Vplyv dávok biokalu na zloženie trávneho porastu
Pôda je prostredím do ktorého sa v prípade poľnohospodárskej výroby aplikujú rôzne, najmä organické látky (komposty, biokaly, dnové sedimenty, pesticídy, čistiarenské kaly atď.) za účelom zvyšovania produkčných vlastností pôdy. Výrazný pokles výroby organických hospodárskych hnojív posúva do popredia rôzne alternatívne formy využívania hospodárskych odpadov so zámerom riešiť deficit organickej hmoty v pôde a udržať pôdnu úrodnosť na požadovanej úrovni. Jednou z možností, ktorá zároveň prispieva i k ochrane životného prostredia, je využitie digestátu – biokalu, odpadu po kontinuálnej fermentácii živočíšnych a rastlinných odpadov, ktorej cieľom je výroba bioplynu. Doterajšie výsledky ukazujú, že biokal je dobre vyváženým organickým hnojivom poľnohospodárskych plodín a v podstate je adekvátnym hnojivom v porovnaní s maštaľným hnojom. Existujú dôkazy, že aplikácia biokalu okrem zvyšovania množstva živín v pôde, zlepšuje rast rastlín, úrodu a kvalitu produkcie, pričom môže potláčať výskyt fytopatogénnych druhov. Hnojivé využitie biokalu znižuje nároky na potrebu priemyselných hnojív, výrazne redukuje požiadavky na pesticídy, zlepšujú hydrofyzikálne vlastnosti pôdy, čo má pozitívny vplyv na celkový vlahový režim pôdy.
|
Obr.: Aplikovaný biokal na trávny porast |
Cieľom riešenej výskumnej úlohy bolo overiť vplyv rôznych dávok vyhnitého biokalu na floristické zloženie trávneho porastu. Vyhnitý substrát sme aplikovali na trávny porast v roku 2016 na jar v nasledovanej dávke hnojenia:
- V1 – nehnojená kontrola
- V2 - N 90 v kg.ha-1 č.ž. biokal (jednorazová dávka na jar)
- V3 - N 120 v kg.ha-1 č.ž. biokal (jednorazová dávka na jar)
- V4 - N 150 v kg.ha-1 č.ž. biokal (jednorazová dávka na jar)
Na základe chemického rozboru vyhnitého biokalu sa vypočítali dávky biokalu, rovnajúce sa čistým živinám N vo variantoch V2,V3 a V4.
Porasty sa v úžitkovom roku využívali 3 x kosbou, pričom prvá kosba sa uskutočnila na začiatku klasenia prevládajúcich druhov tráv, druhá s odstupom 7-8 týždňov po prvej, tretia 8-10 týždňov po druhej. V roku 2016 v rámci sledovaných parametrov sme hodnotili botanické zloženie jednotlivých druhov trávnych porastov pred kosbami (tabuľka 1). Najvyššie zastúpenie pred prvou kosbou mali trávne druhy na hnojených variantoch (55–74 %). Dominantné zastúpenie mali Arrhenatherium elatius, Agrostis stolonifera, Dactylis glomerata a Phleum pratense. Zastúpenie bylinných druhov bolo na úrovni (20 – 32 %). Prevládali hlavne Anthriscus syslvestris, Achillea millefolium, Capsella bursa pastoris, Galium odoratum a Taraxacum officinale. Podiel bôbovitých bol na úrovni (6 – 21 %). Z nich mali najvyššie zastúpenie Trifolium repens a Lotus corniculatus. Relatívny nárast bylinnej zložky v porovnaní s bôbovitými druhmi bol na úrovni 128 %. Pred druhou kosbou sme vykonali botanické zloženie vyvíjajúcich sa porastov v rámci skupín (tabuľka 2). Trávne druhy aj v druhej kosbe dominovali na všetkých variantoch (65 – 76 %). Mierny pokles bylinných druhov bol na kontrolnom variante a variante hnojenom dávkou biokalu 90 kg N.ha-1. Na porastoch (var.3 a 4) došlo k poklesu bylinnej zložky na úroveň 15 – 18 %. Zastúpenie bôbovitých v porovnaní s prvou kosbou bolo nižšie o 6 %. Najnižšie zastúpenie (9 %) bolo na variante hnojenom dávkou biokalu 150 kg N.ha-1. V tretej kosbe (tabuľka 2) došlo k nárastu bôbovitých druhov na úroveň 14 – 28 % na všetkých variantoch. Trávne druhy zaznamenali výrazný pokles na úroveň 40 - 65 % na kontrolnom variante a variantoch hnojených dávkou biokalu 90 kg N.ha-1 a 120 kg N.ha-1. Bylinné druhy dosiahli vyššie zastúpenie 19 – 32 % na (var.1,2,3) v porovnaní s druhou kosbou. Varianty vo všetkých troch kosbách mali úplné zapojenie porastu s minimom prázdnych miest.
