Optimalizácia produkčných parametrov revitalizovaných trávnych porastov
Podstatnou funkciou trávnych porastov je funkcia produkčná. Nadzemná fytomasa poskytuje krm pre výživu zvierat, a to buď pri priamom skrmovaní počas vegetačného obdobia, alebo v konzervovanej forme. Okrem dôležitých ekologických funkcií, ako je vodoochranná, pôdoochranná, krajinotvorná a estetická, sú trávne porasty aj dôležitým zdrojom biodiverzity, a to tak na úrovni druhov, ako aj spoločenstiev.
Význam a podpora funkcií trvalých trávnych porastov (TTP) je zohľadnená vo viacerých strategických dokumentoch a politikách. Strategický plán SPP (2023 – 2027) má za cieľ rozvíjať najmä tie sektory, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu pre slovenský vidiek, životné prostredie a spoločnosť. Okrem iného, je táto podpora zameraná aj na živočíšnu výrobu, ktorá je z veľkej časti (najmä v horských a podhorských oblastiach) naviazaná aj na TTP. Predmetný dokument kladie veľký význam aj na zachovávanie a udržiavanie trvalých trávnych porastov, s akcentom na podporu ich biodiverzity, klimatickú zmenu a celkovú obnovu prírodných ekosystémov.
Kosenie a pasenie sú v našich podmienkach základnými postupmi, ktoré zabezpečujú trvalým trávnym porastom plnenie ich mimoprodukčných funkcií a hospodárskeho benefitu. V krajine sa však stretávame aj s ich degradáciou, spôsobenou buď nadmernou intenzifikáciou alebo extenzifikáciou, ktoré negatívne ovplyvňujú všetky ich funkcie. V procese začínajúcej sukcesie, sa na trávnych porastoch začínajú presadzovať konkurenčne silné druhy tráv a bylín, často etablované skôr v lesných ekosystémoch a ekotonových spoločenstvách, pričom s postupom času sa zvyšuje aj podiel náletov drevín a krov. Predovšetkým na mezofilných stanovištiach hrajú v sukcesných sériách kľúčovú úlohu konkurenčne silné, expanzívne dominanty. Z ekologického hľadiska nastáva pri sukcesii TTP degradácia mimoprodukčných funkcií, typických pre lúčne ekosystémy. Z hľadiska hospodárskeho, ustupujú z porastu krmovinársky hodnotné druhy, čím prichádzame o kvalitné objemové krmivo.
Proces revitalizácie a obnovy zanedbaných až degradovaných plôch závisí od stupňa ich narušenia a prebiehajúceho sukcesného štádia. Na plochách s vyšším podielom drevitého zárastu je nutné pristúpiť k jeho likvidácii. Ak nie je zárast príliš vysoký, je možné realizovať mulčovanie, pri ktorom dochádza aj k úprave a vyrovnaniu terénu. Na revitalizáciu porastov možno využiť najmä kosenie a aj pasenie vhodných kategórií zvierat. Ak sa porast po procese revitalizácie dostane do primeraného štádia, je možné zvýšiť jeho krmovinársku hodnotu aj aplikáciou živín.
Ako príklad obnovy nevyužívaného trávneho porastu uvádzame výsledky nášho výskumu, zameraného na hodnotenie účinnosti rôzne zvolených zásahov vo vzťahu k jeho zmenám v procese revitalizácie, ale aj dlhodobého udržiavania jeho produkčných ale aj mimoprodukčných ukazovateľov.
Experimentálne práce boli realizované na zrevitalizovanom trávnom poraste (technológiou kosenia a mulčovania) na stanovišti v Liptovskej Tepličke (990 m n. m.). Pokus v tomto experimentálnom dizajne bol založený v roku 2013 (prvá fáza revitalizačných zásahov). V príspevku uvádzame výsledky z druhej experimentálnej fázy z rokov 2016 – 2018. Variantné prevedenie pokusu je uvedené v tab. 1.
Tab. 1: Variantné prevedenie pokusu
Pri hnojených variantoch sa použili nasledovné hnojivá: liadok amónny s dolomitom (LAD), superfosfát, draselná soľ. Pri P hnojení bola dávka 30 kg.ha-1.rok -1 a K 60 kg.ha-1.rok-1. Fosfor a draslík sa aplikovali v jarnom období. Dávka N 90 bola rozdelená, pričom polovica (45 kg.ha-1) sa aplikovala v jarnom období a druhá dávka (var. 7 a 8) po prvej kosbe.
V príspevku hodnotíme vplyv zvolených pratotechnických zásahov na produkciu sušiny a bonitu trávneho porastu (EGQ) podľa Nováka.
Úroda sušiny sa odvíjala od úrovne hnojenia a intenzity využívania (tab. 2). Najvyššia celková produkcia v prvom roku bola vo variante s najvyššou dávkou dusíkatého hnojenia (90 kg.ha-1) pri trojkosnom využívaní (var. 8), a to 5,26 t.ha-1. 5,15 t.ha-1 sušiny bolo zaznamenaných vo variante 7 a vo variante 6 (s nižšou dávkou N) zase 4,3 t.ha-1. Najnižšiu úrodu (1,24 t.ha-1) vykazoval mulčovaný porast vo variante 5. V roku 2017 bola produkcia sušiny v jednotlivých variantoch podobná ako v roku predchádzajúcom (tab. 2). Najúrodnejšie porasty boli opäť vo variantoch hnojených dusíkom (var. 8,7,6) a najmenej produkčným bol tento rok jednokosný porast bez hnojenia (var. 2 – 1,47 t.ha-1). Aj v poslednom roku (2018) boli úrody nadzemnej fytomasy v experimente proporčne ale aj výškou produkcie podobné, ako v dvoch predchádzajúcich rokoch, s vyššou produkciou zaznamenanou vo variantoch 8, 7, 6, a 3, čiže s aplikáciou živín.
