Význam regulácie úrody hrozna bielych muštových odrôd viniča počas vegetačného obdobia
Na kvalitu hrozna vplýva široké spektrum faktorov. Najväčšou mierou ju formujú environmentálne podmienky vinohradu, genotyp pestovanej odrody a použitá agrotechnika pestovania. Aj keď vplyv väčšiny faktorov je v priebehu času rovnaký, sila niektorých faktorov sa z roka na rok mení. Infekčný tlak patogénov a priebeh počasia sú každý rok nepredvídateľné a vytvárajú jedinečnosť vinohradníckeho ročníka. Na druhej strane, mnohé nepriaznivé činitele vieme potlačiť adekvátnymi agrotechnickými opatreniami a položiť tým základ pre dosahovanie každoročnej kvalitnej úrody hrozna. Veľmi dôležitý je výber vhodnej lokality a zvolenie správnej kombinácie podpník – odroda. Pre dosiahnutie ekonomickej efektívnosti pestovania viniča musíme vinohrad udržiavať plne zapojený a aplikovať v ňom moderné technológie pestovania.
Základným spôsobom regulácie násady hrozna je zaťaženie kra rodivými púčikmi pri zimnom reze. Ďalšou z metód zvyšovania kvality hrozna je regulácia objemu strapcov počas vegetácie. Je to technika, ktorá sa používa predovšetkým vo vinárskych krajinách s chladnejším podnebím. Dokážeme ňou pozitívne ovplyvniť dozrievanie hrozna a vytvoriť predpoklady pre vylepšenie jeho kvalitatívnych parametrov. Využíva sa predovšetkým u modrých muštových odrôd viniča, ale v prípade vysokej násady úrody je ju možné aplikovať aj pre biele muštové odrody. Efekt regulácie úrody hrozna je vždy slabší ako vplyv priebehu počasia počas vinohradníckeho ročníka. Pre výrobu prívlastkových vín existujú v jednotlivých štátoch obmedzenia maximálnej hektárovej úrody, ktoré sa dajú riešiť reguláciou úrody hrozna počas vegetácie. Regulácia úrody môže mať pozitívny vplyv pri prevencii proti niektorým hubovým ochoreniam viniča a znižovať mieru ich závažnosti, najmä botrytídy. Súvisí to s voľnejším usporiadaním bobúľ v strapci, najmä v prípade použitia metódy polenia strapcov (Mundy et al., 2021, Ruffo Roberto et al., 2015). Väčšina štúdií potvrdila, že po regulácii úrody sa zvyšuje obsah cukrov a znižuje obsah titrovateľných kyselín v mušte. Zvyšuje sa tiež obsah polyfenolických zlúčenín a intenzita sfarbenia bobúľ. Jedným z benefitov môže byť aj zvýšenie obsahu celkových fenolov v hrozne, najmä v šupke bobúľ (Song et al., 2018; Vieira da Mota, 2010). Hrozno z krov po regulácii úrody má vyššiu antioxidačnú aktivitu (Carmona-Jimenez et al., 2021), ktorá má súvis s vyšším obsahom polyfenolov (Jakabová et al., 2021). Condurso et al. (2016) zistili pozitívny efekt regulácie úrody hrozna na kvantitu a druhové zloženie aromatických zlúčenín vo víne. V prípade stolových odrôd viniča sa regulácia úrody vo fáze bobuliek veľkosti brokov využíva zároveň pre vytvarovanie atraktívneho vzhľadu strapcov a je priam nevyhnutná pre optimalizáciu trhovej hodnoty hrozna.
Dôležitými aspektami pri regulácii úrody hrozna je intenzita zásahu a termín jeho vykonania. Intenzita zásahu má priamy súvis s ekonomikou pestovania viniča. Silná regulácia úrody môže viesť k výraznejším benefitom v kvalitatívnom zložení hrozna. Na druhej strane, zvyšovaním intenzity regulácie hrozna klesá množstvo dopestovanej úrody, čo môže viesť k nižšej rentabilite pestovania. Zásah realizovaný v odlišných fázach vývoja bobúľ môže mať rozdielny vplyv na niektoré kvalitatívne parametre hrozna. Pri voľbe správneho termínu pre reguláciu úrody hrozna musíme vychádzať z dynamiky rastu bobúľ. Najvýznamnejší nárast bobúľ sa pozoruje 30 – 40 dní po oplodnení súkvetí. Pokiaľ vykonáme pri muštových odrodách zásah v tomto období, všetky asimiláty smerujú do strapcov ponechaných na viničových kroch. Následkom zásahu sa zväčší veľkosť bobúľ a hustota strapcov, čím sa zvýši celkový výnos z kra, ale zníži sa celková kvalita a zdravotný stav strapcov. Najvhodnejším obdobím pre reguláciu úrody muštových odrôd je štádium medzi fenofázou bobúľ veľkosti hrášku (BBCH 75) a zamäkaním bobúľ (BBCH 77), to je približne 40 - 50 dní po oplodnení súkvetí. Limitom intenzity regulácie úrody je ponechanie jedného strapca na letoraste. Mimoriadne silná regulácia môže dokonca spôsobiť zhoršenie kvality hrozna (Pavloušek, 2011). Nadmernou tvorbou listovej hmoty môže dôjsť k disharmónii vo fenolickom zložení plodov.
