011
|
2012
|
||||||
|
|
1.kosba
|
2.kosba
|
3.kosba
|
Spolu
|
1.kosba
|
2.kosba
|
3.kosba
|
Spolu
|
|
LS Kamila
|
2,262
|
1,252
|
2,706
|
6,220
|
3,549
|
3,709
|
2,616
|
9,874
|
|
LS Tereza
|
2,628
|
1,191
|
2,422
|
6,241
|
3,864
|
3,058
|
2,443
|
9,365
|
|
LS Tereza +MRH Achilles
|
2,490
|
1,357
|
3,175
|
7,021
|
4,884
|
3,313
|
2,639
|
10,836
|
Druhou významnou ďatelinovinou, predovšetkým pre podhorské a horské oblasti, je ďatelina lúčna. Jej výmery na Slovensku sú podstatne nižšie ako pri lucerne siatej (tab. 3), ale svojim úrodovým potenciálom a predplodinovým efektom sa v spomínaných oblastiach radí k dôležitej súčasti osevných postupov. Pestovať sa môže v čistých kultúrach i v miešankách s trávami, ktorými sú v ostatnej dobe predovšetkým medzirodové hybridy tráv (MRH). Úrody ďateliny lúčnej za roky 2000 - 2013, prezentované v tab. 3, sa pohybujú v rozpätí 3,9-6,79 t.ha-1 a sú podstatne nižšie, ako uvádzame v tab. 6 a 7. Takéto rozdiely môžu byť dôsledkom rozdielnosti počtu využívaní porastov. Podľa podkladov zo ŠÚ SR (tab. 3) je ďatelina lúčna špecifikovaná ako dvojkosná, pričom výsledky našich experimentov sú za tri kosby počas vegetačného obdobia (tab. 6 a 7). Nami dosiahnuté úrody z čistých porastov ďateliny lúčnej sa pohybovali v rozpätí od 9,4 do 10,5 t.ha-1 sušiny a pri ďatelinotrávnych miešankách od 10,6 do 11,1 t.ha-1 sušiny. Treba znova pripomenúť, že pri správnej agrotechnike je možné takéto porasty kosiť trikrát, ale s podmienkou včasného nástupu do prvej kosby.
Tabuľka 6: Produkcia sušiny ďateliny lúčnej a ďatelinotrávnych miešaniek (t.ha-1)
|
Druh - odroda
|
1998
|
1999
|
||||||
|
|
1.kosba
|
2.kosba
|
3.kosba
|
Spolu
|
1.kosba
|
2.kosba
|
3.kosba
|
Spolu
|
|
ĎL Radegast
|
5,828
|
2,100
|
3,494
|
11,422
|
5,275
|
1,725
|
3,111
|
10,111
|
|
ĎL Vesna
|
6,112
|
2,528
|
3,841
|
12,480
|
4,793
|
2,567
|
3,218
|
10,578
|
|
ĎL Beskyd
|
5,104
|
2,284
|
3,162
|
10,550
|
4,758
|
2,013
|
2,697
|
9,468
|
|
ĎL Beskyd + MRH Perseus
|
6,127
|
2,345
|
3,465
|
11,937
|
5,316
|
2,128
|
3,194
|
10,638
|
|
ĎL Beskyd + MRH Achilles
|
6,393
|
2,459
|
3,144
|
11,996
|
5,253
|
2,243
|
3,377
|
10,873
|
Tabuľka 7: Produkcia sušiny ďateliny lúčnej a ďatelinotrávnej miešanky (t.ha-1)
|
Druh - odroda
|
2011
|
2012
|
||||||
|
|
1.kosba
|
2.kosba
|
3.kosba
|
Spolu
|
1.kosba
|
2.kosba
|
3.kosba
|
Spolu
|
|
ĎL Fresko
|
3,598
|
1,893
|
3,616
|
9,108
|
5,404
|
2,955
|
1,857
|
10,216
|
|
ĎL Veles
|
3,582
|
1,727
|
3,614
|
8,923
|
4,832
|
2,890
|
1,836
|
9,557
|
|
ĎL Fresko + MRH Achilles
|
3,751
|
1,643
|
3,621
|
9,014
|
5,842
|
3,252
|
2,008
|
11,103
|
Výsledky, prezentované v tab. 3 a 5, 6, 7 jasne ukazujú, že pri pestovaní VK nie je na Slovensku optimálne využitý produkčný potenciál zaradených druhov a odrôd, prípadne sa nevenuje dostatočná pozornosť správnej agrotechnike. Ak sa v horských podmienkach môžu dosiahnuť uvádzané úrody, potom aj v lepších pestovateľských podmienkach to možné je. Uvedené potvrdzuje aj konfrontácia medzi úrodami ďatelinotrávnych a lucernotrávnych miešaniek za roky 2012 a 2013 z tabuľky 4, s nami dosiahnutými úrodami, uvedenými v tab. 5-7.
