Pestovanie ďateliny lúčnej a lucerny siatej v horskej oblasti
Bôbovité druhy sú základným komponentom viacročných siatych porastov. Ich význam spočíva v ich predplodinovom efekte, v tom, že produkujú kvalitný bielkovinový krm. Významné sú aj z ekonomicko-ekologického hľadiska, pretože sú schopné pútať vzdušný dusík. Z literárneho prehľadu je známe rozpätie fixovaného dusíka pre monokultúry ďatelinovín a pre ďatelinotrávne miešanky v intervale od 72 do 350 kg.ha-1. Z ďatelinovín je pre podhorské a horské oblasti najvýznamnejšia ďatelina lúčna, pričom pre intenzívne pestovanie krmovín sa odporúčajú pestovať jej tetraploidné odrody, ktoré sú úrodnejšie a poskytujú kvalitný krm. V kukuričnej a repnej výrobnej oblasti tvorí rozhodujúcu zložku krmovinovej základne lucerna siata. Cenená je pre vysokú a pomerne istú výkonnosť a prispôsobivosť klimatickým podmienkam, pričom sa do určitej miery uplatňuje aj v zemiakárskej výrobnej oblasti. Lucerna siata je z agronomického pohľadu najvýznamnejším predstaviteľom rodu a zároveň je najdôležitejšou krmovinou na svete. Uvádza sa, že výška úrody sušiny lucerny siatej sa v úžitkových rokoch môže pohybovať v rozpätí od 17,70 do 18,95 t.ha-1.
| Ďatelina lúčna, odroda Fresko |
V našom príspevku chceme ukázať, že ak doteraz hlavnou ďatelinovinou pre podhorské a horské oblasti bola ďatelina lúčna, vývoj počasia v ostatných rokoch nahráva v týchto oblastiach pestovaniu oboch druhov ďatelinovín.
Experimenty sa realizovali v Nízkych Tatrách, na stanovišti Liptovská Teplička, ktoré má nasledujúce základné charakteristiky: zemepisná dĺžka 20°06 , zemepisná šírka 48°55 , nadmorská výška 960 m, dlhodobý priemer zrážok - za rok 950 mm, za vegetačné obdobie 525 mm, dlhodobý priemer denných teplôt - za rok 3,5°C, za vegetáciu 9,5°C, agroklimatická makrooblasť chladná, oblasť mierne chladná, podoblasť vlhká, agroklimatický okrsok studenej zimy. Geologický substrát tvoria karbonátové horniny, pôdny typ je kambizem typická, pôdny druh hlinitá pôda.
V tomto prostredí sme počas troch rokov sledovali dve odrody ďateliny lúčnej a dve odrody lucerny siatej v čistých kultúrach: ďatelina lúčna odrody Fresko a Veles, lucerna siata odrody Kamila a Tereza. Výsevok odrôd ďatelín bol cca 7,4 MKS.ha-1 a lucerien cca 7,5 MKS.ha-1. V roku sejby sa v predsejbovej príprave dodali do pôdy minerálne hnojivá v nasledujúcich dávkach: 30 kg N.ha-1 (štartovacia dávka), 30 kg P.ha-1 a 60 kg K.ha-1 (vo forme LAV, superfosfátu a draselnej soli). V úžitkových rokoch sa dusíkom nehnojilo a dávky P a K sa upravovali podľa obsahu týchto prvkov v pôde a nadzemnej fytomase. Nakoľko v druhom úžitkovom roku bola zaznamenaná vysoká koncentrácia draslíka v nadzemnej fytomase, hnojenie touto živinou sa nevykonalo. Porasty sa v každom roku využívali 3 x kosbou, pričom bol dôležitý termín prvej kosby. Pri ďateline to bolo na začiatku tvorby kvetných hlávok, pri lucerne to bolo najneskôr do začiatku kvitnutia.
| Lucerna siata, odroda Tereza |
Pri pestovaní každej plodiny si treba uvedomiť, že uspokojivá úroda po kvantitatívnej ale aj kvalitatívnej stránke je podmienená stavom porastov a ten podmienkami stanovišťa a správnou agrotechnikou. Platí to aj pre krmoviny na ornej pôde. Preto, aby sa získali údaje o zastúpení odrôd v poraste, a tým aj ich podiel na vytvorenej úrode, stanovovala sa pred každou kosbou pokryvnosť siatych a nesiatych druhov.