Pri celkovom zhodnotení produkčnej schopnosti jednotlivých trávnych porastov v priemere rokov (tab. 2) možno konštatovať, že na výšku produkcie výrazne vplývalo hnojenie, a to najmä aplikácia dusíka. Najprodukčnejším (5,19 t.ha-1) variantom bol var. 7 (N90 + PK) pri dvojkosnom systéme využívania, pričom hneď za ním nasledoval porast s identickým hnojením, avšak s kosbou navyše (var. 8 - 5,02 t.ha-1). Za hnojenými porastmi nasledoval opustený porast (2,68 t.ha-1) a až potom extenzívne TTP. Najnižšia produkcia 1,62 t.ha-1sušiny bola zaznamenaná pri jednokosnom poraste bez aplikácie živín (var. 2). Tieto výsledky potvrdzuje aj hodnotenie produkcie vo vzťahu k faktoru "úroveň hnojenia" (tab. 3). Výška produkcie sušiny pri tomto hodnotení stúpa s množstvom aplikovaných živín, a to od 2,03 t.ha -1 pri porastoch bez hnojenia až po 5,11 t.ha -1 pri N90+PK. Úroda stúpala aj pri faktore "frekvencia využívania", s výnimkou frekvencie 0 (bez využívania), kde bola produkcia vyššia ako na jednozásahových variantoch (tab. 3). Bolo to dôsledkom hromadenia nadzemnej fytomasy a stariny na opustenom, nevyužívanom trávnom poraste. Nárast produkcie s frekvenciou využívania bol však aj v synergii s aplikáciou živín na niektorých viackosných porastoch.
Tab. 2: Celková ročná produkcia sušiny (t.ha-1) vo variantoch 1 – 8
Tab. 3: Produkcia sušiny v priemere rokov (t.ha-1) v závislosti na faktore frekvencia využívania a hnojenie
V priebehu trvania experimentu, došlo na základe rôzne nastavených pratotechnických zásahov k diferenciácii porastov s následným zaradením do troch kategórií bonity: E GQ 70 – 90 (hodnotný až veľmi hodnotný), EGQ50 – 70 (menejhodnotný až hodnotný), EGQ25 – 50 (málo hodnotný až menejhodnotný) (tab. 4). Kŕmna hodnota porastov, vykazovala v každom roku proporčne podobné hodnoty, aj keď medzi rokmi a aj medzi variantmi a kosbami boli rozdiely. Z hľadiska tohto parametra sa ako najúspešnejší zásah javí var. 3 (PK hnojenie), kde sa hodnoty v postupnosti rokov v prvej kosbe pohybovali nasledovne: 2016: E GQ 83,09; 2017: E GQ 86,06; 2018: E GQ 81,61. Dokazuje to aj najvyššia priemerná bodová hodnota 83,59 v priemere troch rokov (tab. 4). Rovnako vysoké a aj počas trojročného obdobia stabilné hodnotenia boli evidované v tomto variante aj v druhých kosbách. Okrem spomínaného zásahu, možno medzi vyššie hodnotené porasty zaradiť aj vo variantoch 8,7,6. Naopak nižšia intenzita a absencia hnojenia sa premietli do nižších priemerných hodnôt E GQ vo variantoch 2, 5 a 4. Suverénne porast s najnižšou kŕmnou hodnotou bol podľa očakávania vo variante 1, čiže nevyužívaná kontrola. V priemere rokov bola jeho hodnota E GQ 44,14 (tab. 4).
Tab. 4: Kŕmna hodnota porastov E GQ v rokoch 2016 – 2018
Zanedbané trávne porasty je možné znovu prinavrátiť medzi plochy s krmovinárskym využitím. Produkčné ukazovatele kreovali v našom prípade najmä frekvencia zásahov a spôsob a úroveň hnojenia. Z hľadiska nami maximálne dosiahnutej produkcie sušiny sa ukázali porasty, ktoré boli hnojené dávkou N 90 kg.ha-1.rok-1, P 30 kg.ha-1.rok-1, K 60 kg.ha-1.rok-1, pričom vyššiu produkciu sme evidovali aj pri N 45 a samostatnom PK hnojení. Pri šetrení ekonomických nákladov stačí v daných a podobných ekologických podmienkach skombinovať tento režim hnojenia s dvojkosným využívaním. Z hľadiska kvality (kŕmna hodnota EGQ) a vhodnosti k ďalšiemu krmovinárskemu využívaniu je postačujúci dvojkosný zásah s aplikáciou P a K živín. Tento typ hnojenia podporuje v porastoch najmä ďatelinoviny, ktoré sú z krmovinárskeho hľadiska veľmi cenné. Vyššiu kŕmnu hodnotu lúčnych fytocenóz zabezpečuje aj vhodná trávna zložka, ktorá bola v našom experimente vo vyššej miere zaznamená najmä vo variantoch s aplikáciou N (var. 6, 7 a 8).