Tabuľka 1: Floristické zloženie porastov (%) v prvej kosbe v roku 2016
Tabuľka 2: Floristické zloženie porastov (%) v kosbách v roku 2016
V roku 2017 sme pokračovali v hodnotení botanického zloženia jednotlivých druhov trávnych porastov (tabuľka 3). Najvyššie zastúpenie pred prvou kosbou mali trávne druhy na hnojených variantoch (68–74 %). Dominantné zastúpenie mali Arrhenatherium elatius, Dactylis glomerata a Lolium perenne. V porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu v zastúpení trávnych druhov v poraste Agrostis stolonifera, Festuca pratensis a Poa pratensis. Podiel bôbovitých bol na úrovni (10 – 17 %). Zvýšené zastúpenie mali Trifólium pratense a Vicia sepium (LAM). Naopak pokles v zastúpení sme zaznamenali u Lotus corniculatus a Trifólium repens. Zastúpenie bylinných druhov bolo na úrovni (15 – 18 %). Zvýšené zastúpenie v porovnaní s rokom 2016 mali Veronica chamaedrys, Ranunculus acris, Achillea millefolium a Matricaria Chamomilla (LAM). Pokles v zastúpení bol u Taraxacum officinale, Plantago lanceolata, Galium odoratum a Anthriscus syslvestris. Relatívny nárast bylinnej zložky v porovnaní s bôbovitými druhmi bol nižší, ako v roku 2016 len na úrovni 20 %. Trávne druhy aj v druhej kosbe (tab.4) dominovali na všetkých variantoch (68 – 74 %). Na všetkých sledovaných variantoch došlo k poklesu bôbovitých druhov na úroveň 9 - 15 %. Zastúpenie bôbovitých v porovnaní s prvou kosbou bolo nižšie o 16 %. Mierny nárast bylinných druhov (18 – 17 %) bol na variante hnojenom dávkou biokalu 90 kg N.ha-1 a na variante hnojenom dávkou biokalu 150 kg N.ha-1. V tretej kosbe (tabuľka 4) došlo k nárastu bôbovitých druhov na úroveň 10 – 19 % na všetkých variantoch. Bylinné druhy zaznamenali výrazný pokles na úroveň 9 – 14 % na všetkých variantoch. Relatívny nárast bôbovitých druhov v porovnaní s bylinnými druhmi bol na úrovni 33 %. Trávne druhy zaznamenali zvýšené zastúpenie (81 %) na variante hnojenom dávkou biokalu 150 kg N.ha-1. V sledovaných rokoch 2016 a 2017 bol výskyt prázdnych miest pod 1 % na všetkých variantoch.
Tabuľka 3: Floristické zloženie porastov (%) v prvej kosbe v roku 2017
Tabuľka 4: Floristické zloženie porastov (%) v kosbách v roku 2017
V roku 2018 sme zaznamenali zmeny v botanickom zložení trávneho porastu na všetkých variantoch pokusu (tabuľka 5). Najvyššie zastúpenie pred prvou kosbou mali trávne druhy na hnojených variantoch (70–77 %). Dominantné zastúpenie mali Arrhenatherium elatius, Dactylis glomerata, Lolium perenne a Alopecurus pratensis. V porovnaní s druhým úžitkovým rokom došlo k poklesu v zastúpení trávnych druhov v poraste Agrostis stolonifera a Poa pratensis. Podiel bôbovitých bol na úrovni (10 – 18%). Zvýšené zastúpenie mali Trifólium pratense, Trifólium repens, Lotus corniculatus a Vicia pannonica. Zaznamenali sme ústup v zastúpení u Vicia sepium (LAM). Zastúpenie bylinných druhov bolo na úrovni (12 – 14%). Zvýšené zastúpenie v porovnaní s rokom 2017 mali Ranunculus acris, Taraxacum officinale, Thymus serpillum a Tragopogon pratensis. Pokles v zastúpení bol u Achillea millefolium, Galium odoratum a Veronica chamaedrys. Relatívny nárast bylinnej zložky v porovnaní s bôbovitými druhmi bol nižší, ako v roku 2017 len na úrovni 2 %. Výskyt prázdnych miest (1 %) bol na druhom variante, spôsobený poškodením porastu raticovou zverou. Trávne druhy aj v druhej kosbe (tab.6) dominovali na všetkých variantoch (66 – 75 %). Na všetkých hnojených variantoch došlo k poklesu bôbovitých druhov na úroveň (8 - 13 %). Na kontrolnom variante došlo k nárastu bôbovitých druhov o 2 % v porovnaní s prvou kosbou. Nárast bylinných druhov (14 – 19 %) bol na všetkých sledovaných variantoch. Zastúpenie bylín v porovnaní s prvou kosbou bolo vyšší o 20 %. V tretej kosbe (tabuľka 6) došlo k nárastu bylinných druhov na úroveň 15 – 20 % na všetkých variantoch. Bôbovité druhy zaznamenali výrazný pokles na úroveň 8 – 12 % na všetkých a variantoch. Relatívny nárast bylinných druhov v porovnaní s bôbovitými druhmi bol na úrovni 87%. Trávne druhy zaznamenali najvyššie zastúpenie (77%) na variante hnojenom dávkou biokalu 150 kg N.ha-1.
V roku 2018 bolo vyššie zastúpenie trávnych druhov v prvej kosbe o 5 % v porovnaní s druhou kosbou a o 3 % vyššie, ako v tretej kosbe. Bôbovité druhy mali vyrovnané zastúpenie v prvej a druhej kosbe, ale vyššie o 23 %, ako v tretej kosbe. Celkové zastúpenie bylinných druhov bolo vyššie v tretej kosbe o 28 %, ako v prvej a o 11 %, ako v druhej kosbe.
Záverom môžeme konštatovať, že v sledovaných rokoch mali najvyššie zastúpenie v kosbách trávne druhy na hnojených variantoch (40 – 81 %). V kosbách (1 a 2) mali zvýšené zastúpenie bylinné druhy, ako ďatelinoviny. V rokoch 2017 a 2018 došlo k poklesu v zastúpení trávnych druhov v poraste hlavne: Agrostis stolonifera a Poa pratensis. V druhej kosbe na všetkých sledovaných variantoch za sledované obdobie došlo k poklesu bôbovitých druhov na úroveň (8 - 15 %). V roku 2017 v tretej kosbe bylinné druhy zaznamenali výrazný pokles na úroveň 9 – 14 % na sledovaných variantoch.
Tabuľka 5: Floristické zloženie porastov (%) v prvej kosbe v roku 2018
Tabuľka 6: Floristické zloženie porastov (%) v kosbách v roku 2018