Z floristického hodnotenia porastov pred prvou kosbou v roku sejby vyplynula potreba realizácie odburiňovacej kosby. Porasty boli značne infestované druhmi zo skupiny ostatných bylín (17-30%), pričom aj v skupine trávnych a bôbovitých druhov sa zistilo zastúpenie nesiatych druhov - teda druhov burinných (tabuľka 1). Z trávnych druhov to bol predovšetkým pýr plazivý, z bôbovitých druhov hlavne vika vtáčia a vika plotná. Zo skupiny ostatných bylín mali najvyššie zastúpenie ruman roľný, pastierska kapsička, horčica roľná a veronika obyčajná. Zaznamenané boli rozdiely v zastúpení jednotlivých odrôd v porastoch. Kým odrody ďateliny sa prezentovali rovnakým, 74%-ným zastúpením, odrody lucerny dosahovali iba 52%, resp. 51%-ný podiel.
Tabuľka 1: Floristické zloženie porastov (%)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prvý úžitkový rok bol pri dorastaní do 1. kosby charakterizovaný vcelku vyrovnaným podielom ďateliny lúčnej v porastoch. Väčšie rozdiely sa zaznamenali medzi odrodami lucerny siatej, pričom zapojenejší a kompaktnejší porast mala odroda Tereza (graf 1). Pri dorastaní do druhej kosby sa podiel ďateliny lúčnej znížil (na úkor natívnej ďateliny plazivej). Pri odrodách lucerny siatej sa v tejto kosbe zaznamenalo viac - menej vyrovnané zastúpenie oboch odrôd. V tretej kosbe je zaujímavý výrazný nárast podielu všetkých štyroch odrôd, pričom odrody lucerny zvýšili svoj podiel až o 33% a 28%. Predpokladáme, že sa pri dorastaní do tejto kosby lepšie (vzhľadom na svoje biologické vlastnosti) adaptovali na teplé a suché obdobie daného ročníka.
V druhom úžitkovom roku sa pri dorastaní do prvej kosby znova lepšie uplatnili odrody ďateliny, ktorých pokryvnosť bola 89% a 82%, hoci so 64%-ným a 70%-ným zastúpením v porastoch boli aj lucerny z krmovinárskeho hľadiska zaujímavé (graf 1). Výnimočné boli v dorastaní do druhej a tretej kosby porasty oboch odrôd lucerny, kde sa zaznamenali 70 a 80%-né podiely (dorastanie do druhej kosby) a až 80 a 86%-né podiely odrôd pri dorastaní do tretej kosby.
Uvedený stav porastov sa premietol do úrod sušiny. V prvom úžitkovom roku sa pri ďatelinovinách zaznamenali viac-menej vyrovnané úrody tak medzi dvoma odrodami ďateliny ako aj medzi dvoma odrodami lucerny, vyššie úrody však v tomto roku evidujeme pri odrodách ďatelín (graf 2).
Z viacerých publikovaných údajov je zrejmé, že vo väčšine prípadov v druhom úžitkovom roku produkcia sušiny výkonných ďatelín klesá. V našom prípade to neplatí, pretože pri všetkých zaradených variantoch sme v druhom úžitkovom roku zaznamenali nárast produkcie sušiny (tabuľka 2). Najmarkantnejšie sa však medziročne zvýšili úrody oboch odrôd lucerny: o 3,654 t.ha-1 (Kamila) a o 3,124 t.ha-1 (Tereza).
Tabuľka 2: Produkcia sušiny (t.ha-1)
|
Z prezentovaných výsledkov vyplýva, že v ostatnom období je v podhorských a horských oblastiach v systéme viacročných krmovín na ornej pôde opodstatnené pestovanie nielen monokultúr ďateliny lúčnej, ale aj lucerny siatej. Ešte vždy je v priemere výkonnejšou ďatelina lúčna, ale v určitých pestovateľských ročníkoch sa jej úrodami lucerna siata približuje alebo ju aj prekonáva.
Vystavené 20.8.2013
