Komposty a ich vplyv na pôdu a úrodu
V súčasnosti sa poľnohospodárska výroba snaží o trvalo udržateľné hospodárenie, kedy ide o zachovanie rovnováhy medzi príjmom a výdajom živín v pôde, čo si vyžaduje nemalé úsilie zo strany všetkých zúčastnených.
Použitie priemyselných hnojív síce zabezpečuje pôdu dostatkom živín a účinok na úrodu je evidentný, na druhej strane však netreba zabúdať na fakt, že sa jedná o jednostranné pôsobenie. Aplikácia len priemyselných hnojív zužuje pomer uhlíka k dusíku v pôde, čo sa prejavuje rýchlou mineralizáciou tzn. "odbúravaním" organickej hmoty pôdy. Tento jav samozrejme nemožno bezprostredne pokladať za negatívny. Naopak v niektorých prípadoch je žiaduci, napríklad pre zrýchlenie rozkladu pozberových zvyškov zapracovaných do pôdy. Treba však zdôrazniť, že v zmysle trvalo udržateľného hospodárenia je takýto spôsob obohacovania pôdy dlhodobo neprijateľný. V záujme zachovania pôdy ako takej pre budúce generácie je potrebné uvedomiť si skutočnosť, že okrem iných benefitov je hlavným účinkom hospodárskych hnojív obnova zmineralizovanej organickej pôdnej hmoty (humusu), ktorej podiel ovplyvňuje ďalšie vlastnosti pôdy. Aplikácia hospodárskych hnojív každoročne nahrádza asi 40 % zmineralizovanej organickej pôdnej hmoty.
Pri súčasnom vývoji cien priemyselných hnojív a poklesom produkcie hospodárskych hnojív v dôsledku znižovaní stavov hospodárskych zvierat je potrebné venovať zvýšenú pozornosť iným alternatívam vhodných na zlepšenie tejto negatívnej situácie, ktorej výsledok postupne rezultuje do negatívneho pôsobenia na pôdu i úrodu. Nedostatočná aplikácia organických hnojív vyúsťuje do postupného deficitu organickej hmoty v pôde, čo prispieva k znižovaniu pôdnej úrodnosti, a tým pádom v konečnom dôsledku aj do znižovania rastlinnej produkcie. V mnohých pôdach bol zaznamenaný pokles obsahu mobilného fosforu a draslíka, pokles rastových stimulátorov, organických chelátotvorných látok a organických látok podieľajúcich sa na formovaní humusu. Znížila sa schopnosť pôd odolávať prudkým zmenám pH. Zvýšila sa zhutnenosť pôd, zhoršila sa infiltrácia vody do pôdy a zvýšil sa negatívny vplyv vodnej erózie. Zhoršil sa vzdušný režim pôd, klesla tepelná kapacita pôd. Redukovala sa pestrosť mikrobiologického života v pôde, čo v niektorých lokalitách spôsobilo spomalenie rozkladu pozberových zvyškov a následne zvýšilo rozvoj chorôb na rastlinách.
Opätovné zhodnocovanie odpadov teda kompostovanie má v tomto kontexte významné postavenie. Veľká škála opätovne využiteľných materiálov, ktoré sú vhodné na kompostovanie len zvyšuje hodnotu tejto technológie s prihliadaním na ochranu a tvorbu životného prostredia. Kompost ako výsledok kompostovania odpadových materiálov možno považovať ako rovnocennú alternatívu hospodárskych hnojív, ktorých je pri súčasnom poklese stavov hospodárskych zvierat nedostatok.
Komposty sú definované ako zmes organických a minerálnych látok prekonávajúcich procesy rozkladu a syntézy, ktorých priebeh bol riadený ľudskou činnosťou, t.j. výberom jednotlivých komponentov a uplatnenou technológiou kompostovania. K výrobe kompostov sú nevyhnutné dve, resp. tri zložky, a to minerálne látky, organické látky a očkovacia látka.
Kompostovanie je biologický proces, ide o termofilný samozahrievací biologický rozklad biologicky degradovateľného materiálu. Pri kompostovaní premieňajú mikroorganizmy kompostovaný materiál na humus a jeho zložky. Je to proces ovplyvňovaný základnými podmienkami prostredia, ktoré vplývajú na všetky biologické procesy.
Kompostovať možno rôzne materiály, od komunálneho, papierového, drevospracujúceho, textilného a potravinárskeho odpadu až po záhradný odpad z parkov, pozberové zvyšky atď. Z minerálnych látok sa uplatňuje predovšetkým záhradná zemina, ale i zemina z parkov, rybničné bahno, uhoľný prach, popolček, popol, kaly a sedimenty z čističiek odpadových vôd. Ako očkovacia látka sa najčastejšie používa močovka alebo hnojovica.
