Aké optimálne hodnoty teplôt a vlhkosti ovplyvňujú výskyt cikády Scaphoideus titanus?
Sériu príspevkov zameraných na analýzu cikád vo viniciach sme odpublikovali v predchádzajúcich príspevkoch. Ukončíme ju príspevkom zameraným na aktuálne najväčšieho škodcu viníc v Európe Scaphoideus titanus spôsobujúci zlatisté žltnutie viniča.
Scaphoideus titanus (Obr. 1) (Hemiptera: Cicadellidae) bol náhodne zavlečený do Európy v 50. rokoch 20. storočia. Oblasti pestovania viniča v juhozápadnej a južnej Európe boli napadnuté skôr ako oblasti juhovýchodnej Európy, ktoré boli kolonizované týmto škodcom v poslednom desaťročí. V súčasnosti sa S. titanus vyskytuje na väčšine územia južnej Európy, od Portugalska po Rumunsko a Bulharsko, ale areál rozšírenia sa stále rozširuje.
|
Obr. 1: Druh Scaphoideus titanus na liste viniča |
Scaphoideus titanus je mimoriadne významný škodca viniča, ktorý spôsobuje vážne škody prenášaním bakteriálneho patogénu Candidatus phytoplasma vitis (zlatisté žltnutie viniča) (Obr. 2). Patogén je parazit napádajúci lykové pletivá rastlín, veľkosť patogénu je okolo 1 μm a nemá bunkovú stenu. Pre svoj život potrebuje infikovať cudziu rastlinu a využiť jej metabolizmus na prežitie.
|
Obr. 2: Zlatisté žltnutie viniča |
Rovnako ako ostatné fytoplazmy patrí medzi obligátne intracelulárne parazity. Vo všeobecnosti sa fytoplazmy prenášajú na rastliny cirkulačne-propagačným spôsobom pomocou hmyzích vektorov, ktoré sa živia floémom. Po ich požití šťavy z chorých rastlín nasleduje fáza inkubácie (latencie) trvajúca jeden až niekoľko týždňov, počas ktorých tieto baktérie cirkulujú, množia sa a parazitujú v rôznych tkanivách a orgánoch ich príslušných vektorov. Po kolonizácii slinných žliaz sú vektory schopné prenášať fytoplazmy počas akejkoľvek následnej kŕmnej aktivity počas ich zostávajúcej životnosti.
Symptómy zlatistého žltnutia viniča sa prejavujú rolovaním listov, zmenou farby lamiel a žiliek, čiastočným alebo úplnou absenciou hromadenia rezerv (lignifikácia) s ohybnými palicami a úbytok časti alebo celého kmeňa viniča. Výhonky náchylných kultivarov nedozrievajú sú tenké, gumovité a visia. Infikované výhonky skrehnú a pozdĺž ich dĺžky sa vytvorí veľa malých čiernych pustúl (rastlinné parazitické oomycéty). Púčiky sa môžu stať nekrotickými. U odolnejších kultivaroch uzliny infikovaných výhonkov dozrievajú, ale niektoré z internódií nie. Počas zimy infikované výhonky sčernejú.
Pre zníženie predpokladu rozšírenia cikády Scaphoideus titanus do stavu kedy spôsobí hospodárske straty je dobré poznať, jej optimálne hodnoty teploty a vlhkosti kedy dochádza k premnoženiu. Následne je vhodné prispôsobiť intenzitu postrekov proti tomuto škodcovi. Preto sa v našom príspevku budeme venovať vplyvu teploty a vlhkosti na abundanciu tohto druhu.
Odchyt cikády sme uskutočnili počas mesiaca júl od 3.7.2022 do 29.7.2022, dvomi metódami (sklepávanie, žltý lepový lapač) v 9 odrodách viniča (Tramín červený, Cabernet sauvignon, Chardonnay, Rimava, Hron, Hetera, Dunaj, Breslava, Rubinet) vo vinohrade Víno Chudý, s.r.o. Pri sklepávaní sme si vybrali 10 náhodných miest v každej odrode. Študijný materiál sme po odobratí umiestnili do etylalkoholu (96,3%) v skúmavke a následne prebehla determinácia. Žlté lepové lapače boli umiestnené v línii, 5 kusov od seba vzdialených 10 metrov, teda v odrodách bola 50 metrová línia.
Údaje o environmentálnych premenných teplota a vlhkosť sme získali z centrálnej meteostanici umiestnenej vo vinohrade.
Celkovo sme počas mesiaca júl zaznamenali 4526 jedincov. Najväčší počet sme potvrdili v odrodách Chardonnay (43,13%), Hetera (22,71%), Hron (20,72%) a Breslava (10,32%). Najmenej jedincov sme zistili v odrodách Tramín červený (0,18%), Cabernet sauvignon (0,31%), Rubinet (0,46%), Rimava a Dunaj (1,08%)(Tab. 1).
Tab. č. 1: Prehľad dní výskytu druhu Scaphoideus titanus
Pomocov polynomiálnej regresie sme zistili závislosť a optimálne teploty a vlhkosť ovplyvňujúce životný cyklus cikády Scaphoideus titanus. Z modelu vyjadrujúceho závislosť počtu jedincov od vlhkosti vieme povedať že optimálna vlhkosť pre cikádu je 17 – 30% (Graf 1). Celkový model je signifikantný (p = 0,00856) a vyjadruje 77% variabilitu (r2=0,77). Druhý model poukazuje na závislosť počtu jedincov od teploty, kde ideálna teplota pre cikády je 27 – 29 °C (Graf 2). Celkový model je signifikantný (p = 0,000309) a vyjadruje 81% variabilitu (r2=0,811).
|
Graf 1: Model vyjadrujúci závislosť jedincov druhu Scaphoideus titanus od vlhkosti |
|
Graf 2: Model vyjadrujúci závislosť jedincov druhu Scaphoideus titanus od vlhkosti |
Z výsledkov nášho výskumu môžeme usúdiť že počas mesiaca júl je optimálna teplota pre cikádu Scaphoideus titanusje 27 – 29 °C a vlhkosť 17 – 30 %. Za týchto teplotných a vlhkostných podmienok môže dôjsť k premnoženiu cikády a k hospodárskym škodám na viniči.
Tento výskum bol podporený grantom KEGA č. 002UKF-4/2022 Metaanalýzy v biológii a ekológii (databázy a štatistické analýzy údajov) a VEGA 1/0604/20 Environmentálne hodnotenie špecifických biotopov v Podunajskej nížine.