Materiál a metodika
V roku 2021 sme realizovali experimenty s reguláciou násady hrozna vo vinohradníckej obci Vráble, nachádzajúcej sa v Nitrianskej vinohradníckej oblasti. V pokuse sme použili odrody 'Pesecká leánka' a 'Sauvignon', naštepené na podpníku SO4. Vinohrad je vysadený v spone 1,2 x 1,5 m. Počas experimentu sme sledovali efekt dvoch rôznych metód regulácie úrody hrozna (odstraňovanie celých strapcov, polenie strapcov) na vybrané parametre. Zásahy sme realizovali 8.8.2021, medzi fenofázami bobúľ veľkosti hrášku (BBCH 75) a uzatváraním strapcov (BBCH 77), to znamená 40 - 50 dní po oplodnení súkvetí. Metóda odstraňovania celých strapcov spočívala v ponechaní jedného strapca na letoraste. V prípade metódy polenia strapcov sme neodstránili žiadne strapce, ale všetky strapce sme skrátili o približne polovicu ich dĺžky. Vo vzorkách sme stanovili hmotnosť strapcov, úrodu hrozna na ker, teoretickú hektárovú úrodu a cukornatosť muštu pomocou normalizovaného muštomera. Vypočítali sme predpokladaný výnos na hektár.
|
Obr. 1: Polenie strapcov sa využíva predovšetkým u modrých muštových odrôd viniča. Na snímke je znázornený strapec odrody Cabernet Sauvignon pred a po realizácii polenia strapcov. Vľavo: označenie miesta zásahu. Vpravo: Strapec po zásahu. (Pavlatovský, 21.7.2019) |
|
Obr. 2: Pri odstraňovaní celých strapcov odstraňujeme vyššie postavené, príp. prioritne nevhodne umiestnené strapce na letorastoch. Na snímke je znázornenie techniky odstraňovania celých strapcov odrody Alibernet (Pavlatovský, 21.7.2019) |
|
Obr. 3: Viničový ker odrody Cabernet Sauvignon tesne pred zberom. Ponechaný 1 strapec na letoraste a čiastočné odlistenie zóny strapcov. (Pavlatovský, 29.9.2019) |
|
Obr. 4: Polený strapec odrody Cabernet Sauvignon tesne pred zberom, detail. (Pavlatovský, 29.9.2019) |
Úroda hrozna
Najvyššiu úrodu v prípade oboch odrôd sme v súlade s našimi očakávaniami zistili vo variante bez regulácie úrody. Odroda 'Pesecká leánka' mala bez regulácie úrody 2234,0 g/ker, čo korešponduje pri spone 1,2 x 1,5 m s hektárovou úrodou 10,14 t/ha. U odrody 'Sauvignon' bez regulácie úrody bola priemerná úroda 2687,5 g/ker, čo predstavuje pri spone 1,2 x 1,5 m hektárovú úrodu 11,85 t/ha. Relatívne nízky pokles množstva úrody sme zistili vo variante s polením strapcov. U odrody 'Pesecká leánka' sme po polení strapcov zistili úrodu 1798,0 g/ker hrozna s hektárovou úrodou 8,20 t, čo predstavuje zníženie úrody hrozna o 19,13 %. U odrody 'Sauvignon' sme po polení zistili úrodu 1561,0 g/ker s hektárovou úrodou 8,41 t. Ide o zníženie úrody o 29,03 %. Pri polení strapcov odstraňujeme tretinu až polovicu dĺžky strapca. Keďže odstraňujeme jeho spodnú časť, ktorá je menej objemná a zároveň pomocou tohto zásahu dávame priestor pre vývoj ponechaných bobúľ, zníženie úrody nemusí byť väčšie ako jedna tretina úrody neošetreného variantu. Najnižšiu úrodu sme zaznamenali v prípade variantu s ponechaním jedného strapca na letorast. U odrody 'Pesecká leánka' bola po odstraňovaní celých strapcov úroda hrozna 1431,5 g/ker. Táto hodnota predstavuje zníženie úrody o 32,25 %. Odstraňovanie celých strapcov odrody 'Sauvignon' viedlo k poklesu priemernej úrody kra na úroveň 1025,0 g/ker s hektárovým výnosom 6,35 t/ha. Ide o takmer polovičný pokles v porovnaní s kontrolným variantom a už môže byť negatívne ovplyvnená rentabilita zásahu. Prehľad výšky úrod hrozna sledovaných variantov je uvedený v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 1: Priemerná hmotnosť strapcov v jednotlivých variantoch
Tabuľka č. 2: Hektárová úroda hrozna pri jednotlivých variantoch
Cukornatosť muštu