Kompostovaný materiál musí spĺňať určité parametre, keďže kompostovanie je biodegradačný proces teda zúčastňuje sa na ňom rad mikroorganizmov alebo aj vyšších organizmov a v rámci nich najmä dážďovky. Medzi rozhodujúce parametre patria hlavne dostatočný obsah živín pre spomínané organizmy, obsah fytotoxických látok a v neposlednom rade obsah ťažkých kovov, ktorý možno považovať za najzávažnejší parameter, keďže sa jedná o zhodnocovanie odpadových materiálov z rôznych odvetví a ich možný vstup do potravinového reťazca. Za najviac kritické z pohľadu adsorbcie ťažkých kovov, nielen z kompostov, sú považované piesočnaté pôdy s nízkou pufračnou schopnosťou. Napriek možnému riziku vstupu ťažkých kovov do potravinového reťazca ich kumuláciou v rastlinných telách a možnému účinku fytotoxínov existuje len málo dôkazov o takých účinkov, ktoré by mohli predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Na druhej strane niektoré štúdie uvádzajú, že použitie kompostu vyrobeného zhodnocovaním komunálneho odpadu vedie k zvýšeniu obsahu koliformných a fekálnych baktérii v pôde čo môže viesť ku kontaminácii poľnohospodárskych produktov.
Aplikácia kompostu vyrobeného z tuhého komunálneho odpadu (TKO) vedie k zlepšeniu štrukturálnych a chemických parametrov pôdy a k zvýšeniu rastlinnej produkcie najčastejšie v aplikácii spolu s priemyselnými dusíkatými hnojivami.
Súčasné výsledky o TKO komposte ukazujú, že jeho efekt na vlastnosti pôdy sa javí ako výhodnejšia alternatíva v porovnaní s maštaľným hnojom. Aplikácia i vysokých dávok TKO kompostu vedie k zvýšeniu celkovej pórovitosti pôdy. Použitie TKO kompostu priaznivo ovplyvňuje prenikanie vody do pôdy, prúdenie vzduchu, vedie k lepšiemu hospodáreniu a retencii pôdy s vodou a zvyšuje stabilitu pôdnych agregátov, zvyšuje obsah biologicky ľahko dostupných makroelementov a zlepšuje pôdnu sorpčnú kapacitu. Treba ale zdôrazniť, že tieto pozitívne vplyvy kompostu sa nemusia prejaviť v takej miere ako je popisované pretože priaznivý efekt ich použitia závisí od rôznych faktorov pôdy ako je napr. zrnitostné zloženie pôdy, vlhkostné podmienky, obsah organickej hmoty v pôde atď.
Pozitívny účinok kompostu na zlepšenie kvality, rastu a úrody rastlín bol potvrdený viacerými autormi. Veľa štúdii poukazuje na fakt, že najvýraznejší pozitívny efekt na úrodu sa dosiahne ak je spolu s kompostom aplikované aj priemyselné hnojivo. Aplikácia kompostu zvyšuje produkciu plodín aj v podmienkach extrémneho sucha (čo bolo dokázané v oblasti Sahelu v západnej Afrike) a zmierňuje nepriaznivý efekt neskorej sejby. Komposty zvyšujú mikrobiologickú aktivitu v pôde, čím sa stimuluje tvorba humusu. Vodou extrahovateľné humínové látky, ktoré majú pozitívny vplyv na celkovú vitalitu rastlín, vznikajú účinkom baktérií a húb na organickú hmotu.
Prítomnosť rastových stimulátorov v "klasických" kompostoch je otázna, avšak výnimku tvoria komposty spracované prostredníctvom dážďoviek. Tieto typy kompostov, nazývané vermikomposty, sa obohacujú v procese trávenia dážďoviek stimulátormi rastu ako sú auxíny, giberelíny a cytokiníny.
Organický materiál z vermikompostu sa v tráviacom trakte dážďovky "obrusuje" na oveľa menšie fragmenty v porovnaní s klasickým typom kompostovania. Navyše dážďovky sú schopné redukovať množstvo ľudských patogénov obsiahnutých v komposte bez zvyšovania teploty kompostovaného materiálu, čo je z pohľadu životného prostredia výhodné, pretože termofilná degradácia v procese klasického kompostovania má za následok možné straty živín vo forme amoniaku (NH3).
Pozitívny účinok vermikompostu na úrodové parametre bol dokázaný viacerými štúdiami. Aplikácia vermikompostu zvyšovala úrodu ale aj kvalitatívne parametre u plodov rajčiakov, kukurice, jahôd, uhoriek a tabaku.
V súčasnosti sú vermikomposty vyrábané vo viacerých formách, ako suchý kompost, peletovaný alebo granulovaný pevný kompost a vo forme výluhov. Tieto rôzne formy vermikompostov dávajú poľnohospodárom možnosť výberu aplikácie, či už na jeseň v predsejbovej príprave pôdy prostredníctvom suchých a peletovaných vermikompostov alebo počas vegetácie prostredníctvom aplikácie na list forme postrekov alebo do pôdy vo forme zálievky.
Sú zrejmé mnohé benefity, ktoré vyplývajú z použitia kompostov a bolo by vhodné zvýšiť ich aplikáciu v reálnej praxi, keďže výsledky poukazujú na ich široký pozitívny vplyv na pôdu a úrodu plodín.
Literárne zdroje sú dostupné u autora.
Vystavené 18.10.2013