V tabuľke 4 sú uvedené (okrem marginálnych, prevažne regionálne pestovaných VK) aj výmery a úrody viacročných porastov tráv. K trávnym druhom, ktorých hospodárske využitie je, popri zakladaní dlhodobejších trávnych porastov, aj v osevnom postupe, patria z energetického hľadiska trávy s vyšším obsahom vodorozpustných cukrov. Na tento účel pestovania sú vhodné MRH, ktorých odrody sa od seba líšia ranosťou, vytrvalosťou, produkčnosťou i kvalitou. Dôvodom odlišností je ich rôzny charakter, teda prevažujúce vlastnosti niektorého z rodičovských komponentov. MRH tráv sú kladne hodnotené z úrodového hľadiska a navyše, z hľadiska silážovateľnosti reprezentujú vynikajúci materiál, vhodný na výrobu zavädnutých siláží. Ich nutričná hodnota sa vyrovná hodnote kukurice na siláž, pričom pestovanie týchto tráv je úrodovo spoľahlivejšie a výhodné aj z hľadiska protierozívnej funkcie a predplodinového efektu. V neďalekej minulosti sme uvedené druhy sledovali v experimentoch, kde sa jednoznačne potvrdila ich vysoká produkčná schopnosť, a to nielen v čistých kultúrach, ale aj v ich vzájomných miešankách (tab. 8 a 9).
Tabuľka 8: Produkcia sušiny MRH tráv vo vzájomných kombináciách (t.ha-1)
|
Druh - odroda
|
1994
|
1995
|
1996
|
|||||||||
|
|
1.k.
|
2.k.
|
3.k.
|
Spolu
|
1.k.
|
2.k.
|
3.k.
|
Spolu
|
1.k.
|
2.k.
|
3.k.
|
Spolu
|
|
MRH Bečva + Perun
|
7,402
|
1,620
|
2,069
|
11,091
|
8,430
|
3,733
|
0,658
|
12,821
|
4,228
|
2,852
|
1,113
|
8,193
|
|
MRH Bečva + Perun + Felina
|
7,704
|
1,356
|
1,899
|
10,958
|
8,707
|
4,137
|
1,212
|
14,056
|
4,120
|
3,391
|
1,159
|
8,670
|
Tabuľka 9: Produkcia sušiny MRH tráv (t.ha-1)
|
Druh - odroda
|
1997
|
1998
|
1999
|
|||||||||
|
|
1.k.
|
2.k.
|
3.k.
|
Spolu
|
1.k.
|
2.k.
|
3.k.
|
Spolu
|
1.k.
|
2.k.
|
3.k.
|
Spolu
|
|
MRH Achilles
|
3,195
|
2,142
|
0,735
|
6,071
|
6,070
|
2,632
|
1,537
|
10,239
|
4,420
|
3,243
|
1,906
|
9,569
|
|
MRH Perseus
|
2,935
|
3,262
|
1,074
|
7,212
|
7,021
|
2,943
|
1,252
|
11,216
|
3,900
|
3,385
|
1,310
|
8,595
|
|
MRH Perun
|
2,856
|
3,152
|
1,165
|
7,174
|
7,013
|
2,595
|
1,242
|
10,850
|
4,028
|
3,173
|
1,440
|
8,605
|
|
MRH Perun
|
-
|
-
|
-
|
-
|
4,560
|
3,069
|
3,131
|
10,760
|
4,251
|
6,044
|
5,133
|
12,429
|
|
MRH Lofa
|
-
|
-
|
-
|
-
|
4,610
|
2,985
|
3,456
|
11,051
|
3,143
|
2,915
|
5,959
|
12,016
|
Záverom
Aj keď situácia v poľnohospodárstve je v ostatnej dobe viac naklonená extenzifikácii s prioritou biodiverzity, krajinotvorby a udržania krajiny, postupný nárast plôch VK od roku 2009 poukazuje na uvedomenie si významu výroby domácich potravín, čo je neodmysliteľne späté s pestovaním krmovín, a to aj na ornej pôde. Potenciál rôznych typov porastov VK dáva predpoklad na výrobu dostatočného množstva objemového krmiva, pričom však bude dôležité dodržiavať všetky podmienky správneho pestovania, aby kvantita šla ruka v ruke s kvalitou.