Cukornatosť je jedným zo základných kvalitatívnych parametrov hrozna. Cieľom vinohradníka by malo byť udržať cukornatosť na optimálnej hranici pre výrobu konkrétneho typu vína. Najnižšiu cukornatosť hrozna sme zistili na kroch bez regulácie úrody. Odroda 'Pesecká leánka' mala bez regulácie úrody priemernú cukornatosť 18,17 °NM, u odrody 'Sauvignon' sme zistili priemernú cukornatosť 19,67 °NM. Po odstraňovaní celých strapcov došlo k nárastu obsahu cukrov v bobuliach. Odroda 'Pesecká leánka' mala pri ponechaní 1 strapca na letoraste cukornatosť na úrovni 19,42 °NM. Odroda 'Sauvignon' mala po odstránení časti strapcov cukornatosť muštu 20,33 °NM. Po polení strapcov došlo k podobnému nárastu cukornatosti. Odroda 'Pesecká leánka' mala priemernú cukornatosť na úrovni 19,00 °NM. U odrody 'Sauvignon' sme po polení strapcov zistili cukornatosť muštu 21,33 °NM. Prehľad hodnôt cukornatosti muštu je uvedený v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3: Priemerná cukornatosť muštu
Predpokladaný výnos
Regulácia úrody znižuje výnos o mzdové náklady potrebné na jej ručnú realizáciu, ktoré sa pohybujú na úrovni 0,05 €/ker. Zároveň sa znižuje množstvo dopestovanej úrody hrozna. Na druhej strane sa zvyšuje kvalita hrozna, čo môže v konečnom dôsledku zvýšiť jeho cenu. Aby sme po regulácii hrozna dosiahli rovnaký zisk ako vo variante bez regulácie úrody, musíme zvýšiť jeho realizačnú cenu. Cena hrozna sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni 0,50 €/kg. Výnos z hektára neregulovanej vinici odrody 'Pesecká leánka' by bol pri tejto cene hrozna 5 070 €. V prípade odrody 'Sauvignon' by bol výnos z vinohradu bez regulácie úrody 5925 €. Na dosiahnutie rovnakého výnosu z ha by sme v prípade polenia strapcov museli zvýšiť realizačnú cenu od 0,65 do 0,74 €/kg (graf č. 1). V prípade odstraňovania celých strapcov by musela byť realizačná cena hrozna ešte vyššia, a to od 0,78 do 0,98 €.
Graf č. 1: Simulácie realizačných cien hrozna potrebných na dosiahnutie rovnakého výnosu ako pri úrode dosiahnutej z krov bez regulácie úrody hrozna. Vychádzame zo základnej realizačnej ceny 0,5 EUR/kg
Závery a odporúčania pre prax
Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že regulácia úrody hrozna má význam z hľadiska zlepšovania jeho cukornatosti. Odstraňovanie celých strapcov aj polenie strapcov mali pozitívny efekt na cukornatosť muštu. Nedokážeme jednoznačne určiť, ktorý z použitých spôsobov regulácie úrody hrozna je vhodnejší pre nami sledované odrody. Každá odroda reaguje na reguláciu úrody strapcov odlišným spôsobom a vinohradník musí brať do úvahy nielen dosiahnuté zlepšenie kvalitatívnych parametrov hrozna, ale predovšetkým rentabilitu daného zásahu. Najvhodnejšou cestou pre dosiahnutie rentability pestovania po regulácii úrody je použitie hrozna na výrobu vína v kategórii prívlastkových vín. Regulácia úrody bielych muštových odrôd zásahom do strapín vo fáze vývoja bobúľ má význam napríklad pri nezvládnutí zaťaženia zimným rezom. Ďalej pri odrodách, kde je tento zásah zároveň prevenciou proti zhubnej hnilobe. Pri odrodách s hustejším strapcom je potrebné posunúť realizáciu polenia strapcov na skorší termín, zhodný s fenofázou bobúľ veľkosti hrášku (BBCH 75). Pri neskoršom termíne zásahu môže nastať problém prístupu k strapine bez poškodenia ponechaných bobúľ. V dôsledku klimatickej zmeny je v ostatných rokoch cukornatosť hrozna bielych muštových odrôd priaznivá, ale aj v súčasnosti je regulácia úrody za účelom optimalizácie cukornatosti opodstatnená u časti produkcie, plánovanej na výrobu prírodne sladkých vín.
Prehľad základnej literatúry:
PAVLOUŠEK, P. 2011. Pěstování révy vinné : Moderní vinohradnictví . Praha, Grada Publishing, a.s., 2011. 333 s.
SONG, C. - WANG, C. - XIE, S. - ZHANG, Z. (2018). Effects of leaf removal and cluster thinning on berry quality of Vitis vinifera cultivars in the region of Weibei Dryland in China. In Journal of Integrative Agriculture . 2018. 17(7), pp. 1620–1630. https://doi.org/10.1016/S2095-3119(18)61990-2
VIEIRA DA MOTA, R. - SOUZA, C. R. DE - SILVA, C. P. C. et al. 2010. Biochemical and agronomical responses of grapevines to alteration of source-sink ratio by cluster thinning and shoot trimming. In Bragantia, Campinas . 2010. v.69, no.1, pp. 17–25.
Zvyšok použitých literárnych zdrojov je k dispozícii u autorov.
